Prečítané knihy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje čitateľské kolekcie
Prečítané knihy Moje aktivity
Tak to bolo tak milé a krásne. Veľmi ľahko a dobre sa to čítalo, autorkin štýl písania ma zaujal a páčilo sa mi, že som presne vedela, ktorá kapitola je písaná z ktorého pohľadu, pretože nie všetky knihy majú na začiatku napísané, o koho pohľad ide. Tu som presne vedela, o čom si myslí Lea, ale aj to, ako rovnakú situáciu vníma Filip.
Filip mi veľmi sadol svojou povahou. Bol priateľský, nápomocný, zábavný, no v dokonalom tele hokejistu bolo stratené dieťa, ktoré si myslí, že ho nikto neľúbi. No samozrejme, po tom, aké mal detstvo, som ho aj chápala.
Až Lea mu dala pocítiť, že je veľmi dôležitý a milovaný. A pritom sa skoro vôbec nepoznali. Veď ich stretnutie a neskôr dobrodružstvo spojilo na obyčajnej ceste vlakom.
No nakoniec sa ukázalo, že tá cesta vlakom vôbec nebola obyčajná. Keď uviazli kvôli snehu, ich silná potreba byť na Vianoce na správnom mieste (aj keď pre Filipa to úplne tak nebolo) ich zavítala na rôzne miesta, kde mali aspoň šancu lepšie sa spoznať a zistiť, aké majú voči sebe sympatie. A tie boli riadne veľké.
Bolo to tak veľmi krásne, dve čisté duše si zaslúžia niečo krásne a vianočná atmosféra tomu dodala punc romantiky. Odporúčam prečítať, pretože kniha nie je hrubá, páči sa mi, že autorka nemala zbytočne potrebu niečo tak krásne naťahovať do zbytočne hrubej knihy...
Táto kniha patrí medzi zatiaľ najkrajšie vianočné knihy, aké som čítala. Nebola zbytočne dlho naťahovaná, nič mi tam neprišlo nasilu a čo mám na knihách veľmi rada, tak to je pohľad do viacerých vzťahov, nie je zameraná len na jeden.
Christy a Seb. Manželia s malou dcérkou, ktorú milujú, rozumejú si. No stále ma akési pochybnosti. Časom som zistila, že sú zbytočné. Seb má pocit, že pre Christy nebude nikdy moc dobrý, dôležitý, rovnocenný. Myslí si, že jej najlepšia priateľka Alix je pre ňu najdôležitejšia...
Potom tu je Alix, najlepšia priateľka, no panuje medzi nimi rokmi vytvorené napätie, ktoré si nevedia kvôli Christy vydiskutovať. Kým Alix je otvorená a priama, Christy pred problémami uniká a nechce ich riešiť. No keď Alix o niečo požiada, vždy je ochotná jej pomôcť. Pomôže jej znova, no to netuší, ako sa to vyvynie a že dovolenku v Laponsko začnú bez Seba a Christy. Iba Alix a malá Holly. O to viac bude prekvapená, keď jej má spoločnosť robiť Zach, Sebov najlepší priateľ, ktorému sa Alix od Sebovej svadby úspešne vyhýba. No nemá na výber a tam to začína byť už veľmi veľmi zaujímavé a chytľavé. Ich doberanie, jeho šarm, charizma a otvorené city v jednej miestnosti sú pre Alix príliš...
A napokon je tu Robyn a Erik, Christina teta, ktorú roky nevidela. Po smrti Christinej mame, Robininej sestry, ju Christy kontaktuje a rozhodnú sa za ňou odísť práve do spomínaného Laponska. Majú šancu po rokoch obnoviť vzťahy a Vianoce sú na to najkrajší čas.
Milujem túto knihu, je zábavná a naučí človeka otvorene rozprávať o pocitoch, že sa pred problémami neuteká, že aj rokami nepestované vzťahy majú šancu na krásne fungovanie a že láska nemá podmienky...
Zaujímavá kniha, príbeh veľmi napínavý, no zas nijako nezanechal vo mne to niečo, čo pri knihe chcem zažiť. Že o nej budem ešte dlho premýšľať. Zrejme ju nezaradím medzi svoje päťhviezdičkové knihy.
