Slávka Kodadová

2

Moje odznaky

Moje aktivity

2
2

Slávka Kodadová napísala recenziu

28.09.2020 14:53

Na knižku Vražedný príliv som sa veľmi tešila. Dani Pettrey je totižto autorka, po ktorej veľmi rada siahnem a zakaždým som zvedavá na jej detektívne zápletky. Ani v tomto prípade to nebolo inak.
Treba hneď na začiatok povedať, že kniha Vražedný príliv je kniha, ktorá vás hneď vtiahne a ani sa nestihnete nadýchnuť. Ste vhodený do rozbehnutého deja, kde na pár stranách zažijete niekoľko prestreliek. Na mňa možno až príliš „hŕŕŕ“ rozbeh, no na druhej strane sa čitateľ nemá kedy začať nudiť. A tak je to počas celého príbehu. Nezažila som, že by som knihu potrebovala odložiť alebo by som pri nej zaspávala. Autorka vie držať čitateľa v napätí, čo sa týka detektívneho vyšetrovania. To mi inak dosť pripomínalo CSI kriminálky – najmä v spôsobe prerozdeľovania úloh a vzťahov na oddelení. Keďže rada sledujem tieto seriály, tak aj sledovanie vyšetrovania Noaha a Finna ma veľmi bavilo a z tejto stránky by som ani nič knihe nevytkla. Jednotlivé kroky boli logicky spracované, vyšetrovanie malo „hlavu a pätu“, autorka má evidentne v malíčku jednotlivé organizácie, ktoré sa zaoberajú a riešia zločiny a preto kniha vyznieva veľmi dôveryhodne. Samotné vyvrcholenie a vypátranie zločincov prišlo v správnom moment, aby sa to zbytočne viac nenaťahovalo.
O niečo horšie sa pozerám na jednotlivých knižných protagonistov. Konkrétne sa teda dotknem Finna a Gabby, keďže oni sú predstaviteľmi detektívnej aj romantickej linky príbehu. Asi nikoho nezaskočí záver knihy. V tomto prípade musím povedať, že ma autorka nijako pozitívne neprekvapila a v knihe som sa stretla niekedy s gýčovejšími opismi zaľúbenej dvojice. Škoda. Keď sa však na nich pozerám jednotlivo, tak Finn bol pre mňa najobľúbenejšou postavou. Pôsobil na mňa ako hrdina, ktorý je otvorenejší, no má pritom svoj pevný názor na jednotlivé veci. Zároveň bol citlivý a nebál sa dať svoje pocity najavo. A hlavne mal rozum! Naproti tomu Gabby bola žena, ktorá si viac vecí nevážila a čo ma na nej vytáčalo bolo, že ani nemala nejakú ochotu pochopiť strach iných ľudí a náročky ho ešte stupňovala. Nad jej útekmi a jej premýšľaním ohľadne „dobrého príbehu“ som len otáčala očami. Našťastie mi však celý Vražední príliv nepokazila a napokon prišla aj k tomu rozumu. ???? ????

Dani Pettrey je autorkou thrilerov a detektívok, pre ktoré je príznačné aj duchovno a viera. V prípade tejto knižky do príbehu zakomponovala modlitby jednotlivých protagonistov, skrz čo poukázala na vnútornú vieru osôb. Boha vkladá do života, do každodenných situácií. On predstavuje silu, nádej a ochranu pre človeka. Táto duchovná stránka však nepredstavuje v knihe veľké percento a preto i neveriaceho čitateľa by to nemuselo odradiť od čítania. Naozaj je to v určitých medziach. Boh je prítomný v príbehu, lebo je prítomný v ľuďoch a preto je priestor religiózneho zmýšľania začlenený v deji. Keby ste však na druhej strane hľadali náboženskú literatúru, ktorá by na prvom mieste mala vieru, tak pri Vražednom prílive to tak nebude. Niekomu sa môže zdať, že práve tento aspekt nie je nijako rozoberaný do väčšej hĺbky, ba až vyznieva vlažne. Pre mňa bol jednoznačne dominantný kriminálny prípad a jeho vyšetrovanie.

V prípade tejto knihy ma najviac mrzí romantická a medziľudská linka. Myslím si, že autorka vie pracovať s protagonistami na lepšej úrovni. Vie viac rozoberať medziľudské problémy a aj otázky viery vie lepšie predkladať a zaujímať sa o ne do hĺbky. Čo sa však týka detektívnej zápletky a jej vyšetrovanie, tam nemám čo vytknúť. Bavilo ma to čítať, vytvárať si vlastné názory a hypotézy. Zbožňujem seriály na spôsob CSI či Kostí a toto som mala akoby to isté, len hrdinovia vyzerali podľa mňa a mohla som si to dávkovať aj niekoľko dní. I keď ma úplne neohúril tento titul, tak som aj tak rada, že som ho čítala, pretože som si čítanie ( až na jednotlivé momenty ) veľmi užívala. Určite chcem túto autorku naďalej čítať.

