Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
Moje aktivity
Máte radi sci-fi? A čítali ste už túto knižku? Ak nie, tak to choďte hneď napraviť. Myslím, že neoľutujete :)
Mne sa príbeh veľmi páčil. V knihe sú tri dejové línie, každá je v niečom iná a svojská (pochopiteľne, sú to tri rôzne postavy), ja som si najviac užívala kapitoly so Shadeom. Priznám sa, že Vanille mi prišla skôr do počtu, vnímala som ju skôr ako vedľajšiu postavu. Kto vie, možno v pokračovaní dostane viacej priestoru.
Svet, ktorý autorka vytvorila, bol uveriteľný, naozaj rozsiahly a komplexný. Viem si predstaviť, že sa v ňom v ďalších knihách bude vedieť poriadne realizovať a vyšantiť.
V knihe sa striedali pasáže, kde sme sa zoznamovali so svetom, s časťami, kde bolo napätie, ale aj konflikty medzi postavami (tu bolo cítiť, že ide o YA žáner, čo však iba konštatujem, nemyslím to negatívne, YA mám osobne rada).
Príbeh som si fakt užila, nebudem hovoriť konkrétnosti a zbytočne spoilerovať. Aj keď začiatok bol mierne pomalší, od cca 80 strany sa to už rozbehlo a ja som knihu prečítala len taký fukot.
Jediné, čo ma trošku zarazilo, bol záver. Nedozvedela som sa vlastne nič, žiadne vysvetlenie sa nedostavilo, akoby tam chýbali ešte aspoň dve kapitoly (epilóg to nezachránil, iba predstavil ďalšiu z postáv). Aj keď ide o sériu, aspoň nejaká kostička nám mohla byť predhodená, nech sa máme do čoho zahryznúť.
V každom prípade príbeh odporúčam a fakt sa teším na pokračovanie :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Moja prvá kniha od Majky a musím povedať, že ma dostala. Od začiatku až po koniec si ma naozaj uchmatla a keby mám len trošku viacej času, zlupla by som ju behom pár večerov.
Čítala sa ľahko, rýchlo, Majkin štýl mi neskutočne sadol a to, ako píše vnútorné monológy postáv, mi veľmi ulahodilo. Aj psychológia postáv bola uveriteľná.
S hlavnou postavou som si počas čítania vytvorila dobrý vzťah, a síce to nebolo hneď, napokon si ma Violet získala. Chápala som jej správanie, reakcie, názory... čo mi však prišlo trošku zavádzajúce, bolo tvrdenie, že je to temná hrdinka. Áno, bila sa, narobila nejaké tie prúsery počas svojho života, ale vzhľadom na to, v akom prostredí žila (myslím jej švihnutú tetu, ktorá mi bola celý čas nepríjemná, o tom ešte neskôr), som v nej skôr videla zranené dievča s veľkými mindrákmi, ktorej sa nedostalo lásky v čase, keď to ako dieťa potrebovala ako soľ. Bolo mi jej aj v určitom zmysle ľúto, no držala som jej palce a som fakt napätá, ako to s ňou bude pokračovať.
Čo sa týka jej tety Idy, tak Violet jednoznačne zneužívala, prekrúcala pravdu a jednoducho si na vlastné sebecké ciele vybrala malé dievča, len aby dosiahla, čo chcela. Za akúkoľvek cenu (nie, tých pár slzičiek a jedno pohladenie po pleci ma nepresvedčilo o opaku). Violet síce dala nový život, ale plný pravidiel a tvrdého tréningu, pričom láska a empatia išli bokom. Pri pasážach s Idou som škrípala zubami, najmä keď neustále Violet pláchala žalúdok o tom, že sa „nejako predsa dohodli a že v tom idú spolu“. Manipulácia ako hrom. Čiže... pokiaľ sa Ida nespamätá, nebudem ju mať v láske ani počas druhej knihy.
