"Moja skúsenosť s poéziou je, že je v porovnaní s prózou oveľa surovejšia a bezprostrednejšia. Rôzne svoje životné skúsenosti premieňam do veršov už veľmi dlho, je to pre mňa prirodzená forma výpovede. Niekto si píše denník, ja píšem básne. Preto keď sa v mojom živote vyskytla porucha príjmu potravy, bola pre mňa poézia jedným z mne najbližších spôsobov, ako sa s ňou popasovať," hovorí autorka knihy, Zoja Egerová.

Táto kniha je osobnou výpoveďou človeka s bulímiou. Poruchy príjmu potravy sú jedným z najsmrteľnejších mentálnych ochorení, napriek tomu ich často nevidno. Najmä bulímia býva úplne neviditeľná, nakoľko sa vôbec nemusí prejaviť dramatickou zmenou výzoru. Človek s ňou môže dlhú dobu zápasiť sám, v tichu a anonymite. Preto aj autorka tejto knihy, Zoja Egerová, zostáva anonymnou. Môže ňou byť ktokoľvek, možno aj niekto, koho poznáte. Svojou knihou, na vlastnom príbehu, by rada pomohla čitateľom pochopiť, čo človek s bulímiou prežíva, s čím zápasí, o čom nehovorí.

Verše sú doplnené umeleckými autorskými fotografiami.

Básne v tejto zbierke získali 1.miesto v literárnej súťaži Literárne Šurany 2016.