Na Robovi mi niečo od začiatku nesedelo, no nevedela som, že je to až takto. To zistenie možno bolo zo všetkého najzaujímavejšie a najnapínavejšie. Bol pre mňa veľkým sklamaním, no to nútenie do svadby mi prišlo už cez, že sa do všetkého veľmi hrnie.
Natasha ma svojím spôsobom sklamala tiež. Urobiť niečo, čo nechcete len preto, že veci nevyšli tak, ako človek predpokladal, mi prišlo veľmi sebecké, aj napriek záveru knihy, pretože to nebolo čestné ani voči nej, ani voči Robovi.
Tom bol asi jediný, ktorého som akosi chápala a asi jediný, kto ma nijako veľmi nesklamal z tejto začarovanej trojice. Vedela som pochopiť jeho vášeň a zapálenie pre horolezectvo. Možno to bol dôvod, prečo ma táto kniha až tak nechytila. Pretože horám a horolezectvu vôbec nerozumiem, bolo to pre mňa veľa neznámych pojmov a názvov.
To je akosi najviac, čo viem k tejto knihe napísať, pretože bolo to zamotané, no nie niečo, pri čom by som nevedela knihu pustiť z ruky. Začalo ma to zaujímať cca posledných 60 strán, tie už boli veľmi napínavé...A pritom do obálky knihy som sa zamilovala... No je krásne, že dva spriaznené duše sa našli kvôli detskej hračke...
Josie Silverová - Jedného dňa v decembri
Počet strán - 384
Námet tejto knihy je veeeľmi zaujímavý, nechcela by som ho zažiť na vlastnej koži. Laurie to vôbec nemala jednoduché.
Láska na prvý pohľad. Niečo, čomu Laurie veľmi neverila. Kým jeden večer z autobusu nevidela muža sedieť na zastávke. Pohľady sa im stretli a bola to jej láska na prvý pohľad. Bolo to romantické. No prešli roky a nikde ho nevidela. A veru, usilovne sa ho snažila nájsť. S priateľkou Sarah trávili večere v baroch, kde ho hľadali.
Po roku jej príde priateľka Sarah predstaviť svojho nového priateľa a BUM! Laurie má pocit, že sa jej zrútil svet. Veď je to ON, ako môže byť s jej najlepšou priateľkou a dokonca spolubývajúcou? Veď ho bude stretávať v ich spoločnom byte. Nezávidela som jej ani jeden okamih. No aj Jack, muž z autobusu, ju spoznal...
Dokážu sa tváriť, že sa nepoznajú, neprebiehajú medzi nimi iskry a nedokážu prestať myslieť jeden na druhého? Nemožné.
Sarah ďalej roky chodí s Jacko, Laurie spozná Oscara, vydá sa. No má zmysel byť vo vzťahoch, keď stále máte v hlave toho druhého? Je to nefer voči tým druhým osobám...
Je len na nich rozhodnúť sa, či ich napĺňa byť s niekým, koho vlastne ani neľúbia. Preskočia svoj strach z toho, ako na to zareagujú ostatní??
Kniha nie je zla, naopak, je veľmi zaujímavá. Ale niečo na nej ma neustále rozčuľovalo. Možno nespravodlivosť voči Sarah a Oscarovi alebo neviem. Byť s niekým, koho na 100 percent nemilujem, mi nepríde vôbec pekné. Tak sa to len naťahovalo, chodili okolo seba, vyhýbali sa jeden druhému a načo? Záver bol aj tak jasný od začiatku...
Tak takýto záver a príbeh som asi vo vianočnej knihe nečakala. Čakala som iba šťastie a radosť, vianočnú atmosféru a jeho čaro. Namiesto toho som dostala smútok a žiaľ.
Ale aj to k životu patrí, samozrejme. Svoje si musela prežiť aj Josie. Na štedrý deň prišla pri nehode o rodičov a nechce tráviť Vianoce so starými rodičmi, pretože jej všetko pripomína rodičov. Aj keď ich miluje, radšej trávi sviatky v byte, v ktorom býva so svojou najlepšou priateľkou.
