Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Ako dieťa som nemala ku knihám vzťah. Niečo som čítala, lebo aj iné decká okolo mňa čítali, ale nútila som sa do toho, nudilo ma to. Potom prišiel Harry Potter a dodnes tvrdím, že nebyť jeho, možno nemám vzťah k čítaniu doteraz. Potom to už išlo akosi samo. Aktuálne už nie len čítam, ale aj veľa píšem, hoci teda nie knihy :). Rada sa o knihách rozprávam, rada si vymieňam dojmy, zdieľam myšlienky.
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Osobne mi to skôr pripomínalo dynamiku prvých štyroch kníh, keď jednoducho prišli, vyšetrili čo treba a dej sa točil najmä okolo prípadu. Od piatej knihy sa totiž čoraz viac odhaľovalo aj súkromie jednotlivých postáv, viac sme mohli nazrieť do ich vnútorného sveta, citov, lásky, vidieť ich v inom svetle, ako v začiatkoch série - čo mi teda vôbec neprekážalo, práve naopak. V tejto knihe sa tieto veci ale veľmi neobjavovali - čo ale neberiem ako mínus ani ako plus - jednoduchu len ja vnímam takýto drobný rozdiel v tých knihách, bodka.
Príbeh ma bavil, postavy ma bavili, dialógy ma bavili, zápletka sa mi páčila. Bolo to rovnaké ako tie predošlé prípady, ale zároveň zasa niečo iné, nové. Jediné, čo by som knihe, ani nie že vytkla, ale na čo by som pristala, ak by toho bolo viac, sú nejaké tie scény z hostincov pri dobovom jedle a to, ak by kniha išla viac do hĺbky tých náboženských sporov a napätia, ktoré vtedy v Košiciach panovalo.
Už teraz som zvedavá, kam táto séria povedia, lebo je veľmi vydarená a od Juraja Červenáka moja obľúbená....
Najmä na začiatku som sa strácala v menách, postavách, ťažko som si pamätala dej - čo sa kde stalo, ktorá postava kde s kým bola, s kým o čom hovorila - jednoducho mala som z toho v niektorých častiach dosť guláš. Ale bavilo ma to, prečítala som to rýchlo a najmä ku koncu (keď už som bola ako-tak zorientovaná) to malo ten správny spád. Rozhodne je to zaujímavá myšlienka, nič podobné, čo by bolo takto vyskladané, som v rukách doteraz nemala. A aj finálne rozuzlenie ma prekvapilo. Ak má niekto rád také klasické detektívky, určite stojí za to vyskúšať to.
Mám rada sériu Stein a Barbarič od Červenáka a hľadala som niečo podobné. Siahla som po dlhšom uvažovaní po tomto. No, nebolo to zlé, ale:
- za mňa málo dobové, čo sa každodenného života vo Viedni týka (aj tej dobovej kriminalistiky tam za mňa bolo málo)
- konanie mnohých osôb ľahko čitateľné
- niektoré veci akoby nedotiahnuté
- zápletka mala potenciál, ale vo finále ma nechytila, nenamotala, rýchlo som ju uhádla
- hlavná postava (Leo) bol vyslovene na facku od prvej po poslednú stranu, Júlia zasa nesympatická
+ najviac ma bavil dej okolo hrobára - a aj on ako postava bol zaujímavý - a aj mi jeho "almanach" dal nové poznatky
+ čítala sa ľahko a dosť rýchlo
Zrejme dám šandu aj pokračovaniu tejto série, ale ešte si to dobre premyslím, škoda. Na knihu som sa fakt tešila, keď som ju kupovala.
