Tatiana Jancarikova

4

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2020
2019
2017
2016
Zobraziť viac

Moje aktivity

4
4

Tatiana Jancarikova napísala recenziu

24.02.2021 09:50

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

"Nyni se dame hned do prace, vykrikl z balkonu Benes, a budeme delat poradek mezi nami, zejmena take i zde v meste Brne s Nemci a vsemi ostatnimi. Muj program je - ja to netajim - ze otazku nemeckou musime v republice vylikvidovat."

Vyhnani Gerty Schnirch je taziva kniha o historickej teme, ktora je dodnes tak trochu tabu. Vsetci vieme, co fasisti urobili Zidom, Romom, LGBTI ludom ci ludom s hendikepom pocas druhej svetovej vojny. Ked sa vojna skoncila a nacisticke Nemecko bolo porazene, v mnohych krajinach sa hnev domaceho obyvatelstva obratil proti miestnym Nemcom a Nemkam bez ohladu na to, ci a ako velmi podporovali nacizmus.

V Brne po siestich rokoch okupacie tento hnev eskaloval do tzv. pochodu smrti, ked bolo v noci z 30. na 31. maja 1945 vyhnanych priblizne 18-tisic ludi nemeckeho povodu, vacsinou zien, deti a starych ludi (muzov si nechali na tazke prace pri obnove zbombardovaneho mesta). Nadranom sa tento smutny zastup ludi s paskami s pismenom D ako Deutsch na rukavoch (zlte hviezdy much?) vydal smerom k rakuskym hraniciam. Po ceste hlad, smad, bitky, vrazdy, znasilnenia, prepadnutie majetku.

Jednou z nich bola Greta Schnirch so svojou niekolkomesacnou dcerou - fiktivne postavy romanu zalozeneho na (kvalitne researchnutych) skutocnych udalostiach. Po otcovi Nemka, po matke Ceska, vojnu vnimala mierne pribrzdene (ja o nicom neviem a nechcem vediet, nic zle nerobim), ale nebola nadsenou nacistkou ako brat a otec. Greta je ten typ literarnej postavy, ktorej sa deje vsetko mozne zle, je pasivna do takej miery, az je s nou tazke empatizovat.

A tu prichadza problem tejto knihy: nie je vobec lahke napisat historicky roman tak, aby v nom bola aj ta historia, ale aj dobre napisane osudy uveritelnych postav. Kym pri citani prvej polovice knihy (vojna a pochod) mi zvieralo srdce lutostou a obcas, pri opise nasilia voci detom, aj obracalo zaludok, druha polovica knihy opisuje nasilnu kolektivizaciu na dedinach, politicke procesy 50. rokov, invaziu v '68 preleti z rychlika, Greta a jej dcera si popri tom ziju svoj zivot, ale je to cele take povrchne, striedanie rozpravaca chaoticke, moralne poucenia prilis doslovne.

"Jsou to svine, ti nahore, ozvala se Hermina, - ale odnesou to obycejni lidi. Jako vzdycky, jak za hitlerovcu, tak za stalinovcu." (no shit, Sherlock)

Poucenie, ze davova psychoza nasilia a pomsty dokaze vyprodukovat strasne zverstva a ze princip kolektivnej viny nie je ok nikdy, si odnasam, ale literarne vyzita velmi nie som.

O hviezdicku viac daju knihe milovnici a milovnicky Brna, ktore je popri Gerte druhou hlavnou postavou knihy. Inak vedeli ste, aka je etymologia slova šalina? Elektricky sa po nemecky volali elektrische linie, citalo sa to "elektriše liný" a z toho skratenim vzniklo šeliny—>šalina.

Čítaj viac

4
4

Tatiana Jancarikova napísala recenziu

01.02.2021 15:38

"V hlbokej temnej noci duse su vinarne a bary zatvorene. Naciahla sa pod matrac, pollitrovka vodky bola prazdna. Vysla z postele, postavila sa. Triasla sa tak velmi, ze si musela sadnut na zem. Rychlo a plytko dychala. Ak sa nenapije, chyti ju delirium alebo zachvat."

O americkej spisovatelke Lucii Berlin som donedavna netusila, no po knihe Manual pre upratovacky ju radim medzi oblubene poviedkarky. Inspiruje ju vlastny zivot, ktory by vystacil aj na tri romany. Nie je uplne jasne, ktore poviedky su autobiograficke a ktore vymyslene, postavy stareho otca, matky, sestry sa opakuju, z letmych zmienok roztrusenych po viacerych poviedkach skladame obraz jej zivota: zila vo viacerych statoch USA, v Mexiku aj v Cile, zazila domace nasilie, z troch manzelstiev mala styroch synov, bola alkoholickou, pracovala ako upratovacka, administrativna sila v nemocnici, telefonistka, ucitelka. Zivot ludi z nizsej spolocenskej vrstvy opisala ludsky a s uctou, nezmyka z citatelov lacny sucit, je vtipna, ale nie sarkasticka, nesmeje sa z druhych, ale spolu s nimi sa smeje zo zivota.