Ak obľubujete Dani Pettrey či žáner detektívok a thrilerov, tak vám knižku Vražedný príliv určite odporúčam. I napriek vraždám a smútku, ktoré spôsobili, si pri knižke môžete oddýchnuť, pohrať sa s fantáziou a čítanie si užiť. Plusom pre veriacich čitateľov bude i prítomnosť Boha a náboženského života dnešnej doby.

Čítať viac

2
2

Slávka Kodadová napísala recenziu

22.08.2020 19:15

Knižka o pocitoch bola pre mňa prvá kniha tohto „oboru“, ktorá slúži rovnako pedagógom, rodičom a deťom. Je to ten titul, ktorý navodzuje na jednotlivé témy a štartuje diskusie. Dieťa spoznáva jednu rodinu, ktorá zápasí so všetkými pocitmi. Autorka uvádza niekoľko názorných ukážok a riešení pri negatívnych skúsenostiach. Rodič a učiteľ s deťmi môžu viesť diskusiu o jednotlivých emóciách a pocitoch, no zároveň samo dieťa môže premýšľať a analyzovať bez toho, aby o knihe a príbehu rozprávalo. Je to poučná kniha, ktorá je obsahovo prínosom, pohráva sa s detskou fantáziou a dospelým môže slúžiť ako edukačná pomôcka.

Čítať viac

2
2

Slávka Kodadová napísala recenziu

22.08.2020 19:13

Čo skúma psychológia? Ako súvisí s našim rozumom? Ako masa ovplyvňuje jednotlivca? Odpovede nielen na tieto otázky nájdete v tejto publikácii. Odborná kniha Psychológia pre –násťročných slúži ako titul, ktorý zoznámi čitateľa s oblasťou psychológie – nenáročne – odborne a atraktívne. Dá sa povedať, že je to kniha, s ktorou je celkom dobré začať, ak sa zaujímate o túto oblasť. Pre mňa osobne to už nebol taký prínos, pretože som psychológiu mala na vysokej škole a teda knižka mi nedala nejaké nové vedomosti a informácie, s ktorými by som počas troch rokov nebola už zoznámená. Možno ma však oboznámila s menami, ktoré čiastočne vyprchali a aspoň som si nanovo oprášila svoje staré vedomosti. Keďže som vždy mala rada psychológiu, tak ma knižka zaujala a čas pri jej čítaní mi ubehol raz-dva. Ak by ste sa chceli pustiť do tejto knihy, tak vám to radím najmä vtedy, ak nemáte ešte obsiahlejšie poznatky oboru. Začiatok knihy je ešte dosť všeobecný, poučkový, teda nemastný-neslaný, no postupom strán sa to zlepšuje. Je to pekne graficky spracovaná kniha, ktorá má čo ponúknuť. Mne už veľmi nie, no verím, že práve kategória –násťročných vďaka nej vie získať množstvo nových poznatkov.

Čítať viac

2
2

Slávka Kodadová napísala recenziu

22.08.2020 19:12

Nebuď hulvát je poučnou publikáciou či už pre mládež, alebo v podstate pre každého. Je však graficky hravo spracovaná a teda je pre tínedžerov atraktívnejšia. Jej text je dopĺňaný obrázkami a vtipnými komentármi. Miestami pôsobí viac ako komiks než ako nejaký manuál slušného správania. Autorka sa priblížila mládeži ako len to išlo. Ako som ja vnímala túto knihu a ako sa mi celkovo čítala? Jednoznačne ide o rýchle čítanie, ktoré je podčiarknuté zábavou, no vo vyššom veku recipienta, už nemá veľmi čo povedať. Aspoň nič nové. Jednoznačne si pri texte dobre oddýchne. Zaujíma sa o témy: vzťahy, ako sa správať doma, v škole, v práci, na zábave, v doprave a na internete. Celkovo ma kniha príjemne potešila, pretože som ani nevedela, že takýto titul existuje a myslím si, že pre cieľovú kategóriu je prínosný. Ja oceňujem najmä tú jednoduchosť a hravosť, ktorá odľahčuje danú tematiku. Rady, ktoré sa v knihe nachádzajú sú na mieste a pomôžu predísť mnohým nedorozumeniam či trápnym situáciám. I keď mne nie je kniha primárne určená, tak ma v dobe čítania milo potešila a určite ju na poli YA literatúry beriem ako prínosnú.

Čítať viac

2
Slávka Kodadová

Slávka Kodadová získala odznak Máte čitateľský profil

14.08.2020 19:05

Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!