Suma sumárum... výborná kniha, príbeh, aj dobrá dramatická linka (Brooks je úžasná postava a Logan, síce je to fakt deb*l, ale bavil ma). Občas mi v hlave preblysla Lara Croft, či Batman - malo to ten nádych, ale nevadilo mi to. V závere by som čakala trochu viacej informácií, nejaké aspoň čiastočné vysvetlenie, no nedostala som ho. Takže v pokračovaní sa to snáď všetko objasní.
Toto je moja prvá kniha od Viki a teda, spokojná som až-až.
Kniha rozpráva príbeh osemnásťročnej Emy, ktorá sa mení z hašterivej šikanátorky na dobrosrdečné, milé a inteligentné dievča. Neudeje sa to zo strany na strany, v podstate celá kniha je o jej prerode, čo je jadro príbehu. Počas jej zmeny sa zoznamujeme s ďalšími postavami – rodičia samotnej Emy a spolužiak Tomáš, ktorý je druhou hlavnou postavou.
Priznám sa, že mi občas bolo trochu smutno. Aj keď je príbeh fiktívny, viem si predstaviť, že ho zažíva mnoho ľudí. Tomáš namiesto toho, aby si užíval dospievanie a slušne doštudoval, borí sa existenčnými problémami a musí tak predčasne dospieť. Ema zase predstiera, že je mrcha, pretože sa bojí a je vydieraná. Emina maska má určitý význam a ten vám budem postupne odhaľovaný.
Príbeh mi prišiel celkom uveriteľný (dokonca aj megalomanské zmýšľanie jej „úžasného“ tatka, pána premiéra). Aj keď obsahoval prvky, ktoré sa dali predvídať (aspoň ja som si veľa vecí domyslela), napriek tomu to bol pekný a silný príbeh o premene k lepšiemu, o odvahe postaviť sa svojim démonom a vyjsť s pravdou von, aj keď nás to môže ohroziť. Jednoducho... zachovať sa správne.
Kniha si ma teda získala, o čom svedčí aj fakt, že som sa ňou prelúskala za 24hodín. Ak máte chuť na YA oddychovku, ktorá vás aj trošku prinúti sa zamyslieť nad pravou hodnotou života (a že trápenie a životné problémy môže mať rôzne podoby – kým pre niekoho je to možno zmeškaný autobus, u iného to môže byť strava, či možnosť sa osprchovať), neváhajte :)
Bola to vizuálna lahôdka, naozaj. Ako som si tak knihou listovala, mala som pocit, že som niekde na hodine dejepisu alebo že si čítam encyklopédiu. Každá strana plná naozaj dokonalých ilustrácií ma preniesla do Stredozeme a naštartovala moju nostalgiu. Pridanú hodnotu vidím aj v tom, že nejde iba o akéhosi fanúšika „tolkienoviek“, ale John Howe sa spolupodieľal na tvorbe filmov Pán Prsteňov a neskôr aj Hobitovi. Jeho ilustrácie tak boli v mnohom určujúce a zhmotnili to, čo Tolkien vložil do strán svojich kníh.
Naozaj krásna kniha.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Čítali ste už GWIND?
Ide o príbeh z pera slovenskej autorky Lívii Hlaváčkovej (3-dielna séria). To už možno mnohí viete, pokiaľ ste ale knihu nečítali, tak netušíte, o aký úžasný príbeh prichádzate.
