Tri guiney
1 / 3
Atmosféra je evidentne veľmi mocnou silou. Atmosféra nielenže mení veľkosti a tvary vecí; ovplyvňuje aj hmotné telesá, napríklad platy, o ktorých sme doteraz mohli predpokladať, že sú voči atmosfére odolné. O atmosfére by sa dal napísať epos alebo román v desiatich alebo pätnástich zväzkoch. No keďže toto je iba list a vy ste v časovej tiesni, obmedzme sa na jednoduché tvrdenie, že atmosféra patrí k tým najmocnejším nepriateľom, s ktorými sa dcéry vzdelaných mužov musia potýkať, a to čiastočne aj preto, lebo patrí aj k tým najmenej hmatateľným.
Ak si myslíte, že je to prehnané, pozrite sa ešte raz na vzorky atmosféry, ktorú obsahujú tri uvedené citáty. Nájdeme v nich nielen dôvod, prečo je plat ženy vo vysoko kvalifikovanej profesii taký nízky, ale ešte čosi oveľa nebezpečnejšie, niečo, čo by v prípade rozšírenia mohlo otráviť obe pohlavia. V týchto citátoch je zárodok toho červa, ktorého v iných krajinách poznáme pod inými názvami. Tu máme to embryo netvora, diktátora, ako mu hovoríme, ak je Talian alebo Nemec, ktorý je presvedčený, že má právo, či už od Boha, prírody, pohlavia alebo rasy, diktovať iným ľudským bytostiam, ako majú žiť a čo majú robiť. Odcitujme to ešte raz: „Veď domácnosť je skutočným miestom pre ženy, ktoré dnes nútia mužov, aby boli leniví. Je načase, aby vláda nástojila na tom, aby zamestnávatelia vo väčšej miere zamestnávali mužov, a umožnili im tak oženiť sa so ženami, ktoré dnes nemajú ako získať.“ Položme vedľa tohto citátu iný citát: „V živote národa sú dva svety, svet mužov a svet žien. Príroda urobila dobre, keď zverila mužovi starosť o jeho rodinu a o národ. Svet ženy, to je jej rodina, jej manžel, deti a jej domácnosť.“ (Citát z prejavu Adolfa Hitlera, ktorý vyšiel v Sunday Times 13. 9. 1936, s. 23.) Prvý citát bol pôvodne napísaný v angličtine, druhý v nemčine. A rozdiel? Nehovoria vari oba tieto texty to isté? Vari nie sú oba hlasmi diktátora, bez ohľadu na to, či diktátor hovorí po anglicky alebo po nemecky, a nezhodneme sa hádam všetci na tom, že diktátor, keď ho stretneme mimo svojej vlasti, je tvor veľmi nebezpečný, ale aj veľmi odporný?
Lenže on je tu, medzi nami, a dvíha svoju ohyzdnú hlavu, chrlí jed, aj keď je ešte len malý, skrútený ako húsenica na liste, no je tu, priamo v srdci Anglicka. Vari nie z tohto zárodku sa šíri hrozba, aby sme znovu citovali pána Wellsa, že fašisti „prakticky okliešťujú... slobodu [žien]“? A nie je to práve žena, ktorá musí dýchať tento jed a bojovať s týmto hmyzom, potajomky a bez zbraní, len vo svojom úrade, bojujúc s fašizmom alebo s nacizmom tak samozrejme, ako tí, ktorí s ním bojujú zbraňami a v svetle publicity? Je jasné, že tento boj oslabí jej silu a vyčerpá jej ducha. Nemali by sme jej teda pomôcť rozdrviť tohto netvora u nás doma ešte skôr, než ju požiadame, aby nám ona pomohla rozdrviť ho za hranicami našej vlasti? A aké právo máme my, vážený pane, vytrubovať do sveta naše ideály slobody a spravodlivosti, keď sa z našich najváženejších novín kedykoľvek môžu začať rozliezať takéto zárodky?