Hrdinami Mitanovho nového románu sú takmer menovci Dušan Eliáš a Dušan Jonáš. S Jonášom sa autor stotožnil, ale hocikedy sčista-jasna vstúpi do deja aj sám ako deus ex machina, a potom z neho zase ležérne vystúpi. Z Eliáša spravil pre jeho snaživosť eštebáka, ktorý sa časom dáva na pokánie a prechádza očistcom.

Niť deja sa ťahá od čias kolektivizácie až po niekoľko súčasných súčasností, nevynímajúc inváziu západných cirkví vrátane mamonu. Nevynecháva ani dobové kurióznosti - napríklad pokusy o prekročenie hraníc bývalej komunistickej vlasti z jednej aj druhej strany. Samozrejme, vlažným ho nenechala ani nežná revolúcia, normalizácia po roku 69 a nenormalizácia po roku 89. Popritom venuje Mitana spravodlivú polovicu románu Zjavenie evanjelizácii svojho čitateľstva skrze vlastný dar písania. Pri decentných narážkach na staré hanebné epizódky autora pôsobí jeho kázanie nielen jurodivo, ale aj bezprostredne, uveriteľne, pravdivo. A vzhľadom na to, že Mitanovi jeho staré dobré ľahké pero stále nevynecháva, knižka sa sakramentsky dobre číta.