Má však jednu tradíciu, ktorú vždy dodržiava. Napíše rodičom list a vyhodí ho bez adresy do schránky. Keď sa tak vybrala učiniť tak tento rok, zrazí na bicykli chodca.
Nevie, ako sa mu ospravedlniť, pozve ho preto na pohárik. Max s ňou počíta počas celých sviatkov, pretože sa nemôže dostať k rodine kvôli zrušenému letu.
Strávia preto spolu tri dni. Užívajú si spoločnosť jeden druhého, pretože každý si prechádza ťažším obdobím.
To, prečo a aký smútok prežíva Max, som nechápala. Až do posledných kapitol. Až potom mi veci do seba začali zapadať a veru, bola som prekvapená. Žiaľ, nie veľmi milo.
Pri tejto knihe som vyronila mnoho sĺz, bolo to ťažké a bolo mi Josie veľmi ľúto, pretože si konečne zaslúžila aspoň kúsok šťastia...
Celkovo knihu hodnotím ako smutnú, no veľmi peknú. Avšak možno mi vadilo to, že úvod a záver boli veľmi zaujímavé, no to jadro akosi sa stále naťahovalo, stále to bolo len o tom, že sa jeden druhému vyhýbajú. No nebola úplná zlá, avšak ani nie najlepšia...
Pokračovanie knihy Osamelé srdce sa zaoberá rovnakou podstatou ako v predošlej. Kyberšikana a závislosti. Aj táto časť upozorňuje na to, aké môžu mať urážky na internete vplyv na človeka, ako sa s tým človek musí vyrovnávať a ako mu to dokáže ublížiť do takej miery, že človek nevládze a bojí sa vychádzať von. Ako ťažko sa bojuje proti závislosti s alkoholom a aké dôležité je mať medzi sebou ľudí, ktorí ťa podporia.
Našťastie takých ľudí mal okolo seba Adam neúrekom. Večne citlivý a pozitívny Jasper Thorn, rovnako úprimný Logan Buckley a trochu depresívny Cillian Hunt mu boli oporou, keď sa vrátil z odvykacej liečby. No aj keď si to nechcel priznať, veľmi mu chýbala jeho Rosie Hartová, no predsavzal si, že sa jej neozve, lebo podľa neho má Rosie na viac.
Rosie sa dozvie, že sa Adam vrátil a stále na neho nedokáže prestať myslieť, aj keď jeho rozhodnutie chápe. Ako sa asi má? Má oporu? Tieto otázky jej stále vírili v hlave. A to sa mi na nej páčilo najviac. Bola tak milujúca, úprimná, stále myslela na druhých napriek tomu, že ona sama mala zlomené srdce.
Adam však už nedokáže potláčať túžbu znovu ju vidieť a aj keď svoj sľub nedodržal, chce jej byť oporou. Rosie na rozdiel od Adama tú oporu nemala v kom nájsť a na všetko ostala sama. Bolo mi jej veľmi ľúto, že tak úžasné dievča si týmto všetkým muselo prejsť a poradiť sama.
Dohodli sa, že ostanú kamaráti, no jeden článok všetko zrúti a Rosie nemá inú možnosť, ako sa k nemu nasťahovať. Dokážu byť kamaráti, keď bývajú v jednom dome, priťahujú sa navzájom napriek tomu, že si to nechcú priznať? Prekoná Adam strach z intimity, z dotykov? A Rosie riskne šancu, že to nevyjde a znova vyjde zo všetkého s ešte viac zlomeným srdcom?
Krásna kniha, krásne posolstvo, a som na oboch hrdá, že sa so všetkým vyrovnali, že si boli oporou. Lebo v ťažkých časoch je potrebné mať okolo seba takých ľudí, ktorí vám pomôžu postaviť sa z dna. Posolstvo, že si netreba ubližovať, že netreba hľadať útechu v alkohole, o všetkom sa treba rozprávať a na to človek okolo seba potrebuje mať správnych ľudí...
Druhý diel, aj keď to nemožno nazvať sériou, keďže v druhej knihe sa nespomínal nikto z prvej knihy, bol z môjho pohľadu zaujímavejší ako ten prvý, Navždy v decembri.
