Úryvok:
Bolo nevýslovne sladké vnímať jej blízkosť, dokonca v noci plnej hrôzy, vraždy a vlámania. Zľahka som sa dotkol jej vlasov.
"Budete sa s tým musieť vyrovnať, Rosemary. Všetci sa budeme musieť."
Pomaly sa odtiahla a rukou si pošúchala čelo. Bez slova ma viedla na poschodie.
V spálni pani Howellovej svietilli všetky svetlá. Rosemary ma priviedla k dverám, odvrátila zrak a pobrala sa preč. Do miestnosti som vstúpil sám.
V poslednej dobe som si už mohol privyknúť na obraz násilnej smrti, ale tento bol skutočne strašný. Ešte horší, aký poskytol morbídny nález v líščej nore. Tam bola smrť naozaj krutá, šokujúca. Ale akosi groteskne a hrozivo sa podobala životu.