Bratislavský veľký piatok

Udalosť 25. marca 1988 bola heroickým vzopätím veriach na Slovensku proti dlhoročným krivdám, bolo to vyvrcholenie tichého odporu veriacich, ktorý u nás narastal celé roky.
V ten deň sa tisíce slovenských ľudí zhromaždili na tiché modlitbové stretnutie pred Národným divadlom v Bratislave so zapálenými sviečkami a s ružencami v rukách. Modlili sa za náboženskú slobodu, za ľudskú dôstojnosť, za obsadenie diecéz biskupmi.
Ľudia sa prestali báť. Zachovali si dôstojnosť a prejavili sa len tichou mdlitbou. Boli jednotní.

Kam sa podel v priebehu 20 rokov neslýchane vzácny duchovný kapitál a bohatstvo, ktoré sme si hromadili a zhromaždili obetavým životom viery za prenaslodovania a vernosťou Cirkvi?
Čítajme túto autentickú a živú kniu. A prečítané domýšľajme do konca. Čím sme vtedy žili? A čím sme potom postupne prestávali žiť? A akým novým a nešťastným myslením a činmi sme potom začali ži?
Sme v stave zamyslieť sa a obnoviť znova život Slovenska?