„Mal váš manžel rád deti?“ „Och áno, veľmi!“ vyhŕkla spontánne. Prvý raz počul, ako sa jej trasie hlas. „Atle bol najlepší otec na svete. Keby ste ho len videli!“ Harry musel rýchlo sklopiť zrak k poznámkam. Nič v jej pohľade nenaznačovalo, že pochopila dvojzmyselnosť jeho otázky. Bol si takmer istý, že nevie o ničom, no zároveň si uvedomoval, že súčasťou jeho prekliatej práce je urobiť aj ďalší krok a spýtať sa jej na rovinu, či vie, že veľvyslanec schovával fotografie s detským pornom. Prešiel si dlaňou po tvári. Pripadal si ako chirurg s nožom v ruke, neschopný vykonať prvý rez. Doriti, prečo sa nikdy nezbaví váhavosti pri nepríjemných rozhodnutiach? Nevinným ľuďom odhaľoval tajomstvá ich blízkych, ktoré nechceli a ani si nezaslúžili vedieť. Hilde Molnesová ho predbehla. „Mal tak rád deti, že sme si chceli adoptovať dievčatko.“ Do očí jej vystúpili slzy. „Malé chúďa spomedzi barmských utečencov. Na veľvyslanectve cielene hovoria Mjanmarsko, aby nikoho neurazili, no ja som stará a budem hovoriť Barma.“ Zasmiala sa suchým smiechom cez slzy. Harry odvrátil tvár. Nad jednou z orchideí visel vo vzduchu ako hračkárska helikoptéra červený kolibrík. Hotovo, uvedomil si. Nič nevie. Ak sa neskôr ukáže, že jej odpoveď má význam pre prípad, vráti sa k tomu. Ak to ničomu nepomôže, ušetrí ju.