„Priateľstvo nadovšetko. Priateľstvo je viac ako talent. Je viac ako vláda. Rovná sa takmer rodine.“ (Don Vito Corleone)

Mafia v stredovekom šate. I takto stručne by sa dal charakterizovať román Somnium, ktorého námet intenzívne čerpá z tematiky Krstného otca. Šlo by však len o popis neúplný a pristrohý, pretože kniha sa svojou dejovou, ideovou a obrazovou konštrukciou pokúša napĺňať ambíciu viacúrovňového diela.

Fabulová vrstva románu je vsadená do prostredia fiktívnej stredovekej Ríše, ktorá vznikla dávnou separáciou od rímskeho impéria, odnepamäti sa vyvíja nezávisle od okolitého sveta a úrovňou svojho sociálneho percipovania ho predbieha o niekoľko storočí, v mnohých aspektoch sa tak približujúc súčasnej dobe. Ríša sa riadi utopistickým zákonom Somnia, zdôrazňujúcim vieru v dobro spoločnosti, princípy liberálnej demokracie a ochranu ľudských práv, v dôsledku ktorej trestá zločin akéhokoľvek druhu s laxnosťou, aká v stredoveku nemá obdoby. V krajine sa tak v priebehu storočí rozmáhajú nezákonné syndikáty, ktoré skrze mafiánske praktiky systematicky zneužívajú slabiny zákona vo svoj prospech. Ríša preto čelí dlhodobej dileme, či má zmysel pridŕžať sa hodnôt Somnia a s nimi súvisiaceho rýchleho sociálneho pokroku, alebo sa prinavrátiť do čias temna, kedy sa hodnota ľudského života posudzovala primitívnejším a krutejším spôsobom.
Alexius, starnúci patriarcha jednej z najsilnejších mafiánskych gíld Ríše, buduje svoje nezákonné impérium na neobvyklej filozofii sústavného rozširovania okruhu priateľov. Chráni ich pred nástrahami konkurenčných zločineckých spolkov, na ktoré je zákon Somnia vo svojej benevolentnosti prikrátky, a jediné, čo za svoju pomoc vyžaduje, je priateľstvo. Hoci je sám významnou hlavou podsvetia, v mene vyššieho dobra proti podsvetiu bojuje, čím nepriamo pomáha Ríši udržať riadený zločin na tolerovateľnej úrovni.
Udalosti naberú spád, keď sa štyri najsilnejšie gildy krajiny spájajú s cieľom novej možnosti nemorálneho podnikania a Alexius čelí neľahkej výzve narušiť ich plány. Podarí sa mu ustáť tlak zjednotenej konkurencie, ktorá je ochotná spraviť čokoľvek pre plynulý tok čierneho obchodu? Odpoveď prichádza v podobe Stelly, ľudom zbožňovanej mladej šampiónky populárnych bojových hier, ktorá sa s Alexiovou podporou vovalí do sveta mafie a v túžbe po krajšom zajtrajšku si sebavedomým šírením dobroty začne napĺňať svoj vlastný veľký sen.

S plynutím viacerých dejových línií sa čitateľovi postupne odhaľuje ideová vrstva románu, ktorá zdôrazňuje význam snívania v živote človeka, glorifikuje silu priateľstva a túžbu po harmonickej spoločnosti, venuje sa úvahám nad konfliktom dobra a zla vo vnútri človeka i society, zaoberá sa problematikou obmedzovania slobody jednotlivca v prospech ľudstva, vykresľuje rôzne podoby viac či menej prirodzenej lásky, načrtá morálne otázky budovania lepšieho sveta, zamýšľa sa nad nejednoznačnosťou správnosti názoru väčšiny, spochybňujúc tak častokrát slepo akceptovanú všeobecnú pravdu, a konfrontáciou čitateľa s náročným pohľadom na viacero aspektov ľudskej existencie mu podsúva otázku zmyslu života.

Kniha sa taktiež snaží budovať vlastnú obrazovú vrstvu a presadzovať názor, že forma je nemenej dôležitá od obsahu. Konštrukčne inklinuje k rozvitým súvetiam a teatrálnym dialógom, opiera sa o množstvo poznámok v podobe latinských pojmov a citátov, pokúšajúc sa tak o literárno-vizuálne dielo. Upúšťa od pridlhých statických opisov, sústreďuje sa na vykresľovanie emocionálneho rozpoloženia hlavných postáv a v kľúčových situáciách sa snaží čo najdetailnejšie zachytiť atmosféru konkrétneho okamihu, vďaka čomu ju s odstupom času možno čítať viackrát. Ide o knihu pre náročnejšieho čitateľa, tematicky balansujúcu na rozmedzí utópie a dystópie, spájajúcu prvky kriminálneho, sociálneho, psychologického, ľúbostného a existencialistického románu v prostredí, ktoré je čiastočnou projekciou dnešného sveta. Jej primárnym cieľom je vyvolať v čitateľovi hlbšie emócie a primäť ho k úvahám nad nevšednými nadčasovými otázkami, aké si nekladie dennodenne.

V príbehu sa vyskytne niekoľko neprehliadnuteľných referencií na sfilmovaný román Krstný otec, ktoré boli cielene zakomponované ako pocta režisérovi F. F. Coppolovi.