Posadnutosť
1. Obraz
Leteli sme bez prestávky už druhý deň. Prieskumníci. Pod nami sa prevaľovali temné vlny oceánu a ja som si predstavoval krajinu, ktorú sme hľadali. Stromy obsypané šťavnatým ovocím. Zelené úrodné polia. Červené kopce. Vysoké rákosie. Hlasy žeriavov a divokých husí. Predstavoval som si širokú rieku. Plávajúce lode naložené vzácnym drevom. Exotické korenie. Liečivé rastliny. Jemné látky. Kone cválajúce po púšti.
A vtedy sa to stalo. Spoza horizontu sa vynorilo jemné svetlo. Ružová žiara. Nový život. Spev vtákov. Vôňa mora. Z hladiny šíreho oceánu vystúpili prvé slnečné lúče.
Milujem slnko. Milujem Re. Stúpam stále vyššie a vyššie. Stúpam k purpurovej guli. Som posadnutý túžbou dotknúť sa ho. Keď sa pozriem dolu, pod sebou vidím malé biele pierko. Hojdá sa v jemnom vánku. Neviem pochopiť, ako sa dostalo do takej výšky...
Volám sa Ezra Mayer. Pred piatimi rokmi som si zmenil meno. Zmenil som si ho v momente, keď som začal znovu chodiť. Je to zvláštny pocit, keď máte zrazu nové meno. Nikdy som si nemyslel, že je to také zložité. Akoby ste emigrovali zo svojej osobnosti. Akoby vám zhorel dom so všetkými vašimi fotografiami, s celou vašou minulosťou.
Podobne sa asi cítia ženy, keď sa vydávajú. Zrazu majú nové meno, ktoré sa im veľakrát vôbec nepáči. Urobia to z lásky k manželovi. Urobia to a potom majú niektoré so svojím novým menom celý život problém. Deje sa to už celé stáročia.
Zmenil som si meno, ale moji najbližší ma stále oslovujú Michal. Staršia dcéra Ria, mladšia dcéra Tanya, nemanželský syn Boris a niekoľko mojich starých známych a priateľov. Aj Nina, moja zakázaná láska. Keby som bol v kontakte s mojou bývalou manželkou Soňou, určite by sa k nim pridala. Vždy hovorila, že Ezra je elitárske meno. Výlučné, tvrdé a dosť agresívne. Mne sa také nezdá. Ezra v preklade znamená ten, ktorý pomáha.
Žijem už niekoľko rokov na brehu mora. So psom, s dvomi mačkami a starým invalidným vozíkom, z ktorého vždy večer pozorujem západ slnka. Ten invalidný vozík som si priviezol, aby som nezabudol. Za domom je malá záhradka s kvetináčmi, do ktorých som zasadil liečivé byliny. Skorocel, materinu dúšku, šalviu, mätu, rozmarín. Celkom pri plote rastú tri vysoké figovníky. Milujem ich vôňu, ktorá sa mieša s vôňou morských vĺn a dreveného uhlia.
Vône vo mne vyvolávajú spomienky. Pamätám si vôňu borovicového lesa. Jeho obavu z blížiacej sa búrky, aj upokojujúci vzdych jesenného súmraku. Pamätám si vôňu vysokého modrého neba nad nekonečnou mongolskou pustou, aj vôňu piesočnej búrky v údolí kráľov.
Ale najviac si pamätám vône žien. Možno je to preto, že ženská krása ma vždy fascinovala. Keby som bol fotografom, celý život by som fotil ženy. Mladé, staršie, aj tie najstaršie. Nahé aj oblečené. Bohaté aj chudobné. Ženy milenky, matky, kamarátky. Ženy, ktoré majú rady svoje deti, ženy, ktoré majú rady svojich mužov, ženy, ktoré majú rady ženy. Ženy všetkých národností, žijúce na všetkých kontinentoch. To by sa mi páčilo. Fotiť ženy a ich citlivosť. Ich auru, ich myšlienky, ich túžby, aj ich sklamania. Keby som bol fotografom, fotil by som ženy a ich vône.