"Samota je anglo-americky koncept. Ak sa v Mexiko City ocitnete ako jediny pasazier v autobuse a niekto nastupi, nielenze si k vam prisadne, este sa o vas aj oprie."

Nedokazem vybrat najlepsiu poviedku, cela kniha je fantasticka. Lucia ma chytila za srdce, stali sme sa dobrymi priatelkami, sucitila som s nou, drzala jej palce, hnevala som sa, ked robila hluposti. Ja mam starsie vydanie, minuly rok vysla s novou obalkou a tento rok vychadza jej dalsia zbierka. Shut up and take my money, Inaque!

"Jediny dovod, preco zijem tak dlho, je ten, ze som sa zbavila minulosti. Zavrela som dvere pred zarmutkom, lutostou, zastou. Keby som ich otvorila, len lahkovazne pootvorila, bum, dvere by sa rozleteli, vichor bolesti by mi zachvatil srdce, zatemnil zrak hanbou, porozbijal salky a flasky, pozhadzoval dozy, udieral do okien, potacala by som sa krvacajuc na rozsypanom cukre a rozbitom skle, vydesena by som sa dusila, az kym by som roztrasena a vzlykajuca znovu nezatvorila tie tazke dvere."

Čítaj viac

4
4

Tatiana Jancarikova napísala recenziu

17.01.2021 09:26

“Ale to, ze neplanujem, neznamena, ze nic nelutujem.
Keby som tak nezacala robit v Klube Mars.
Keby som tam nikdy nestretla Chuja Kennedyho.
Keby sa Chuj Kennedy nerozhodol, ze ma bude prenasledovat.
Ale rozhodol sa, ze bude, a neskor s tym uz odmietal prestat.
Keby sa nic z toho nebolo stalo, nebola by som teraz v buse, ktory ma vezie k zivotu v betonovej kobke.“

Romy Hallova si odpykava dva dozivotne tresty plus sest rokov za vrazdu svojho stalkera a byvaleho zakaznika zo striptizoveho klubu. Rachel Kuschner putavo opisala drsny zivot v zenskej vaznici, krutost systemu a dozorkyn, ale aj ludskost a pribehy ostatnych vazenkyn.

Napriek tomu som sa vsak akosi nedokazala napojit na hlavnu hrdinku, s vynimkou momentov, ked patrala po svojom synovi. Napisane je to naozaj zrucne, nedokazem pomenovat, preco vo mne kniha nevzbudila hlbsie emocie. Ale neodradzam, oprobujte sami.

Čítaj viac

4
4

Tatiana Jancarikova napísala recenziu

06.01.2021 14:43

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

“Moznoze najvacsimi hriesnikmi boli naozaj oni, Ammu, Estha a Rahel. No nie vylucnymi. Ostatni mali takisto svoj diel viny. Vsetci porusili pravidla. Vsetci vkrocili na zakazane uzemie. Vsetci sa zahravali so zakonmi, ktore stanovuju, koho mozno milovat a ako. A ako velmi.”

O Hemingwayovi sme sa ucili, ze pracoval tak, ze si pisaci stroj polozil na skrinu, aby sa mu pisalo nepohodlne, vdaka comu nepouzival ziadne zbytocne slova a pisal uderne.

Neviem, ci je to pravda, ale mohla by byt. Predstavujem si, ze Arundhati Roy musela mat pri pisani Boha malickosti maximalne pohodlie, lebo uz aj tak komplikovany pribeh nerozprava chronologicky, ale poprehadzovane, chaoticky, s milionom odbociek, detailov, obcas aj slovnej vaty. Citite teplo, vlhko, smrad, vone, spinu, Indiu.

Prvych 80-100 stran som s knihou strasne bojovala, mnozstvo indickych mien a hovorovych vyrazov text zneprehladnovalo, no postupne zacali dejove linie do seba zapadat a ku koncu sa spojili do tragickej love story, ktora pre kastovny system nikdy nemala sancu na naplnenie, no pre intriganstvo zatrpknutej zeny vyustila navyse do dvoch zbytocnych smrti a minimalne piatich dalsich znicenych zivotov. Smutnokrasna kniha.

“Asi je pravdou, ze veci sa mozu zmenit v priebehu jedineho dna. A zopar hodin moze ovplyvnit cele ludske zivoty.”

