Odvlečení do táborov Gulag v ZSSR boli postihnutí zvláštnym trestom, ktorý nemal pomenovanie ani odôvodnenie. Kto prežil a vrátil sa domov, trpel celá 10-ročie ďalej, tentoraz s biľagom trestanca, ktorý bol tam...
Recenzie:
"Dozerať a trestať"
Petra Juščáka poznáme predovšetkým ako prozaika, no vo svojej najnovšej knihe Odvlečení sa rozhodol spracovať u nás dosiaľ málo prebádaný problém publicistickou formou.
Úvodná časť knihy ponúka okrem náčrtu geopolitickej situácie v medzivojnovej Európe aj všeobecnejšie esejistické úvahy autora na tému moc, politika, násilie...
Z tohto kontextového východiska sa však rýchlo dostaneme k rozhodujúcej časti vyše tristostranovej knihy. Tvorí ju unikátna zbierka autentických výpovedí, listov, či denníkových záznamov priamo zainteresovaných ľudí - odvlečencov, ale aj ich rodinných príslušníkov a známych. Autor označuje pojmom odvlečení československých občanov, ktorí sa bez riadneho súdu, na základe svojvôle sovietskych jednotiek (najmä NKVD) a domácich udavačov dostali z územia nášho štátu do táborov Gulag (skratka Štátnej správy táborov) v ZSSR. Teritoriálne sa táto činnosť NKVD sústreďovala najmä na územie východného Slovenska a dotýkala sa predovšetkým občanov nemeckej a maďarskej národnosti, štátnych zamestnancov, ale aj úplne náhodných ľudí, ktorí na niekoľkoročný pobyt v lágri putovali doslova priamo z ulice: "V pohnutých časoch sa zvedavosť nevypláca. Príkladom je životný príbeh Jána K. zo Starého Smokovca. Ten sa 1. mája 1945 zo zvedavosti zastavil pri hlúčiku občanov obkolesených hliadkou NKVD. A to nemal robiť, zbadal ho jeden z hliadkujúcich, ukázal na neho prstom a povedal - beri i jevo saboj, rabočich nada." (s. 81)
Autor komponuje jednotlivé osudy, príbehy a rozprávania predovšetkým na diachronickom princípe - rešpektuje približne os: odvlečenie z územia ČSR (1944-1948!), cesta do zberných táborov a lágrov, pobyt v lágroch, návrat domov
a perzekúcie vo vlasti. Popri tom sa usiluje poradiť si s množstvom zozbieraného pramenného materiálu aj členením na tematické okruhy (to sa týka najmä života
v lágroch) napr. typy lágrov, druhy práce vykonávanej väzňami a pod.
Publicistická kniha Petra Juščáka neponúka foucaultovské analýzy fungovania totalitnej moci, ani komplexné historiografické hodnotenia problematiky. Je knihou dokumentov, mapuje drobné zážitky a postrehy jednotlivcov, ponúka autentické záznamy o totalitnej moci, ktorá zasahuje do životov ľudí tým najhorším možným spôsobom. Autora zaujímajú predovšetkým konkrétne ľudské príbehy. V tejto zacielenosti sa prejavuje myslenie prozaika. Z množstva faktov postupne citlivo vytvára ucelený "metapríbeh" - abstraktnú krížovú cestu, ktorú však mnohonásobne potvrdili konkrétne osudy.
Kým svetovú verejnosť na tento problém nezmazateľne upozornil Alexander Solženicyn v Súostroví GULAG, Peter Juščák prináša v Odvlečených túto, pre moju generáciu zdanlivo vzdialenú, konfrontáciu jednotlivca s totalitnou mocou priamo do "telesnej blízkosti" našinca.
Je to nezvyčajne nepríjemná kniha. Azda jedinou radosťou pri jej čítaní je radosť z nachádzania prekvapivých súvislostí v osudoch jednotlivých odvlečených, zo skladania mozaiky len zdanlivo izolovaných faktov a skúseností ľudí, ktorí stále žijú medzi nami, boli tam a často nemajú vnútornú silu vypovedať o období svojho života, v ktorom nie vlastným pričinením prestali byť ľuďmi. Otázka viny a zodpovednosti alebo aspoň vyrovnania sa s týmito dejinnými udalosťami zostáva otvorená.
Radoslav Passia, Knižná revue 5/2002
