Priechod
1 / 6
Rada spomínala na časy, keď ešte sama bola Drobček. Pozerala na svet ako na bezpečné, dokonca šťastné miesto, kde ju trápilo iba to, kedy zasa prídu rodičia na návštevu, či bude mať učiteľka dobrú náladu a kto sa s kým práve kamaráti. Vôbec sa jej nezdalo čudné, že ona s bratom bývajú v Hniezde a ich rodičia niekde inde, iný spôsob života nepoznala, preto, keď ich otec, mama alebo obaja prišli večer pozrieť a zaželať im dobrú noc, jej nikdy nezišlo na um opýtať sa, odkiaľ sa vzali. Už musíme ísť, rozlúčili sa s ňou, len čo učiteľka vyhlásila koniec návštevných hodín, a to jediné slovo ísť pre ňu a vari aj pre Michaela predstavovalo celú pravdu o rodičoch. Prišli, chvíľu pobudli a zasa odišli. Mnohé z najkrajších spomienok na nich sa viazali práve k tým krátkym večerným návštevám, keď im čítali z knihy alebo ich iba prikryli v postieľkach. Raz večer to však celé, čistou náhodou, zrúcala. Kde spávate? opýtala sa, keď mama odchádzala. Kde spávate, keď nie tu, pri nás? Vtedy videla, ako sa mame zakalil zrak, akoby v ňom niekto odrazu zatiahol záves.