Prvá kniha si ma získala hneď, jej príbeh, postavy... Anna alias Gwind mi bola už v prvej časti veľmi sympatická, ale teraz... akože naozaj sa zapísala do TOP 5 najobľúbenejších knižných postáv. Nepreháňam, nesrandujem.a
V druhej knihe vidíte jej prerod, ktorý je veľmi pomalý, postupný, ale napokon úplne očividný. Kým v prvej knihe nevedela, kde je vlastne sever, valcovaná strachom o svoj život a drvená „Voľbou“, v druhej sa z nej postupne stáva postava, ktorá má charizmu, oplýva múdrosťou a najmä chrbtovou kosťou. Často som pri jej vnútorných monológoch premýšľala, čo naozaj urobí na ďalších stránkach. Prežívala som s ňou každé jej rozhodnutie a každý krok. Mala svoj cieľ, ale keďže sa jej ho nedarilo hneď naplniť (nechcem prezrádzať), zúfalstvo ste zažívali spolu s ňou. A nie raz som sa pristihla pri tom, ako si hovorím, že by som sa na jej mieste možno zachovala rovnako. V tejto súvislosti sa mi dokonca vynorili koncentračné tábory, ktoré ľudí pripravili o posledný kúsok ľudskej dôstojnosti a viem, že sa to nedá porovnať s Gwindinou situáciou, napriek tomu sa ocitla v naozaj hnusnom svete plnom zabíjania a nedôvery a to sa na nej podpísalo. Musela sa prispôsobiť. Neustále otáčanie sa ponad plece, striehnutie, či ju niekto nechce okradnúť alebo zabiť...
Teraz trochu zaspoilerujem. Kapitola DOMOV a časť, kedy sa na malý okamih vrátila domov, bola pre mňa najkrajšou aj najsmutnejšou. Napriek tomu, že tam nebolo nič akčné, pri čítaní mi išli oči z hlavy vypadnúť. Veľmi som jej držala palce a aj budem v ďalšom pokračovaní, ktoré pred pár dňami vyšlo.
Čo mi však v príbehu chýbalo, bolo trochu viacej akčných scén a celkovo akcie na oživenie občas dlhých častí, kde sa zdanlivo nič nedialo. Verím, že tretia časť to vykompenzuje.
Príbeh naozaj odporúčam a teším sa na trojku :)
Pokračovanie Slepého života je menej akčné, aj keď nechcem napísať, že by to bolo „pokojné“, lebo to by nebol ten správny výraz. Dejové línie a osudy hlavných hrdinov z prvej knihy sa postupne rozpletajú, ale aj zamotávajú a tak sa niečo nové dozvieme, ale v závere knihy máme opäť tristopäť nevysvetlených otázok. Druhá kniha je rozdelená na dva zväzky, takže je logické, že dej je v podstate useknutý, aj preto s napätím očakávam pokračovanie.
Zaeon, Druon, Soran a Daria však nie sú jediné hlavné postavy – pribudli ďalšie a to Reynard s Flochanom (akože... toto čo je za výrastka? Iritoval ma už len tým, že dýchal, aj keď musím priznať, že som sa na ňom často smiala – pozor! Nie s ním, ale na ňom a jeho myšlienkových pochodoch). Kým v prvej knihe mi najmenej k srdcu prirástla Daria a veľmi sa mi páčila Soran, tu sa to rapídne otočilo. Máme možnosť nahliadnuť do Dariinej minulosti a možno práve tým si ma ako postava získala o čosi viacej. Jej pasáže sa mi tentoraz páčili najviac a mám v tomto asi najväčšie očakávania. Ako to s ňou napokon dopadne, sakra???
Celkovo je kniha vynikajúca. Príbeh je stále dosť temný a rozbehnuté plány, či už Druona alebo Maleona postupne naberajú na obrátkach. Čo ja osobne oceňujem, bolo tu menej krvi a nechutností (kto čítal prvú knihu, vie, o čom hovorím). Napriek úbytku krvi je však príbeh akýsi temnejší a ponurejší... alebo beznádejnejší? Osobne by som privítala aspoň malinký happyend (kohokoľvek). Áno, viem, že kniha je postavená na krutosti a nemilosrdnosti toho sveta a zrejme to aj mnohým čitateľom koniec-koncov vyhovuje, pretože je to temná fantasy. Sú tu surové príbehy, ktoré nekončia oslavou s dúhovými jednorožcami, ktoré tancujú makarenu. Ale ja budem veriť, že v ďalších knihách svitne aj malinká nádej a cez to mračno temna sa prederie malý lúč svetla.
