Ján Marton

Ján Marton sa poézii venuje od roku 1998. Ako člen Spišského literárneho klubu sa stal laureátom viacerých literárnych súťaží na Slovensku. V roku 2009 debutoval zbierkou básní Život nie je pes, je to suka. Publikoval aj v Dotykoch a Literárnej revue. V roku 2010 vydal druhú zbierku básní s názvom Eskimák na korze. Neverí na žiadnu revolúciu, ani na iné silené formy písaného slova. Je za skutočnosť, pocitovosť a čistotu duše, ktorú preniesol v roku 2012 do zbierky Blues pre masy. V roku 2013 vydal ďalšie básne Atentát na tmu, ku ktorej bol pridaný malý slovník o láske - Láskoslovník. V rovnakom roku debutoval aj v próze románom Nultý ston. Rok 2014 je pre Martona symbolom lásky, alebo žeby naopak? Vydáva zbierku básní Srať na lásku. V roku 2015 vydáva Marton zbierku básní s prívlastkom "vesmírna". Volá sa Vesmírne odrezky padajúcich hviezd, kde mi grafiku obálky aj ilustrácie pripravila veľmi talentovaná Ivica Šúrová. Rok 2016 je pre autora rokom ďalšieho - druhého románu. Hoci vychádza iba ako epub. Román s názvom: Klamár, je úplne iný ako jeho prozaický debut. V roku 2017 vychádza v jeho dvornom vydavateľstve HladoHlas ôsma zbierka básní s názvom Nemenná. A o čom sú básne v nej? Niečo sa jednoduché mení, ale niečo ostáva počas vekov nemenné.

Katarína Prídavková

Katarína Prídavková je študentkou Akadémie Umení v Banskej Bystrici v odbore maľba. Jej tvorba sa pohybuje od ilustrácie cez keramiku, grafických techník až po šperk. Väčšia prác má ilustratívny charakter. Hlavnými atribútmi jej tvorby sú surrealita, naratívnosť, symbolika. V dielach narába s kontrastom či už farebným alebo vecným.

Martinské vydavateľstvo HladoHlas sa radí k nezávislým knižným vydavateľstvám, ktoré nevydávajú ročne veľa titulov, ale o to viac sa tešia z každej knihy, ktorú ponúknu svetu. Preto je žánrový rozsah veľmi široký, od básni cez cestopisy, až po slovenské romány. Nie je žiadnym tajomstvom, keď prezradíme, že vydavateľstvo stojí hlavne na tituloch majiteľa, Pavla Hiraxa Baričáka, ktorý pod logom HladoHlas už od roku 2007 zastrešuje všetky svoje romány, cestopisy, fotografie, básne ale i motivačnú literatúru. Podporuje však aj iných slovenských autorov ako napríklad Jána Martona, Lenku Gahérovú, Ľubomíru Romanovú, Enju Rúčkovú, Evu Bielu Brndiarovú, Oliviu Olivieri či Miroslava Kapustu.

Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Jednoznačne mi to musí byť blízke, páčiť sa mi to. Toto platí hlavne na tituly, ktoré nezarobia. Sem jednoznačne patrí poézia od Janka Martona či Lju Mesarošovej. Knihy, ktoré majú zarobiť na tento nevšedný koníček, musia byť zasa napísané originálne a dobre, teda ako román Očistný debakel od Enjy Rúčkovej či Nehanebné hry od Evky Bielej Brndiarovej. Vydal som napríklad knihu Živá reklama od Jozefa Kaščáka. Napriek tomu, že to nebola predajná bomba, je to veľmi kvalitná kniha plná citlivých ľudských postrehov. Veľmi veselo napísané Cicuškine zápisky zasa mnohých pobavili, ale aj dali vydavateľstvu zarobiť. Každý titul je jednoducho iný a každý ma svoje pozadie, prečo sa mal narodiť s logom HladoHlas.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Napísal som román Raz aj v pekle vyjde slnko a sám som si ju aj vydal. Tak vzniklo knižné vydavateľstvo HladoHlas. Neskôr som začal vydávať aj iných autorov. Ale stále sa snažím byť nezávislým vydavateľstvom, nechcem sa rozširovať do väčším rozmerov. Väčšina prác sa deje na základe externých objednávok pre grafikov, redaktorov a korektorov, takže takto mi to vyhovuje. Môžem si vydávať, čo je môjmu srdcu blízke, teda od poézie cez cestopisy až po ženské romány. Možno sa zasa stiahnem do úzadia a chvíľu budem vydávať iba moje tituly, lebo situácia na knižnom trhu je neistá. Uvidíme, čo bude. Tak-či-tak, písanie je na prvom mieste, až potom nastupuje biznis.

Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Veľmi si cením titul Vlasy dupkom od Ľubky Romanovej. Jedná sa o knihu poviedok z nemocničného prostredia, ktoré sa skutočne stali. Vnímavý človek si po prečítaní uvedomí koľko veľa má len tým, že je zdravý. No a samozrejme nesmiem zabudnúť na prvotinu Raz aj v pekle vyjde slnko. Nebyť mega úspechu tejto knihy, ktorá sa stala kultom a neustále sa predáva, by nebolo ani samotného HladoHlasu. Asi sa hodí príhoda z hudobného vydavateľstva, ktoré vydávalo Jetro Tull. Táto anglická art rocková skupina bola na začiatku svojej kariéry veľmi populárna a dobre predávaná. Samozrejme, po rokoch sadol na ňu prach. Na jednej porade, kde sa určovalo, s ktorými kapelami sa už nepodpíšu nové zmluvy, jeden neznalý zamestnanec navrhol, že Jetro Tull by mohol ísť z kola von. Na tento návrh si slovo zobral vedúci predstavenstva a odvetil mladíkovi, že všetko, čo okolo seba vidí, dokonca aj stolička, na ktorej sedí, je kúpená za predaj albumov Jetro Tull.