Buzássyho zbierka predstavuje sériu poetických momentiek, postrehov a zamyslení. Možno ju chápať aj ako lyrický komentár, pôvabný zápisník, v ktorom ožíva pre poéziu tak trochu atypicky výlučne len vonkajší svet. Vnútorné je tu ukryté a sprostredkované len nepriamo, čitateľovi zostávajú len dohady a neurčitá predstava o predĺženej ruke autora. Ten celkom zámerne ustupuje do pozadia, chce byť nepodstatný, neobjavený a skrytý. Do popredia vystupuje rovnováha a krása (sveta), ale aj nebezpečenstvo ich ohrozenia. Krátke, viazané lyrické útvary vyvažujú svoju tak trochu artistnú povahu nenútenou ľahkosťou, ale aj nostalgickými varovaniami, z ktorých sa v čitateľskom povedomí kompletizuje predsa len závažná významová správa o stave sveta a človeka.
Autor získal za knihu cenu Dominika Tatarku.