Knihu samozrejme odporúčam všetkými dvadsiatimi a teším sa na pokračovanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na túto knižnú sériu som čítala veľké ovácie a nadšené recenzie čitateľov. Bola som teda zvedavá, či je kniha naozaj taká dobrá, ako je aj úspešná.
Bohužiaľ, zatiaľ po prečítaní prvej knihy nemôžem zdieľať rovnaký názor (hodnotím iba prvú knihu, keďže celú sériu som ešte nečítala).
Asi som nemala mať žiadne očakávania, ale musím napísať, že prvých 200 strán som sa naozaj nudila.
(Kto prvú knihu miloval, nečítajte to)
Celeana ako postava mi nebola veľmi sympatická, ale zase nebolo to úplne to najhoršie spomedzi knižných hrdinov. Brala som ju trochu s rezervou. Čo mi ale vážne prekážalo bolo, ako z nej autorka urobila dojem krvilačnej chladnokrvnej vrahyne (sama Celeana si viackrát hovorila, že však ona je predsa niekto, jej sa musia báť!), ale napokon som v nej videla vyplašené dievča, v mnohých ohľadoch naivné, ktoré si vôbec nekryje chrbát. Naozaj tam bolo veľa momentov, ktoré nekorešpondovali s jej povesťou obozretnej, šikovnej a chladnokrvnej vrahyne. Scéna so šteniatkami to úplne zabila (áno, milujem zvieratká, ale toto bolo v kontexte celého príbehu príliš).
S Chaolom som mala tiež menší problém a áno, chápem, zvádzal morálne dilemy, ale tak akože k Celeane sa správal naozaj otrasne a tak mu aj treba, že to dopadlo tak, ako dopadlo!
Do cca 200tej strane sa dej točí v sklenom hrade a veľmi sa nikam neposúva. Trčíme na tom istom mieste, vedieme podobné dialógy (niekedy sú v hlavách hlavných postáv dookola tie isté), rieši sa oblečenie, kto ako vyzerá, občas na nervy lezúce doťahovanie postáv a čakáme. Dúfala som, že aspoň súboje budú detailnejšie opísané, ale oni boli mnohokrát odfláknute dvomi-tromi vetami. A tiež som dúfala, že súboje budú niečím výnimočné a špecifické (napríklad ako bolo v Hunger games), ale asi som chcela príliš. Aj fantasy prvkov tu bolo málo, už som si začínala myslieť, že okrem zmienke o vyničenej a potlačenej mágie sa nič iné neudeje.
No a po týchto stranách sa dej konečne rozhýbal. Načrtla sa záhada, prišlo napätie, sem tam akčná scéna.
Veľmi som si obľúbila Nehemiu a od nej mám do budúcna veľké očakávania. Tiež Dorian si ku koncu svoju reputáciu napravil, ale Chaol aj Celeana ma neohúrili.
Suma-sumarum - kniha je 200 strán nemastná-neslaná, ale záver to trochu napravil.
Ja len premýšľam, či ísť do ďalšej knihy.
Útlejšia kniha s počtom strán 230 je nabitá akciou, bitkami a svižnými dialógmi. Dej plynie veľmi rýchlo, nestíhate sa obzerať a sledujete, ako hlavní hrdinovia sekajú mečmi, ktorých čepele sa len tak kmitajú. Krv tečie potokom, náreky a smrť sú všadeprítomné a temnú krvavú atmosféru odľahčuje často sarkazmus, či vtipné poznámky v jednotlivých dialógoch. Príbeh veľmi krvavý a často aj ťažký (aspoň pre mňa) sa tak stal o čosi ľahším.
