Dávid Frölich

Štvrtá kniha z edície Slávni Spišiaci predstavuje osobnosť Dávida Frölicha (1595 - 1648), ľubického rodáka a neskôr kežmarského mešťana. Ako študent kežmarskej školy sa stal r. 1615 prvým známym horolezcom v histórii Vysokých Tatier. Študoval na viacerých zahraničných univerzitách a navštívil mnoho európskych štátov. Svoje bohaté vedomosti a nadobudnuté skúsenosti si nenechával len pre seba, ale dával ich na papier - napísal dva veľké zemepisy Európy v latinčine, históriu karpatských Nemcov, históriu Uhorska, ktorá sa žiaľ stratila, a zostavil viac než 150 kalendárov s astronomickými predpoveďami, ktoré vyšli v nemčine, maďarčine i dobovej slovenčine vo Vratislavi, Trenčíne, Košiciach, Levoči, Bardejove, Kluži, Alba Iulii, Oradei, Sibiu, Brašove, Köszegu a Norimbergu. Okrem geografie sa hlbšie zaujímal aj o fyziku a astronómiu. Roku 1640 mu panovník Ferdinand III. udelil titul cisársko-kráľovského matematika v kráľovstve Uhorskom.