Tak to nebolo
1 / 2
V tej chvíli som zbadala vo dverách našej izby Gordonovu siluetu. Bol v uniforme, vyzeral úradne. Zakryla som rukou Addie ústa a zišla z cesty do tieňa. Drew si s vystrašenými očami čupol ku mne a ja som premýšľala, ako ich to všetko poznačí. Cayenne prešiel okolo nás a zabočil na parkovisko. Gordon otvoril dvere, rozhliadal sa – díval sa naším smerom, no nevidel nás – a napokon zmizol v reštaurácii. Len čo zatvoril za sebou dvere, rozbehla som sa k autu. Ani som nepripútala deti k sedadlám. Addie chcela vystúpiť, no zamkla som dvere. Kričala, mne sa však zdalo, že búšenie môjho srdca je silnejšie ako jej krik. Dupla som na plyn a pri prvej príležitosti som odbočila na úzku cestu, ktorá viedla do púšte k tmavému úpätiu kopcov, tenučká žilka ťahajúca sa do neznáma. Vypla som svetlá a na cestu mi svietili len milióny hviezd a odrezok mesiaca. Ručička na meradle paliva sa blížila k nule, a keď mi už bolo jasné, že benzín nám vystačí akurát na spiatočnú cestu, odstavila som auto na krajnici a povedala deťom, že tam prespíme.