Veľakrát som si poplakala nad Tomom, nad tým, aký bol úžasný brat a čo všetko bol ochotný urobiť pre svoju milovanú sestru.
No nedokázal jej byt oporou príliš dlho. V duši Cassie nastala prázdnota a jediné, čo jej po ňom ostalo, bola posledná vianočná hra, putovanie formou indícií. To bolo nádherné.
Každý rok si pripravil pre Cassie 5 indícií, ktoré ju na konci mali priviezť k vianočnému darčeku. Tentoraz však putovanie bolo vyšperkované do dokonalosti a bolo omnoho zložitejšie ako tie po ostatné roky. Zapojil do toho mnoho ľudí blízkych Cassie, čo urobilo celé putovanie osobnejším a zaujímavejším. A veruže to bolo krásne.
No Cassie stále niečo chýbalo. Alebo možno niekto? Sam je ich spoločný priateľ od detstva a nedokáže predstierať, že ju k nemu viažu veľmi hlboké city, kým ich Sám osobne nezničí jednou chybou.
Prejdú roky, veci a ľudia sa menia, Sam je zasnúbený, Tom má priateľku a Cassie miluje svoju prácu. No tragédia ich všetkých poznačí.
Možno práve Tomove indície dokážu napraviť vzťahy medzi nimi dvoma. Možno áno, možno nie. To však nebudem prezrádzať.
Preto knihu aj napriek tragédii a smutným udalostiam hodnotím ako krásnu, dojímavú a obohacujúcu. Treba si vážiť rodinu, pretože nikdy nevieme, dokedy je nablízku. Tento príbeh je toho živým dôkazom...
Mona Kasten ma zaujala sériou Znova, preto som neváhala pustiť sa do ďalšej série. A opäť nesklamala. Príbeh mladých ľudí, ktorí si žijú svoje sny. Rosie má vlastné internetové rádio, kde si pozýva rôzne osobnosti, kapely. Jednou pozvanou kapelou sa jej šance môžu zvýšiť tým, že by sa viac dostala do povedomia. Okrem toho k tejto skupine má zvlášť špeciálne puto, od mladosti je ich vernou fanúšičkou a chlapci z kapely sú v podstate jej rovesníci. Scarlet Luck jej bolo oporou v ťažkých časoch, keď sa dozvedela, že pre chorobu pomaličky stráca milovanú mamu.
Hudba je odvtedy jej vášňou a preto sa rozhodla mať vlastné štúdio a konečne nadišla jej chvíľa - stretnúť ich osobne. Štyroch sympatických chlapcov. No nič nedopadlo podľa jej predstáv a pokazilo sa všetko, čo sa dalo. Jej kariéra ide dole vodou. Na internete ju každý uráža, osočuje a zašlo to až ku šikane. Rosie sa odrazu bála chodiť po uliciach.
Keď sa to dozvedia chlapci z kapely, napriek všetkému sú ochotní pomôcť a ukázať svetu, že takýto prístup a nepekné zaobchádzanie si nezaslúži nikto. Preto jej pomôžu, ako sa bude dať. Keď napriek všetkému dostane Rosie panický záchvat a schová sa, nájde ju jeden člen kapely - Adam, bubeník, prezývaný Beast.
Ten veľmi dobre pozná príznaky panického záchvatu. Nejeden taký má už za sebou. Preto jej chce pomôcť. Dostanú sa do štádia, že si časom začnú písať a obaja zistia, že si vedia navzájom byť veľkou oporou. Adam je na turné, no sú v denno-dennom kontakte. Dokonca uvažujú, či by im to fungovalo aj časom, keď sa vrátia z turné. Všetko vyzerá nádejne, kým Adam nebude znova postavený svojim démonom zoči-voči. Vtedy si uvedomí, že strach z fyzického kontaktu či dotyku nikdy neprekoná a znovu upadne do beznádeje a tú bude riešiť jediným spôsobom, akým vie - alkoholom.
Táto kniha odkrýva nástrahy alkoholizmu, aké vie mať dôsledky, či už on alebo drogy. Ako ťažko sa vyrovnáva so svojimi démonmi, depresiami, beznádejou, no aj o tom, že šikana je zlá, že jej treba venovať pozornosť, riešiť ju a nešíriť alebo akýmkoľvek spôsobom j podporovať...