Wow. Neviem, čo som presne čakala, ale toto som teda nečakala určite. Je to jedna z najlepších kníh, aké som kedy mala v ruke. Bála som sa, že bude plná nudných opisov, že sa budem musieť do nej nútiť, že ju ani nedotiahnem do konca. Nič z toho sa nekonalo. Bratov Karamazovovcov som poznala len z dosiek SND a bola som príbehom ohromená. Vedela som, že Dostojevský je majster psychológie a chcela som si ho aj prečítať, ale že ma jeho Zločin a trest nadchne tak veľmi, tak s tým som nerátala. Hlavná postava je neuveriteľne zaujímavá, jej vnútorný svet, vnútorné prerody, správanie sa navonok, nálady, striedanie tvrdej racionality s blúznením a to všetko v úžasnej kombinácii. Veľmi rada by som presnejšie vyjadrila, čím na mňa tá kniha tak zapôsobila, ale nenachádzam na to slová. To proste treba len prečítať, aby človek pochopil. Ten formálny opis deja, že študent zabije úžerníčku etc., to je nič – ten nenapovie v tomto prípade absolútne nič o tom diele a odporúčam nedať sa ním odradiť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pred čítaním som mala trochu obavy, či mi nebudú v príbehu chýbať Stein s Barbaričom. Na moje veľké prekvapenie nechýbali. Lovec čertov pekne zapadol do doteraz vytvorenej skladačky. V knihe Pre hrsť dukátov sme zrazu z čista-jasna narazili už na "nového Jaroša", predtým sme poznali iba mĺkveho mladíka, ktorého skutočné myšlienky sme si mohli iba domýšľať. Lovec čertov nám konečne odhalil ako seržant rozmýšľa, ako vníma veci, čo cíti (a či cíti).
Za mňa táto kniha celý príbeh posunula na iný level, lebo teraz môžem retrospektívne mnohé veci z predošlých kníh vnímať inak, vidieť za konaním Jaroša iné pohnútky, iné myšlienky (samozrejme, uvedomujem si, že možno Červenák v čase keď písal nejakú Prahu či Viedeň vôbec nemusel mať Jaroša tak rozvinutého v predstavách, ako v lovcovi, ale v zásade to je pre mňa ako čitateľa fuk, lebo ja sa k tomu môžem vo vlastných myšlienkach znova vrátiť a vysvetliť si niektoré veci spätne inak - v podstate práve v tom je krása kníh.
Čo sa týka kriminálnej zápletky ako takej - klasický Červenák - klasicky dobre :)
Nebola to prvá kniha na túto tému, ktorú som čítala, no napriek tomu obsahovala informácie, ktoré aj mňa prekvapili - najmä čo sa týka prístupu k väzňom a celkového vnútorného života v tábore.
Treba sa pripraviť na to, že niektoré pasáže opisujú naozaj krajnú beštialitu, z ktorej sa zastavuje človeku mozog a niekedy aj dvíha žalúdok. Paradoxne - autor ich proste iba opísal tak, ako si ich pamätal - bez výraznejšieho citového zafarbenia, stručne a jasne a nijako extra na ne čitateľa nepripravuje. Proste som si len tak čítala príbeh o takom bežnom dni v tábore - zrazu prišla bomba - a kniha následne pokračovala ďalej takým normálnym prostým opisom udalostí....akoby tým dával najavo, aké "normálne" tam tieto "nenormálnosti" boli.
Veľmi zaujímavý štýl a osobne odporúčam všetkým, ktorí sa o túto tematiku zaujímajú.
Pri čítaní knihy som mala po celý čas veľmi nepríjemné pocity - nie preto, že by bola zle napísaná. Práve naopak. Od prvej po poslednú stranu z nej priam sálala hororová atmosféra, dokonca by som povedala, že viac ako to bolo pri Strach-u. Dej bol svižný, dynamický, žiadne zdĺhavé opisovačky či nuda. Autor sa držal svojho štýlu a pre čitateľa prichystal hneď niekoľko dejových faciek. Zvládla som ju za dva dni a stála ma jednu, z veľkej časti prebdenú, noc. Ako zatiaľ každá autorova kniha, ktorú som mala v rukách, aj táto vo mne ešte doznieva. A asi ešte chvíľu aj bude. Celkovo to hodnotím ako vydarený počin. Hviezdičku som ubrala kvôli dialógom, z ktorých som mala pocit, že sa medzi sebou baví parta nanajvýš vysokoškolákov, aj keď z deja sa dalo usudzovať, že boli hlavné postavy o niečo staršie. A tiež kvôli tomu, že sa opakovali niektoré "vzorce" z predošlých kníh.
