"Nový zákon nepozná pojem etiky, zdôrazňuje však úlohu premýšľať nad životom a ukázať, ako má vyzerať patričné konanie... Všetky novozákonné spisy sa vzťahujú na určitú situáciu ranokresťanského spoločenstva a nie sú teda systematickou rozpravou o etike, ktorá by sa venovala určitým témam na spôsob traktátu. Etické ponaučenie z nich vyplýva ako konkrétna výzva." (Eduard Lohse) Autor predkladá náčrt novozákonnej etiky v historickom poradí. Začína Ježišovým ohlasovaním, resp. kerygmou raného kresťanstva,potom sa venuje veľkým teologickým svedkom Nového zákona - Pavlovi, synoptickým evanjeliám a jánovským spisom. Napokon sa venuje tzv. neskorým spisom - deuteropavlovským a katolíckym listom a Apokalypse.