Žáner rekviem v druhej polovici 20. storočia zahŕňa tak diela jednoznačne duchovné, ako aj diela, u ktorých je náboženský aspekt veľmi sporný, respektíve okrem názvu tu nenájdeme inú spojitosť s pôvodným účelom. Zvláštnu skupinu tvoria kompozície, ktoré sa tematicky zaoberajú vojnou, ďalšie, ktoré sprostredkúvajú nezriedka apokalyptické videnie pominuteľnosti materiálnych vecí, alebo kompozície, ktoré majú politický podtext. Spája ich to, že chcú byť vážnymi výpoveďami o vážnych veciach a názov rekviem je logo, ktoré túto vážnosť dodáva a poslucháč ho v tomto zmysle napodiv stále rešpektuje. I keď v druhej polovici 20. storočia bolo skoro pravidlom, že skladateľ sa snažil v rámci žánru rekviem sprostredkovať „nadrámcové“ posolstvá, existujú aj kompozície, kde skladateľ po žánri rekviem nesiahol ako po prostriedku, ale ako po cieli. V týchto dielach, ktoré nechcú byť ničím viac ako len „štandardným“ rekviem, vyjadruje skladateľ najmä svoj zvnútornený hudobný komentár liturgického textu. Kniha je rozdelená na dva základné bloky: Vo všeobecnej časti sa autor zaoberá historickými, liturgickými a psychologickými aspektmi, ktoré sa viažu k žánru rekviem po druhej svetovej vojne. V osobitnej časti kniha ponúka rad analýz s početnými notovými príkladmi. Ide na jednej strane o kompozície, ktoré sú kľúčovými dielami z hľadiska svojej kvality, na druhej strane sú tu však analyzované aj diela, ktoré sú zaujímavé ako príklady osobitých prístupov skladateľa k žánru rekviem.