Audiokniha
Vzpoura mozků - Václav Šorel,František Kobík, Radioservis, 2012
Audiokniha
Audiokniha
Vzpoura mozků - Václav Šorel,František Kobík, Radioservis, 2012
Audiokniha

Vzpoura mozků
Audiokniha

Příběh Vzpoura mozků byl v době svého vzniku velmi oblíbený. Na jeho popularitě měl a stále má velkou zásluhu malíř František Kobík, který mu vdechl život. Čítať viac

Příběh Vzpoura mozků byl v době svého vzniku velmi oblíbený. Na jeho popularitě měl a stále má velkou zásluhu malíř František Kobík, který mu vdechl život. Čítať viac

  • MP3 na stiahnutie
  • Čeština

4,73 €

Ihneď na stiahnutie
Ďalšie audioknižné vydania (3)
Vzpoura mozků - František Kobík, Václav Šorel, Radioservis, 2012
MP3 na CD
Čeština, 2012
Vypredané

Vzpoura mozků - Václav Šorel, XYZ, 2016
MP3 na CD
Čeština, 2016
Do 4 – 6 dní

Vzpoura mozků - Václav Šorel, XYZ, 2016
MP3 na stiahnutie
Čeština, 2016
Ihneď na stiahnutie

Ďalšie audioknižné vydania

Naši škriatkovia odporúčajú

Vzpoura mozků - Václav Šorel,František Kobík, Radioservis, 2012
Audiokniha
4,73 €

Viac o audioknihe

Posádka hvězdoletu Prométheus se po mnoha letech vrací z hlubin vesmíru, kam byla vyslána, aby se pokusila nalézt inteligentní život. Namísto bouřlivého přivítání ji ale čeká mlčící Země obalená neznámým růžovým polem. Ze starého záznamu na Měsíci se astronauti dozvědí, že větší část naší planety ovládla umělá inteligence – roboti a zbytek lidstva přežívá pod ochranným silovým polem v centrální oblasti Evropy. Posádka Prométhea se rozhodne proti robotům zasáhnout, a po četných dobrodružstvích se jí za pomoci lidí podaří roboty porazit.
Příběh, který jsem později nazval Vzpoura mozků, jsem nosil v hlavě někdy od začátku sedmdesátých let minulého století. V té době jsem byl ovlivněn Stanislawem Lemem a jeho báječným Návratem z hvězd, Vesmírnou odyseou 2001 Arthura C. Clarka a dalšími autory, kteří se zabývali problematikou soužití umělé inteligence s lidmi. Rozhodující impulz k napsání tohoto příběhu mi ale dala až návštěva výpočetního střediska letňanské Avie, ve které jsem tehdy pracoval. Tajemná budova s velkým sálem, uprostřed kterého se nacházelo „monstrum“, jakási modla lidí, kteří zde přenášeli záhadné disky a odnášeli si stohy potištěných papírů. Tito lidé se tvářili velice tajemně a také tak trochu nevrle, když do jejich království zavítal obyčejný smrtelník. Dnes už vím, že tím „monstrem“ byl docela primitivní počítač, jehož dnes hravě překonává malý notebook či smartphone. A ty záhadné disky? Ty zase strčí do kapsy třeba „šestnáctigigová fleška“. Tehdy byl ale počítač něco úplně nového, což vedle obdivu nahánělo člověku i strach. Dnes už si bez počítačů a tedy bez umělé inteligence nedovedeme život představit. Počítače řídí dopravu, existují robotizovaná pracoviště, v nemocnicích dokonce roboti operují. Jen doufám, že v budoucnu nevznikne nějaký hlavní robot, jako v mém příběhu, který by řídil chod Země a nakonec s námi lidmi začal válčit. Příběh Vzpoura mozků byl v době svého vzniku velmi oblíbený. Na jeho popularitě měl a stále má velkou zásluhu malíř František Kobík, který mu vdechl život. Komiks byl několikrát reprízován a na přání Českého rozhlasu jsem jej napsal jako rozhlasový seriál.
Čítať viac
Dĺžka
1:02
Obsah
Skrátený
Naše katalógové číslo
255138
Jazyk
čeština
Vydavateľstvo
Radioservis
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,0 / 5

3 hodnotenia

2
0
0
1
0

Ako sa páčila audiokniha vám?

