Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2015
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knihu som čítala a klasickú sériu s Jennifer Ehle videla niekoľkokrát. S vekom však človek vníma postupne iné aspekty tohto veľkolepého diela.
Prvá vrstva - romantika a dokonalá krivka príbehu. Zápletka ako bič a šťastný koniec. Ideálne (nielen) pre puberťáčku, ale aj pre všetkých, čo si chcú oddýchnuť.
Druhá vrstva - protofeministická. Spoločnosť, kde hlavným cieľom nielen ženy, ale aj muža, je urobiť dobrý "biznis" sobášom. Rozpor medzi hodnotami ako láska či aspoň úcta k partnerovi/partnerke a pohodlným životom, akceptovaným spoločnosťou.
Tretia vrstva - thriller. Desivosť väzenia, v ktorom muž unesie maloleté dievča, a celý trest a opovrhnutie spoločnosti sa obráti proti nej a ženám v jej rodine. Jediným vykúpením je manželstvo s únoscom, ktorý - akokoľvek recidivista, je vlastne podplatený k tomu, aby sa oženil s obeťou, pričom je naďalej prijímaný a akceptovaný v spoločnosti. Pokrytectvo do hĺbky kostí, kde žena je tovar, za ktorý sa dá zaplatiť... Nie, nehovoríme o čiernych otrokyniach, hovoríme o bielych ženách z lepšej spoločnosti.
Neviem, či Austein, keď knihu písala, vedome pracovala so všetkými týmito vrstvami, ale výsledok je dokonalý. Len čím viackrát knihu čítate (film pozeráte), tým viac z neho presakuje thriller. Niekedy premýšľam, ako by asi vyzeral druhý diel - po 10 rokoch manželstva Elisabeth a pána Darcyho, a ich švagra pána Wickama, ktorému zabezpečili príjem a možnosť ďalej viesť nemorálny život plný klamstiev a podvodov. V manželstve s nezrelým dievčaťom Lydiou túžiacou po dobrodružstve...
Austein sa zrejme potrebovala zveriť s obludnosťou tej doby (ktorá v mnohom presakuje aj do dnešných čias), tak ju zabalila do dokonalej romantiky. A výsledok je ešte obludnejší. Je to veľká spisovateľka.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
John Green dokázal niečo fascinujúce. Anthropocene Reviewed je vlastne séria recenzií vybraných javov, produktov či bytostí, ktoré preňho ilustrujú súčasný svet na planéte tak zásadne ovplyvnenej ľudskou činnosťou. A sú to veci veľmi rozmanité. Divé husi, epidémia cholery, havajská pizza, anglické trávniky, jaskynné maľby, googlenie cudzích ľudí, Halleyho kométa… Vyšla z toho hlboká a zároveň láskavá výpoveď o dnešnom svete. Núti nás zamyslieť sa, niektorých dokonca plakať. Nie je to kampaň za ani proti zmene klímy. Je to citlivá reflexia nášho sveta, ktorú potrebujeme.
Podcast, z ktorého vznikla kniha, odkazuje na všadeprítomné recenzovanie všetkého všetkými, ktoré sa stalo bežnou súčasťou nášho sveta. Green však rozoberá veľmi farbisto rôzne aspekty histórie, údaje a prepojenia, aby nakoniec vyslovil svoj názor veľmi skromne a s pokorou, niekedy až láskou.
Mne sa páči časť o trávnikoch, kde Green hovorí, že v USA je momentálne viac pôdy venovanej pestovaniu trávnikov, než kukurice a pšenice dohromady. Na ploche väčšej ako Taliansko Američania pestujú trávu, ktorá spotrebuje vraj až tretinu pitnej vody míňanej domácnosťami. Nehovoriac o hnojení a pesticídoch.
