Nemám žiadne meno   

Nikdy som nečítavala žiadne autobiografické knihy. Ale táto ma zaujala už len obalom a tak som si ju kúpila. Môžem povedať, že po jej prečítaní na ňu stále myslím. Vôbec si neuvedomujeme ako by sme mali byť vďačný za to, čo máme. To, o čom v Terezíne a počas celej vojny ľudia mohli iba snívať. Nemali čo jesť, trpeli rôznymi chorobami, bez rodiny, v zime. Pekný príbeh ktorý som prečítala za niekoľko hodín a jediné čo mi príde fakt ako trápne, je tá holandská autorka ktorá si tento príbeh chcela privlastniť. Nič s ním nemá spoločné a veľmi ma to hnevalo. Najhoršie na tom bolo, že som si musela fakt uvedomiť, že sa to fakt stalo... že to už neboli knižky vymyslené ale fakt pravdivé. Neváhajte a prečítajte si túto knihu. Tinka