Pamätám si, ako voňala Soňa, keď ma ešte milovala, aj keď mi oznámila, že podala žiadosť o rozvod. Pamätám si tisíce vôní nášho spoločného života. Keď varila, keď sa smiala, keď sa hnevala, aj keď bola šťastná. Pamätám si jej vôňu, keď sme vystrašení utekali do nemocnice s Riou v náručí. Keď sa narodila Tanya. Na tie vône nikdy nezabudnem.
Ale zo všetkých žien najkrajšie voňala Nina. Voňala jemne ružovo, svetlotyrkysovo, achátovo. Voňala ako letný vánok, ktorý prichádza z ďalekých krajín. Tajomne a nežne. Vášnivo a bezbranne. Sebavedome a hravo. Dlho som tú vôňu nevedel identifikovať. Bola mi blízka. Mal som pocit, že ju dôverne poznám. Celé noci som sa pritláčal zozadu k jej horúcemu telu. Pokúšal som sa spomenúť si. Vnáral som tvár do jej vlasov. Tá vôňa sa strácala v diaľke ako priesvitný opar. Unikala mi do neznáma. Teraz už viem, že tak ako Nina voňali veľkňažky bohyne Isis. Keby som to bol vedel skôr, nemusel som toľko rokov sedieť v invalidnom vozíku na terase sanatória.
Môj život je úplne jednoduchý. Ráno vstanem a uvarím si kávu. Potom si zacvičím niekoľko špeciálnych cvikov na chrbticu a zjem jogurt s vločkami. Niekedy si do misky pridám orechy, med a kúsky ovocia. To sú moje raňajky už tridsať rokov. Keď som žil na Slovensku, dcéry sa ma vždy spytovali, ako môžem jesť stále to isté. Ja som im len s úsmevom vysvetľoval, ako sa už večer teším na svoje ranné jedlo.
Po raňajkách chodievame s Britom dolu na pobrežie. Kráčame po úzkom chodníku a ovoniavame prebúdzajúcu sa zem. Na zelených lístkoch nízkych kríkov sa lesknú kvapôčky rannej rosy. More je niekedy oceľovomodré a inokedy tmavozelené. Kým vlny narážajú do skál, pena sa zachytáva na kamienkoch kotúľajúcich sa do puklín maličkých jaskýň. Na horizonte sa hojdá vychádzajúce slnko. Nahý skočím do vĺn. Plávam k oranžovej guli. Cítim, ako chladná voda hladí moje ubolené telo. Robím to každé ráno. Už niekoľko rokov. Plávam k malému ostrovčeku, kde kedysi dávno stál maják. Každé ráno. Už niekoľko rokov. Plávam a rozprávam sa s Bohom. To je môj ranný rituál.
16. Obraz
Túlali sme sa nočnými kaviarňami a barmi. Všade sme vypili mochito a nakoniec skončili v Michaelinom prenajatom byte v tichej uličke hneď za budovou rozhlasu. Na stenách boli zavesené štýlové obrazy a v priestore stáli veľké vázy s kvetmi. Najkrajšie bola asi zariadená kúpeľňa. Voňala vanilkovo, marhuľovo a staroružovo. Malé farebné mydielka a suché kvietky jej dodávali dievčenskú hravosť. Nad moderným umývadlom bolo vložené do mramorového obkladu veľké zrkadlo. Umyl som si ruky a vyšiel do úzkej, tmavej chodbičky.
V izbe horeli sviečky. Boli všade. Na malom stolíku pri kresle, na poličke s knihami, aj na parapete okna. Blikotavé plamienky osvetľovali širokú posteľ prikrytú luxusnou posteľnou bielizňou. Jemný zlatý hodváb sa vlnil v lesklých odleskoch putujúcich tieňov.
Keď som vošiel, Michaela práve pustila Diannu Krall. Z aparatúry sa ozval jej džezový hlas. Spýtala sa:
– Alebo chceš niečo iné?
