Turner

           William Turner (1775-1851) maľoval tak ako slepec vidí svet, keď sa mu vracia schopnosť vidieť. John Ruskin, spisovateľ a umelecký kritik 19. storočia v Anglicku o Turnerovi podal, že má "neskazené oko", ktoré vníma farby a formy sveta ešte predtým ako presne rozpozná ich znakovosť. V technike nadväzuje na dedičstvo neskoro rokokového akademizmu, čím nepriamo priznáva svoju dualitu ako romantika, ale zároveň realistu. Maľoval najmä pohľady na krajinu, ktoré sa stali jedným z východísk pre impresionizmus a expresionizmus neskorších období. Umenie Turnera nemožno zaradiť do realizmu, lebo zo zobrazovania krajiny si vytvára len určitý znak a zvyšok vypĺňa hmlou, neznámou substanciou, energiou, ktorá maskuje, ale aj odkrýva niekde v diaľke ukrytú krajinu, jej obzor. V tomto úsilí mu pomáha používanie atmosférickej perspektívy, jemná farebnosť, vytváranie imaginácie a tajomnosti pomocou svetla.

         Michael Bockemühl študoval dejiny umenia a filozofiu. Predmetom jeho doktranskej práce bolo neskoré dielo Rembranta. Od r. 1990 pôsobí ako profesor umenia, estetiky na Witten-Herdecke University, kde napísal veľmi zaujímavé pojednanie "Realita zobrazenia" (Die Wirklichkeit des Bildes).