Sarajevo

Viac o knihe

#vojny

S fotografiami Pavla Demeša.

Čítať viac

Počet strán

264

Väzba

brožovaná väzba

Rozmer

140×210 mm

Hmotnosť

418 g

ISBN

9788081013393

Rok vydania

2010

Naše katalógové číslo

85503

Jazyk

slovenčina

Vydavateľstvo

Kalligram

Kategorizácia

Knihy
Mapy a cestovanie
Cestopisy
Cestopisy z Európy

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,8 / 5

5 hodnotení

	4
	1
	0
	0
	0

Ako sa páčila kniha vám?

Pridať recenziu

Recenzie čitateľov

adriana

Neoverený nákup

12.1.2013

Názor čitateľa

Výborná knižka od skúseného človeka, ktorý sa na problematiku Bosny a Hercegoviny pozerá s nadhľadom a veľmi ľudsky pričom čerpá z dlhoročných vlastných skúseností. Odporúčam nielen tým, ktorých zaujíma problematika Balkánu. Myslím, že knižka je veľmi dobre čitateľná pre kohokoľvek. Čítať viac

Artúr Soldán

Overený zákazník

14.2.2011

Vynikajúca kniha od odborníka na balkánsku problematiku

Prečítanú knihu hodnotím veľmi vysoko – pán Mojžita je skutočný znalec Balkánu a svoje postrehy a osobné skúsenosti vie veľmi dobre prerozprávať. Nedémonizuje Srbov, ako to robia mnohí západní autori, ale pozerá sa na celú problematiku veľmi ľudských a chápavým pohľadom človeka, ktorý je priamo v centre diania v dnešnej Bosne a Hercegovine. (teraz ako veľvyslanec Slovenska v Sarajeve, v rokoch 1995-2001 ako veľvyslanec Slovenska v Srbsku)

Veľmi ma zaujala autorova poznámka na str. 79 o tom, že bývalá hovorkyňa ICTY Florence Hartmannová vo svojich pamätiach (anglicky: Peace and Punishment: The Secret Wars of Politics and International Justice) tvrdila že USA tajne rokovali s Karadžičom pred podpisom Daytonu. Tiež názor Harmannovej, že vzťahy Západu s obvinenými boli podozrivé stojí za hlbšiu úvahu - má o tom dôkazy? Ak áno potom ich treba zverejniť aby uzreli svetlo sveta, pretože si to zaslúžia najmä občania Bosny a Hercegoviny. Publikáciu od Harmannovej som nečítal pokúsim sa ju zabezpečiť v angličtine a urobiť si k nej vlastný názor, ale je to veľmi interesantné, že každý kto skončil prácu pre ICTY mal chuť vyliať si srdce a požalovať čo všetko tento medzinárodný trestný tribunál robil zle, nesprávne a čo zatajoval - viď napr. Carla del Ponteová, natíska sa tu otázka o oprávnenosti konania tohto tribunálu, ako píše Mojžita, že zoznamy podozrivých netvoril súd ale.... úplne niekto iný.

Interesantne je tiež spracovaná stať venovaná Raifovi Dizdarevičovi, ktorého spomienky Od smrti Tita do smrti Jugoslávie som čítal v českom preklade najmä ma zaujala úvaha na str. 163, a to, že Srbsko malo v SFRJ nerovnoprávne postavenie vďaka veľmi širokej autonómii Vojvodiny a Kosova, a tým bolo oslabené, čo si želali vraj predstavitelia ostatných republík. Áno bolo to tak rozsiahlu autonómiu týmto dvom oblastiam zaviedla ústava z roku 1974, kde im dala de facto právomoci ako republikám a možno to bolo aj "trestom" pre Srbov, resp. si to zrejme želal aj Tito, a ústavou z roku 1974 oslabil postavenie Srbska v SFRJ.

Kto sa zaujíma o históriu a súčasnosť Balkánu nesmie mu táto publikácia v knižnici chýbať. Čítať viac

---