Žlté letné šaty

Prv ako sa v mojom byte zjavili mafiáni v sprievode hnedo-lícej poetky Alberty Lulajovej, prv ako ma vytrhli z ožranského spánku a začali sa dožadovať - najprv pokryteckými prosbami, potom neľútostnými hrozbami - aby som uľahčil uverejnenie básní Alberty Lulajovej na stránkach Všeobecného týždenníka, prv ako nastali búrlivé udalosti, o ktorých tu chcem porozprávať, bol predvečer udalostí, bolo ráno a bol večer predchádzajúceho dňa, a ja som od rána do večera predchádzajúceho dňa popíjal broskyňovicu. Áno, pil som broskyňovicu, zversky som túžil po poslednej, predsmrtnej láske a bol som po uši pohrúžený do roztopašného života. Ešte predpoludním sa nedialo nič, vládla zdržanlivosť, ba priam umiernený asketizmus. Predpoludním som si vylihoval na diváne, čítal noviny a počúval platňu s nahrávkami českého tenorsaxofonistu Felixa Slováčka. Okolo poludnia však z celej série melódií v Slováčkovej interpetácii začalo do môjho vedomia doliehať iba jedno dielko, bola to skladba Karla Svobodu pod názvom Where've you got your nest, little bird? Počúval som a špekuloval, ako to asi znie v českom origináli: „Kde je tvoje hnízdo, ptáčatko?" alebo vari „Kde je tvoje hnízdo, ptáčku?"