Názov zbierky Materia prima znamená pralátka, prvotná látka (hmota) a jej význam možno v kontexte jednotlivých básní identifikovať s metaforou pre dušu, lásku, ale i slovo. Celá básnická kniha má východisko v intimite lyrického subjektu, ktorá smeruje z osobného priestoru k dotykom so všeobecným ľudským priestorom, s hodnotami a najmä s duchovným svetom.

Elena Hidvéghyová-Yung napísala svoju najduchovnejšiu knihu, prerozprávajúc svoju dušu cez rozprávkové, bájne i biblické kontexty, cez čarovné fantazijné obrazy a s mimoriadnou, krehkou citlivosťou. (...) Vo významovom dianí básní neraz kľúčovú úlohu zohrávajú protiklady svetlo – tma, dobro – zlo, čím táto lyrika získava zaujímavú barokizujúcu patinu. Zaujímavú preto, lebo protikladmi autorka oslovuje súčasného človeka, ktorý má rovnako možnosť dosahovať svetlo (Svetlo) alebo zostávať na tej druhej strane.

Materia prima má dôležitý motivačný rozmer – svojou sugestívnosťou môže viesť k prehodnocovaniu priorít samotného čitateľa. Robí to však nenásilne, bez zdvihnutého prsta, bez moralizovania.

- z doslovu Radoslava Matejova