Slovensko je oprávnene nazývané krajinou hradov. Hoci sú dnes mnohé už iba opustenými ruinami na neprístupných kopcoch, v období raného novoveku boli stále živými organizmami, miestom každodenného života ich majiteľov, dvoranov, úradníctva i služobníctva. Šľachtic musel pre seba, svoju rodinu i personál svojich majetkov –panstva, hradu, zabezpečiť dostatočné množstvo potravín na ich každodenné stravovanie. Funkciu hradnej kuchyne nám dnes predstavujú len vzácne zachované kúsky dobového mobiliáru, stolovacieho riadu, archeologické nálezy keramiky a nemnohé obrazové doklady v galériách a múzeách. Výjavy na portrétoch s tematikou panovníckeho stravovania nám len v náznakoch poskytujú obraz o výzore hradných kuchýň a kultúre stravovania v ranonovovekom Uhorsku. Jedlá, ktoré šľachtici konzumovali, podliehali módnym trendom, dobovému vkusu a možnostiam daného aristokratického dvora. Rôzne druhy jedál, aj so spôsobom ich prípravy podľa dobových kuchárskych kníh, ponúkajú plastický obraz o pestrosti dobovej kuchyne, o chutiach, ktoré prevládali a ktoré dobová šľachtická spoločnosť obľubovala. Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm.
Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy. 