Recenzie čitateľov

14.8.2021
V skratke: komiksová verzia je lepšia
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Vzpoura mozků (2013) je „sci-fi“ novela, napísaná na motívy rovnomenného komiksu, ktorý vyšiel prvý raz v časopise ABC v rokoch 1977-9. Kniha je zároveň prvou časťou trilógie nesúcej rovnako meno Vzpoura mozků (ďalšie časti – Galaxia [2014] a Odysseus [2015]). Na rozdiel od komiksov V. Tomana o Malom bohovi bol teda komiks predlohou novely (v Tomanovom prípade boli poviedky predlohou komiksov). Výsledok je však v obidvoch prípadoch nápadne podobný…
Z pohľadu hard sci-fi dostáva veda v tejto knihe dosť na frak. Kým v komikse pochopíte (skratka, hyperbola, vyjadrovacie prostriedky) ružové pole okolo Zeme, v knihe by ste ho mohli pokojne oželieť – skutočné elmag. pole nevidíte a práve to „vletím, nič nevidím a zrazu mám problém“ je oveľa prirodzenejšie podanie dosť blbého prekvapenia ako krájanie sa cez čosi ružové. Je to iba prerozprávanie komiksu, ktorý z pochopiteľných príčin používa iné spôsoby vyjadrovania a inak pracuje s realitou.
Autor zjavne neznalý fyziky a astronómie vyrába kopanec za kopancom (spoza Pluta vidia detaily Zeme, „laserové“ hlavice rakiet, …). Zaujímavá je aj komunikácia na tému „chcem zničiť základňu, nie Pluto“ – čo to je za zbraň, ktorá by napr. miesto ISS zmietla napríklad Mesiac, resp. čo je to za obsluhu zbrane?, nasledovaná úvahou, či úlomky z obežnej dráhy Pluta nepritiahne Jupiter alebo Saturn (ktoré sú „fakt blízko“).
Autor pociťuje umelú inteligenciu ako hrozbu, ale vôbec nerozumie počítačom, robotike, informatike ani AI. Roboti sa namiesto používania normálnych komunikačných protokolov rozprávajú bežnou rečou, resp. údajne používajú „telepatiu“ (takže modrý zub a wifina sú vlastne telepatia, hej?), ktorou zjavne prenášajú slová, prípadne „vydávajú príkazy sami sebe“. Ešte zaujímavejšie je, že vraj disponujú „krutosťou“ a zjavne si násilím vynucujú subordináciu. To neznie ako AI (a buďme objektívni, nič v knihe okolo AI ani nešlo). Podobne Eva, palubný počítač, zhmotňovaný ako hologram, vraj „neznášala“ dotyky. Irelevantné. Ako sa autor sám priznal, motiváciou pre napísanie komiksu a teda prenesene neskôr knihy bola jeho obava z toho, ako 1 prastarý počítač nahradil X účtovníkov, mzdárov a pod. Zjavne k tomu prispelo aj autorovo náboženské presvedčenie.
A to je ďalšia vec, ktorá z knihy prýšti - neustále podsúvanie kresťanských motívov. Palubný počítač je Eva, posádka sa „dobrovoľne odsúdila“ k celibátu (na „strašných“ niečo cez 1000 dní palubného času), emancipovanú veliteľku perute Mag (lietajúcu na Jane z Arku) s modrými vlasmi „prekrstí“ jeden z účastníkov na Máří (podľa Márie z Magdaly – odtiaľ vychádza meno Magdaléna – ktorá je akousi „tradíciou“ označovaná za „polepšenú hriešnicu“, pričom z textu v skutočnosti nijako nevyplýva zhoda tejto postavičky s ktoroukoľvek z v texte sa zjavivších „polepšených hriešnic“), pred rozhodujúcim bojom s robotmi generál vzýva imaginárneho kamaráta, a tak ďalej. Menej citeľná je „abrahamická mizogýnia“, prejavujúca sa okrem vyššie uvedeného podsunu „hriešnosti“ emancipovanej Mag aj siahodlhým obkecávaním prečo si počas „dlhého“ (niečo cez 1000 dní palubného času) letu nemohli dovoliť na palube vychovávať deti, keby so sebou vzali ženy – ako keby ženy boli len na rodenie potomstva. Autorovi zjavne uniká zloženie posádok orbitálnych staníc za posledných 30 rokov. Ďalším argumentom je, že vraj ak sa aj vrátia do vzdialenejšej budúcnosti, tak sa nejako „zaradia do spoločnosti“. Ako nejaká „pracovná sila“ iste, len ten „generačný rozdiel“ by v skutočnosti bol veľkou prekážkou nálezu spoluspáčky. Posadnutosť abrahamikov „životom večným“ sa tu zhmotňuje v podobe akejsi „kúry predĺženia života“ (ktorej sa z posádky ako prvý podrobí najmladší člen, lebo to po 3 rokoch palubného času „logicky“ fakt potrebuje).