Neprotestoval som. Dianna Krall je výborná klaviristka a šarmantná speváčka. Na ramene som zacítil jemný dotyk. Otočil som sa. Andrea mala rozopnutú blúzku, pod ktorou bolo vidieť čiernu čipku provokujúcej podprsenky.
– Zatancujeme si?
Diana Krall spievala The Look of Love. Andrea mi mäkko pozerala do očí. Pohojdávala sa v bokoch a nežne sa ku mne pritláčala. Jemná vôňa parfumu vychádzala z hĺbky jej výstrihu. Po chvíli sa k nám pridala aj Michaela. Na chrbte som zacítil jej tvrdé prsia. Uvedomil som si, že je celkom nahá.
Na stehne som zacítil jemný dotyk Andreinej ruky. Privrel som oči. Niekde v diaľke som počul nočný zvuk oddychujúceho mora. Bol to úžasný pocit, hojdať sa v objatí dvoch uvoľnených dievčat, ale v mojom živote sa nič nezmenilo. Nepomiloval som sa pred niekoľkými mesiacmi s Michaelou a nepomilujem sa ani teraz s Andreou. Nechcel som byť neverný žene, ktorú som roky miloval.
Pomaly som sa vymanil z ich tanečného objatia a sadol si do kresla v rohu miestnosti. Dievčatá pokračovali v hre. Pomaly, pomaličky medzi tichými vzdychmi spúšťali na dlážku kúsky Andreinho oblečenia. V blikotavom svetle predvádzali vzrušujúci striptíz.
Michaela a Andrea sa hojdavo presunuli na širokú posteľ osvetlenú mäkkým oranžovým svetlom. Zmenili sa na dva exotické dlhonohé motýle. Dotýkali sa farebnými krídlami, láskali sa, nežne roztvárali, aby sa potom na chvíľu vlhko spojili. Cítil som ich tajomné vône.
Voňali ako vzácne orchidey. Ako kvety marakuje. Ako dozrievajúce figy. Ako jemná škorica. Ako nežný vánok. Ako slnko zasúvajúce sa za obzor. Pozoroval som ich. Bozkávali sa na zlatom, šuchotavom hodvábe. Zhrubnutým hlasom provokovali.
– Nechceš sa pridať? Ezra, ženy majú ústa hore aj dolu. Aj pery majú hore aj dolu. Vieš to? Hmmm?
Michaela slastne vzdychla.
– Preto sú citlivejšie ako muži. Ženy sa môžu bozkávať hore aj dolu.
Sledoval som ich vláčne pohyby. Ich spomalený let. Predstavoval som si podobnú scénu z filmu Zväčšenina, ktorú som videl, keď som mal pätnásť rokov. Spomenul si na obrovský farebný baliaci papier, na ktorom sa milovali dve mladé dievčatá s hlavným hrdinom filmu Davidom Hammingsom.
Bol to môj chlapčenský sen. Bola to moja celoživotná erotická predstava, ktorú sa Michaela rozhodla zhmotniť. Poznala ju, a preto všetko dokonale pripravila. Večernú prehliadku, krásnu kamarátku, nočné putovanie po baroch.
Andrea sa ku mne otočila chrbtom. Nad jej dokonalými ženskými bokmi som uvidel rovnaké tetovanie, aké mala Michaela. Bohyňa Isis rozťahuje svoje kráľovské krídla, aby vzlietla k nebu. Na zlatom hodvábe sa milovali dve kňažky. So zatajeným dychom som sledoval starobylý rituál, do ktorého ma mali zasvätiť. Bol to magický pohyb, ktorý si po tisícročia odovzdávali služobníčky nejakého tajného kultu.
Cítil som, že tento ich farebný let už nedokážem kontrolovať. Michaela sa postavila a pomaly sa ku mne približovala. Mala fantastickú postavu. Dlhé nohy, vzrušujúce boky, vláčne pohyby. Mala na sebe svoju aj Andreinu vlhkosť.
Nedovolil som jej, aby sa ma dotkla. Radšej som vyšiel z izby. Za dverami spálne zostala jej veľkorysá ponuka.
– Ezra, pridaj sa k nám. Teraz už nemôžeš odísť!