“Skrátka, najhojnejšia a na prácu najnáročnejšia plodina v USA je čistým, nefalšovaným luxusom. Trávniky poskytujú dobrý povrch pre futbal a hry. Odoberajú tiež z atmosféry trochu uhlíka, hoci milióny galónov benzínu použitého na ich kosenie z nich robia extrémne neefektívny zachytávač. Existujú však lepšie, hoci konvenčne škaredšie, alternatívy, od prírodných lúk po predzáhradku venovanú pestovaniu rastlín, ktoré môžete, povedzme, jesť. Je nepresné povedať, že trávniky sú bezcenné, ale vyžadujú si veľa starostlivosti vzhľadom na to, čo z nich dostaneme. Kosenie trávnika je dotyk s prírodou, pri ktorom si nezašpiníte ruky. Dávam trávniku dve hviezdičky."
Kniha je iným naratívom antropocénu, než sme zvyknutí. Je oslobodený od jednoznačných právd. Neoslavuje, nechváli, ani nepranieruje. Zvažuje. Hovorí o vzťahoch, o ľuďoch aj prírode. Hovorí príbehy, ktoré sme ešte nepočuli. A núti nás rozmýšľať. Dávam mu
#klimatickakriza
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2021 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Najkrajšia kniha na Vianoce . O narodení a smrti, o láske v rôznych možných podobách. Čítala som ju najprv s deťmi, potom sama ešte raz.
Kniha, ktorá lieči hlboký smútok, lebo mu dáva zmysel. Smejete sa a plačete zároveň. Kniha je plná postáv, ktoré neznášate a milujete zároveň. Ale väčšine z nich držíte palce. Magické sa tu preteká s reálnym a je to okorenené severským humorom.
"Iba iní ľudia môžu zmeniť svet. Nikto normálny ešte nezmenil ani prd."
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
CELÝ ŽIVOT SÚŤAŽÍME. V prospechu, školských olympiádach, na prijímacích pohovoroch, na sociálnych sieťach. Náš život a naše vnímanie reality je poznačené nekonečným množstvom rebríčkov popularity, kvality, úspechu. Súťažia štáty, mestá, jednotlivci. A väčšina z nás prehráva...
Martin Šimečka vo svojej nádhernej a múdrej knihe venuje zopár zamyslení aj súťaži ako princípu života. "Vďaka prehrám som pochopil základný princíp života, ak ho chápeme ako súťaž: Vždy bude niekto lepší. Pravdepodobnosť, že budete v akejkoľvek mysliteľnej disciplíne najlepší, je prakticky nulová. Víťazmi totiž bývajú len géniovia alebo šialenci."
Súťaž len zdanlivo z nás dostáva to najlepšie. Je plná žiarlivosti, smútku, či dokonca nenávisti. V prírode súťaž, napriek populárnym zjednoduseniam, neexistuje. Aj vlci spolupracujú a starajú sa o svojich blížnych. Živé organizmy spolupracujú a komunikujú. V prírode je veľa príkladov spolupráce. Len naša civilizácia ju považuje za slabosť. Výsledkom je materiálny blahobyt a množstvo nešťastia a prazdnoty. Plus zdevastovaná príroda.
"Liberálna demokracia vytvorila za dekády svojej existencie príliš úzku vrstvu víťazov a príliš veľkú masu porazených, teda priemerných, ktorí majú pocit neúspechu. Tí sa teraz búria a žiadajú svoje miesto na slnku, nenávidia elity, ktoré vinia za to, že sa v ich konkurencii nedokázali presadiť. "
Šimečka je športovec a predsa nemá rád súťaž. Ako príklad krásneho a spájajúceho športu uvádza masové behy.Tam vôbec nezáleží, kto je prvý. Dôležité je byť spolu. Dokázali by sme organizovať spoločnosť ako masový beh, kde aj tomu poslednému zatlieskame?
Inak nádherná kniha, ak ste ju ešte nečítali. Hlboká pravdivá a bystrá. A ešte sa aj dobre číta. O tele, o duši a o rôznych aspektoch života prežitého, pochopeného a zároveň otvoreného novým otázkam.