2
2

Slávka Kodadová napísala recenziu

14.08.2020 17:10

Táto krátka novela z roku 1961 zasiahne čitateľa ani nie tak svojím príbehom, ako emóciou, ktorá ide z nej. Márquez v nej opísal plukovníka, ktorý stále čaká na sľúbenú penziu. Nosí v sebe nádej, stále verí i napriek okolnostiam a prostrediu, v ktorom žije so svojou ženou. A práve s ňou sa viackrát dostáva do slovných a názorových potýčok. Ich život je už niekoľko rokov naplnený smútkom, po tom, čo prišli o svojho syna. Po ňom im zostal zápasnícky kohút. Obyčajný kohút hrá v tejto novele zaujímavú a fascinujúcu postavu, pretože pre každého protagonistu predstavuje rozdielnu vnútornú emóciu. V niekom vzbudzuje bolesť, šialenstvo, v inom nostalgiu, niekto ho vníma len ako možnosť zbohatnúť a niekto sa na neho spolieha. Ako ho vníma čitateľ? Je to element príbehu, ktorý ho dotvára do tých správnych kontúr. Samozrejme, že každá postava tu má svoje opodstatnené miesto a nedá sa povedať, že by tam bol niekto nadbytočný.
Vrelo odporúčam vstúpiť do kolumbijského mestečka, kde spoznáte hlad a biedu, no zároveň aj naivnú neutíchajúcu nádej v ľudskosť a férovosť. Táto krátka novela je emotívnym rozprávaním, ktoré zobrazuje realitu ľudského vnímania chudoby a vízie lepšieho života s materiálnym zabezpečením.

Čítať viac

2
2

Slávka Kodadová napísala recenziu

14.08.2020 17:04

Pre mňa bolo toto čítanie trápenie, i keď sa jedná o ľahkú literatúru, ktorej dej ide rýchlo. Nesadol mi štýl autorky, ako ani jej protagonisti. Hlavná hrdinka mi neustále liezla na nervy a nedokázala som s ňou v ničom súcitiť. Škoda, že nemala toľko v sebe, aby bola úprimná k svojmu okoliu…Každopádne som z tejto knihy necítila „literárne potešenie“. Dokonca som si myslela na 111. strane, že ma to začne baviť…no vydržalo to len niekoľko strán. Nudné s ľahko predvídateľným záverom.

Čítať viac

2
2

Slávka Kodadová napísala recenziu

19.05.2020 15:53

Po tejto knihe som siahla s určitým strachom, či ma to vôbec zaujme. Hneď mi bolo jasné, že pôjde o smutný príbeh a nevedela som, akým spôsobom to podá autor. On si spomína na čas, kedy sa mu narodila dcérka, ale zároveň vtedy umrela partnerka. V knihe sa vracia retrospektívou aj do čias, kedy sa spoznali, do jeho detstva a snaží sa poukázať na niekoľko vzťahov, ktoré ich počas života sprevádzali a ovplyvňovali.

Samotný príbeh je veľmi silný, citlivý a určite chytí za srdce nejedného čitateľa. Zároveň sa snaží byť aj odborný lekárskymi termínmi a naozaj priblížiť nie len vnútorný svet smútiaceho človeka, ale aj priestory nemocnice, operačnej sály a samotných lekárov a ošetrovateľov. Pritom všetkom však niekedy zostáva mätúci a „ľadový“. Mätúce boli pre mňa retrospektívne vsuvky, ktoré skákali všelijako a zrazu ma len vsotili medzi postavy, o ktorých som nemala žiadnu šajnu, čo sú zač. Niektoré postavy som napokon uložila a pospájala tak, aby mi to dávalo zmysel…no niektoré stále neviem, čo boli zač. Ťažkosti mi samozrejme robili aj severské mená, ale to nie je u mňa žiadna novinka. Čo vo mne však vo väčšej miere negatívne rezonuje je to moje pomenovanie, že „ľadový príbeh“. Napriek tomu, aká smutná, citlivá a dojemná kniha to mohla byť, všetko je v nej také strohé, až to vytvára dojem niečoho neosobného. Neviem, či je to spôsobené tým švédskym štýlom, alebo autor sám je taký, no na mňa to pôsobilo celé tak chladne.

Moje pocity sú veľmi zmiešané, lebo som čakala niečo, čo ma úplne rozcíti a zanechá taký bôľ v duši. Na druhú stranu stranu si však hovorím, že možno takým chladným spôsobom sa cez to ten chlap dostával…neviem. Mne určite však ten štýl nesedel. Cením však, že niekto dokáže so svojím životom vyjsť von a hovoriť o ňom, písať. O zázraku v nešťastí?

Každopádne túto knihu odporúčam najmä tým čitateľom, ktorý majú radi knihy podľa skutočných udalostí. Je to príbeh, ktorý dokáže osloviť čitateľa svojou ťažšou témou. A počas jeho čítania sa dá aj tak zastaviť a pozrieť sa na to cez svoj život. Čo by som vtedy ja robil? Ako by som to zvládal? Zvládol by som to vôbec?

www.dusazeny.sk

Čítať viac

„A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“