

Poézia Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilKnihomoľka ako sa patrí a zároveň veľký snílek. Ach, aké by to len bolo mať čarovný prútik, šibnúť ním a vlastniť všetky knihy sveta? ... Netajím sa tým, že som veľká romantička a najviac mi ulahodia knihy romantické alebo young adult, ale nikdy (a to doslova nikdy!) neohrdnem Harrym Potterom, vďaka ktorému som spoznala čaro kníh. Rada siahnem aj po detských knihách, lebo nikdy by sme nemali zabudnúť, aké je to byť dieťaťom. A druhá najväčšia srdcovka? Slovenská klasika ... a možno aj preto študujem literatúru. :)
Táto kniha má aktuálne len jednu chybu - je vypredaná. Prečítala som ju za jeden večer.. skončila som tesne po polnoci, no plakať som prestala asi o hodinu neskôr a pocity z nej stále doznievajú. V živote som pri žiadnej knihe neplakala takým ťažkým plačom, ktorý som nevedela zastaviť. Táto kniha je presným odrazom toho, čo by žiadne dieťa nemalo zažiť. Vyjadruje starch, frustráciu, smútok, ale zároveň neuveriteľnú úľavu z vyslovenia pravdy. Miestami vo mne vzbudzovala dojem neuveriteľného tlaku na dieťa, ktorého život sa rozpadá, ale presne to viedlo k úľave v závere. Posledné strany sa len ťažko čítali cez slzy. Krásne kniha. Smutná, ale krásna.
Táto kniha vo mne doznieva už nejaký čas, a budem úprimná, že mi aj slzička na konci vybehla. Celá táto kniha je o filozofií a podstate dobra či zla. A je o príbehoch. O príbehoch ľudí. O príbehoch skutočných, vymyslených, väčších, menších, dobrých... zlých? Neviem, naozaj neviem nájsť slová, ktoré by vyjadrili tak obrovské množstvo emócií, ktoré som mala v závere knihy. Ak niekedy budete uvažovať o tom, čo si prečítať, skúste siahnuť po tejto útlej knižke. Je to ozajsky taká jednohubka, ale ... pre mňa veľmi intenzívna. :) ...
Čo má cítiť? Kam má kráčať? Na koho sa hnevať? O čo sa usilovať? Kde je ten jediný pevný bod, od ktorého sa dá odvodiť všetko ostatné, čo by už konečne spolu súviselo, bolo by to správne a fungovalo by to tak, že by už nebolo potrebné vracať sa z kratšej cesty? Konečne sa nemusieť vracať z kratšej cesty, ako už toľkokrát za svoj dospelý život.