Takže aj keď sa mi v mnohých ohľadoch čítala trochu ťažšie, lebo predsa zrada, šikana, alkohol a drogy sú ťažké veci na spracovanie, mala tá kniha posolstvo. Že svet je krásny, ak más okolo seba ľudí, ktorí si tvoju pozornosť zaslúžia...
Toto pokračovanie začalo už od začiatku veľmi napínavo vďaka tomu nečakanému a strašnému koncu v knihe Atestácia z lásky. Toto pokračovanie sa už nezameriava na príbeh Nasha a Laury, aj keď sú tam veľmi často spomínaní, tento príbeh je o Sierre Harrisovej a Mitchovi Riverovi. Už v prvej časti je vidieť prílišné sympatie Mitcha k Sierre, no tá každú jednu lichôtku nepekne odrážala. Až v tejto časti sa Sierra prejaví, že tým nezáujmom maskuje niečo úplne iné. Strach a neistotu.
Mitch je veľmi zábavný, sympatický, veľmi nápomocný a zaľúbený. Sierra to tak zrejme asi nevidí. No až táto hrozná udalosť ukáže skutočné city Sierry k Mitchovi a časom si Sierra uvedomí, že by ma mala počúvať svoje srdce a otvoriť sa niekomu inému. No život po boku jej matky jej to neuľahčuje, keďže jej matka neustále dávala pocítiť, že pre nikoho nikdy nebude dôležitá. Našťastie, Mitch nie je jej matka a na rozdiel od nej má niečo veľmi dôležité - charakter a milujúce srdce.
No aj Mitch bojuje so strachom. Po nešťastnej udalosti má strach odhaliť sa pred ňou. Nie psychicky, tam to má jasné a čisté. Ide o fyzické traumy, ktoré ho brzdia. No keď sú dvaja, všetko sa ťahá ľahšie. Obaja majú jednu vec v sebe rovnakú - pocit viny. Obaja sa obviňujú z toho, čo sa stalo, no každý iným spôsobom. No spolu do seba zapadajú ako jeden dielik puzzle.
Tento príbeh bol pre mňa veľmi nádherný skrz toho, že presne ukazuje to, aká má byť skutočná láska. Že nemá byť vnímaná len očami, ale predovšetkým srdcom. Preto som sa do knihy zamilovala a aj keď prvý diel bol tiež krásny, tento ma akosi zaujal viac...
Tejto knihy som sa popravde trošku obávala. Neviem prečo, proste to tam bolo. Mala som pocit, že kniha bude o samých odborných názvoch, ktorým ani nebudem rozumieť a pokazí mi to celkový dojem knihy. Na moje prekvapenie sa nič z toho nestalo a do knihy sa mi začítavalo veľmi dobre, autorkin štýl písania mi veľmi sadol a čo sa mi veľmi páči na knihách, je to, ak je kniha písaná z oboch uhlov pohľadov oboch zainteresovaných osôb, čo bolo v tejto knihe ďalšou výhodou.
Laura sa mi veľmi páčila svojou otvorenosťou a úprimnosťou. Že bola ochotná riskovať, aj keď ju to mohlo stáť veľa a nehanbila sa za svoje pocity, na nič sa proste nehrala. Napriek mnohým stratám sa na svet pozerala otvorene, chcela žiť naplno.
Nash je sympatický, sexi, no má len jeden háčik. Je Laure v podstate šéfom a jej lekárska prax závisí od jeho hodnotenia. Obaja však majú niečo spoločné - lásku k práci, ochotu pomáhať všetkým a za každých okolností. Preto vedeli pochopiť jeden druhého, ak prežívala smútok zo straty.
Veľmi sa mi páčili aj vedľajšie postavy, hlavne Ian, Mitch, Sierra a Grant. Boli božskí, vedeli mi zlepšiť náladu a spolu tvorili super partiu. Takže tejto knihe nemôžem vytknúť. Jediná výhoda knihy v mojom prípade je, že som čakala na druhý diel, pretože by som nevydržala po takom závere čakať, kým by ho vydali...
