Půlnoční růže
Román Půlnoční růže líčí osudy čtyř generací, jeho děj provádí čtenáře pohádkovými paláci indických mahárádžů i velkolepými panskými sídly anglické šlechty, od idylických časů starosvětských... Čítať viac
Román Půlnoční růže líčí osudy čtyř generací, jeho děj provádí čtenáře pohádkovými paláci indických mahárádžů i velkolepými panskými sídly anglické šlechty, od idylických časů starosvětských... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Milujem knihy, milujem čítať, milujem ten pocit keď ma kniha vtiahne do deja a som tam, žijem tam a prežívam všetko so všetkými postavami a milujem ten pocit keď to po prečítaní vo mne ešte rezonuje a potrebujem nejaký čas na spracovanie všetkého - toto je pre mňa merítko dobrej knihy. Vždy mám nejakú poruke, či už fyzicky, v telefóne ako e-knihu alebo audio a chytám mierne panické stavy keď sa zmenšuje moja kôpka neprečítaných kníh, musím ju vždy dopĺňať ????
(1965 – 2021)
Narodila sa v Severnom Írsku a svoju kariéru začala ako filmová, divadelná a televízna herečka. Po ťažkej chorobe ako dvadsaťštyriročná, ešte pod dievčenským menom Lucinda Edmondsová, napísala prvý román Lovers and Players a získala zmluvu na vydanie ďalších troch kníh. Bola dvakrát vydatá, a keď jej štyri deti trochu odrástli, pokračovala v písaní, tentoraz už pod menom Lucinda Rileyová. Rileyovej knihy boli dosiaľ preložené do 37 jazykov, predávajú sa v miliónových nákladoch a naďalej výrazne oslovujú čitateľov po celom svete. Roku 2015 vyšiel prvý diel mimoriadne úspešnej série historicko-romantických príbehov Sedem sestier, ktorá sa zrejme dočká aj filmovej podoby. Vo Vydavateľstve Tatran vyšli okrem spomínanej série ďalšie autorkine knihy: Dievča na útese, Motýlia izba, Záhadné vraždy v internáte, Levanduľová záhrada a Polnočná ruža. V roku 2015 si autorka splnila dávny sen a kúpila si dom na samote vo West Corku v Írsku, ktoré vždy považovala za svoj duchovný domov. Tu napísala posledných päť kníh. Roku 2017 jej diagnosti-kovali rakovinu, ktorej v júni 2021 podľahla.
„Kto nemá strach, nie je viac človekom. Nemusíš sa zaň hanbiť, ani skrývať ho. Človek, ktorý ukazuje svoj strach a slzy rovnako hrdo ako svoj smiech a veselé oči, si zaslúži obdiv.“