No a potom sú tu absolútne logické chyby. Čo sa stalo s ľudskými posádkami vesmírnych staníc? To, že by ich narýchlo opustili, neznamená, že zostane neporiadok, a ak by napríklad padli v boji s robotmi, nachádzala by posádka Prométhea mŕtvoly. Prométheus vraj preskúmal našu galaxiu po obvode – ale keďže samo Slnko je na okraji, tak by na konci misie mal byť doma a nie na opačnej strane galaxie. Takisto za oných 1000 dní letu vraj tak dôkladne prebádali okraj galaxie, až zistili, že sme sami. Prudko smiešne, ale zapadá to do toho, čo zrejme požaduje autorov svetonázor. Na Zemi si zatiaľ ľudstvo nechalo vztýčiť nad hlavou ružové „energetické pole“ – „neporaziteľná a nebezpečná“ AI si tým zjavne zahatala cestu k využitiu solárnej energie – a tým aj zlikvidovať prakticky všetky planetárne ekosystémy, biodiverzitu, čokoľvek bez toho, aby sa vraj ozvali vedci (v skutočnosti sme dnes v súvislosti s klimatickou krízou svedkami, že vedcov prekrikujú politici a „masy“, ktoré sa boja o svoje konzumné pohodlíčko) a navyše sa týmto centralizovaným spôsobom zásobovania energiou vystavili riziku kompletného vypnutia pri zásahu centra (čo sa aj stalo, fakt „inteligentná“ AI). Podstatná otázka, aký je pôvod robotej motivácie, zostáva nie že nezodpovedaná, ale aj nevypovedaná, nanesená je len akási nadradenosť nad „smrteľnými“, ako keby robota nebolo možné fyzicky zničiť. Keď padla hláška, ako roboti prevyšujú ľudstvo v pomere 1000:1, začal som počítať a dopočítal som sa (vraj 4 ľudské mestá po zhruba 50 miliónov) ku 200 miliardám robotov – načo také množstvo a kto by to čím živil? – až zrazu na konci knihy padne, že počet preživších ľudí je 1 miliarda, čo nám upresňuje počet robotov na pekný biliónik a k tomu patričná spotreba zdrojov. Tak to by nefungovalo. Podobne sa vždy, keď príde k nejakej neblahej udalosti (strata spojenia Prométhea s výsadkom a rozhodnutie zaútočiť náhodou presne vtedy, keď sa predsa len zjaví Marek s raketoplánom, hneď na to podobne rozhodnutie pozemského velenia začať útok bez pôvodne plánovanej koordinácie s Prométheom, riskujúc tak friendly fire) udalosti záhadným šťastím vyvinú tak, že to nedopadne blbo (ani len menšia nehoda, nič!). A tento zoznam zďaleka nie je kompletný.
Z uvedeného výpočtu autorových kvetov ducha je zrejmé, prečo je pôvodný komiks výrazne lepší ako recenzovaná novela – jednoducho preto, že v komikse niet na tieto kvety ducha miesto. Takisto sa dá úspešne pochybovať, či táto dobrodružná fikcia je sci-fi, keďže okolo vedy ani nešla a využitie vesmíru ako kulisy nie je nutnou ani postačujúcou podmienkou zaradenia diela do žánru sci-fi. Z TV seriálov je to porovnateľné s Miazgovcami alebo Robotom Augustínom. Ako jednoduché dobrodružné čítanie je to jednorazovo použiteľné, a to predovšetkým pre kategóriu čitateľov zhruba do konca základky. Zlatý Žarnay!
Čítať viac
MilaXXL
Neoverený nákup
13.11.2016
Původně komiksový sci-fi příběh s jasným "tahem na branku", dobře převedený do rozhlasové hry. Při prvním poslechu je díky spádu příběhu trochu problém roztřídit kdo je kdo, ale nakonec koho zajímá kdo je Igor, Olaf nebo Oskar, když jsou všichni na naší straně, že? Čítať viac

„Policajné štatistiky sú ako bikiny. Odhalia pre niekoho málo, pre niekoho veľa, ale vždy iba toľko, ako chcel sám autor.“

Mafiánska poprava? - Peter Šloser, 2019
Mafiánska poprava?
Peter Šloser