Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky




Moje aktivity
Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Tak vás tam všetkých zdravíme a gratulujeme k 20 titulom v cudzom jazyku :-)

Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)

Skvelá kniha o chudobe, ženách a očakávaniach, ktoré na ne spoločnosť kladie, o kráse, materstve a o tom, či je vôbec morálne v poriadku mať vlastné deti.
Dej plynie pomerne pomaly, ale vďaka tomu má čitateľ čas zamyslieť sa nad otázkami, ktoré autorka predkladá.
(pridávam moje obľúbené myšlienky)
“If you want to know how poor somebody was growing up, ask them how many windows they had. Don't ask what was in their fridge or in their closet. The number of windows says it all. It says everything. If they had none, or maybe one or two, that's all you need to know.”
“People like pretty things. When you’re pretty, everybody wants to look at you, they want to touch you. I wanted that for myself. Prettiness means value. But some people never experience that personally.”
“It's always about them. They're only thinking about themselves. They never think about the kid being born. No one gives a damn how that child is going to feel. Isn't that crazy? Once they've had a baby, most parents would do anything to shelter them from any form of pain or suffering. But here it is, the only way to actually keep your child from ever knowing pain. Don't have them in the first place.”
Na túto knihu som sa veľmi tešila, bola to moja prvá kniha od japonského autora. Musím však povedať, že som bola veľmi sklamaná a na niektoré momenty by som radšej zabudla.
Dej bol pre mňa pomerne záživný, no už od začiatku som mala zlý pocit z postáv, ich osobností a správania. V knihe som si poznačila, že som sa necítila nútená súhlasiť s konaním postáv, ale to sa zmenilo niekde za polovicou, keď som začala mať pocit akoby autorovi Toruove správanie a názory prišli v poriadku.
Všetky ženy boli dvojrozmerné a ich existencia bola podmienená ich vzťahmi s mužmi. Takéto postavy sa často objavujú vo filmoch, takže to nepotrebujem ešte aj na mojej poličke.
Sexuálne scény v tejto knihe mi nahnali husiu kožu. Neviem, či to bol autorov zámer alebo to bolo tým, čo pre mňa znamená "consent" (súhlas), ale bola som zhnusená.
Po všetkom, čo sa stalo, som očakávala, že záver bude niesť aspoň nejaké ponaučenie. Nanešťastie som sa nedočkala. Koniec iba utvrdil môj negatívny názor.
Po tom, ako som knihu prečítala som sa v recenziách veľakrát stretla s názorom, že toto nie je Murakamiho najlepšie dielo, v čo pevne dúfam, a je lepšie začať s inou knihou. Ako dielo od japonského autora s komplexnými ženskými postavami odporúčam Breasts and Eggs od Mieko Kawakami.