Čítaj viac

4
4

Tatiana Jancarikova napísala recenziu

05.01.2021 10:52

“Zdaleka ne vsechny napady zminovane v teto knize prinaseji dlouhodobe vyssi vydaje - vetsina z nich by naopak dlouhodobe vydaje spise setrila. Problemem ceske politiky je, ze na to rezignuje a zameruje se na kratkodobe vydaje v ramci jednoho resortu a pred dlouhodobymi dopady neefektivni socialni a vzdelavaci politiky zavira oci.”

“Popularni ekonomickou pouckou - ze neni obedu zdarma - kritizovala pravicova opozice napad zavest obedy zdarma pro deti ve skolkach. Kdyz usetrime jednu az dve miliardy (ceskych korun) na obedech pro chudsi deti, bude nas to stat mnohě vice v podobe vzdelavacich problemu, vyssi nezamestnanosti, kriminality a zdravotnich potizi.”

Isty byvaly relevantny politik a sucasny dezolatsky alkoholik hovorieval, ze je jedno, ci je macka cierna alebo biela, hlavne ze chyta mysi. Analogicky hovorim, ze je jedno, ci je vladna policy pravicova alebo lavicova, hlavne, ze prinasa co najvacsi prospech co najvacsiemu poctu ludi. In the long run.

Prve kapitoly knihy ceskeho sociologa Daniela Prokopa su presne o tomto. Nove socialne vrstvy sucasneho obyvatelstva, problemy v systeme skolstva, exekucie, chyby danoveho systemu. Kniha je najsilnejsia prave v tychto polohach, ked sa zaobera lokalnymi problemami a chybami uvazovania.

Trosku menej ma bavili kapitoly o USA, kedze long readov o tom, preco v 2016 vyhral Trump volby a ako sa prieskumy verejnej mienky mylili, sme uz vsetci citali milion.

Stale je to vsak velmi kvalitna non fiction, kapitoly su kratke, citanie rychlo odsypa, koho niektora z tem zaujme, moze sa vrtat v prilozenej rozsiahlej poznamkovej a zdrojovej sekcii.

Čítaj viac

4
4

Tatiana Jancarikova napísala recenziu

26.12.2020 08:17

Dalsia z detskych knih, ktora je krajsie nakreslena ako napisana. Koniec je nahle utaty a posobi, akoby v knihe chybali nejake stranky. Jedno citanie fajn, ale nebudeme sa k nej vracat.

Čítaj viac

4
Tatiana Jancarikova

Tatiana Jancarikova získala odznak Máte čitateľský profil

02.12.2020 12:29

Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!

4
4

Tatiana Jancarikova napísala recenziu

02.12.2020 11:25

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Novinari pripravujuci noviny, co nikdy nemaju vyjst, len maju sluzit vydavatelovi na vydieranie potencialnych protivnikov a spojencov. Paranoidny redaktor odhaluje a rozvija konspiracne teorie o Mussollinim, Vatikane a talianskej mafii, potvrdzuje najhorsie predsudky o uplatnej tlaci a zaostalych citateloch. Koniec trochu uponahlany, hoci stale z toho citit, ako sa Eco hra s citatelskou obcou. Meno ruze ani Foucaultovo kyvadlo (zohnala som ho zrovna v antikvariate a coskoro si ho zopakujem!!) to nie je, skor lahsie citanie na dve popoludnia na plazi alebo jedno v statnej karantene:)

Čítaj viac

4
4

Tatiana Jancarikova napísala recenziu

12.10.2020 06:55

Jana Ciglerova zila par rokov na Floride a pisala odtial pre cesky Denik N stlpceky o kazdodennom zivote v U, S&A. Nenarokuje si univerzalnost svojich pozorovani, opisuje najma vacsinovo hispanske prostredie, vdaka miestu bydliska jej deti chodili do dobrej spadovej skoly a zdravotne poistenie mala vdaka ceskej poistovni hradene. Niektore informacie sa opakuju vo viacerych stlpcekoch, mozno by pomohla doslednejsia editorska praca, ale celkovo je to dobre, nenarocne citanie. Zaujala ma najma informacia, ze v americkych skolach maju vsetky deti ranajky zadarmo a mnohe maju zadarmo aj obedy (kapitalisticky raj much?) a ze opiatova epidemia moze mat korene aj v samozrejmosti, s akou rodicia lupnu jeden ibuprofenik 6-rocnemu dietatu, ktore sa buchne pri hre alebo je rozrusene (!!) z noveho prostredia.
Ak si ju kupite ako e-knihu, sice neuvidite zaujimave fotky autorky, ale zas nebudete bojovat s dost hrubym a vecne sa zatvarajucim paperbackom.

Čítaj viac

4
Tatiana Jancarikova

Tatiana Jancarikova získala odznak Šťastných 7

08.06.2020 07:21

Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)

„Žiadni dvaja ľudia nikdy nečítajú tú istú knihu.“

Edmund Wilson