Celý dej sa točí okolo putovania dvoch hlavných hrdinoch – ostrieľaného rytiera Morenheima a mladého Randora, ktorí chcú pomstiť smrť drakov (jeden, pretože ho zaplatili a druhý pretože draci sú jeho zmyslom). U týchto hlavných protagonistov nehľadajte žiadnu dávku prílišnej empatie, či šľachetnosti. Ich motívy sú nám viac menej jasné od začiatku a nie sú v príbehu rozpracované do takej hĺbky, aby sme mohli dúfať v nejaké ich skryté nezištné ciele. Vieme, o čo im ide, avšak mňa bavilo sledovať všetky ostatné postavy, ktoré tu do deja vstupujú a svojou trochou prispeli a stali sa neoddeliteľnou súčasťou deja.
Randor, ako hlavná postava, bol celý príbeh veľmi nečitateľný, aj keď som vedela, čo robí a prečo to robí, bol ukrytý v tieni. Neskôr som si ale uvedomila, že on bol tou sprievodnou postavou, ktorá nás prevedie celým príbehom, no rozhodne nie je tou najdôležitejšou. Do deja zasahujú väčšou, či menšou mierou aj iní – malé dievčatko Flain meniace sa v... (neprezradím), odhodlaná kráľovná Chay, čarodejnícky veliteľ Bernard, kráľ Bevin, zverodejka Ailína a mnohí ďalší. Možno ich občas nepochopíte, inokedy budete s nimi zase súcitiť, ale nakoniec im všetky prešľapy odpustíte a budete im fandiť.
Záver finálneho boja a celkovo príbehu sa mi veľmi páčil.
A keď už mám niečo vytknúť, tak to, ako skončili Randor a Lorna – akosi mi to do toho celého nepasovalo a predstavovala som si ich, že zakotvia na inom mieste. Ach... a ešte, chýbala mi tam mapa. Ja a mapy vo fantasy sú ako káva a mlieko – jedno bez druhého nie.
A celkom si viem predstaviť, že by mohlo byť aj pokračovanie, ktoré by som si rada prečítala.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Fable je príbeh o pustenej hlavnej hrdinke, ktorú otec zanechal na ostrove samotnú.
Ja milujem takéto príbehy, kde sa hlavný hrdina potáca životom, schytáva od všetkých kopance, je odkázaný výlučne sám na seba, ale po pádoch aj tak vstáva a ide ďalej, pretože musí. Fable je jednou z nich. Mladá, sedemnásťročná, ale osud ju donútil dospieť predčasne. Jej pohnútky, myšlienkové pochody, motívy... tomu všetkému som rozumela a naozaj som sa s ňou zžila.
Kniha uvádza, že ide o dobrodružnú fantasy, takže tu mám prvú výhradu. To „fantasy“ na celej knihe sú iba dve veci. Vymyslený svet a jej schopnosť načúvať drahokamom. Pre mňa je to akosi málo, ale napriek tomu sa mi samotný príbeh páčil. Bol pútavý, stále tam bolo prítomné napätie, nútilo ma to čítať ďalej. Dobrodružstva tú bolo už pomenej. Teda, viem ich aj vyrátať **spoiler* - Fable, ako uteká z ostrova, búrka na mori a záver knihy, kde im zničia loď *koniec spoileru**.
Ja by som knihu popísala ako púť/útek mladého dievčaťa, ktoré sa nevzdáva a ide si za svojim aj za cenu straty života, keďže ten jej na ostrove za nič nestál. Má nádej, víziu, drží sa jej. A presne preto si ma príbeh získal.
Je tu zakomponovaná aj romantická linka, ktorá sa rozvíja až takmer v samotnom závere. Takého toho „ne/pozrel sa na mňa... ne/chce sa na mňa pozrieť...“ je to ako maku :D občas sa opakujú hrdinkine myšlienkové pochody (spomína na matku, staré časy, na otca a viackrát je to tá istá spomienka dookola), čo trochu naťahuje text.
Jedna jediná vec, ktorá mi ale dojem príbehu pokazila je, že od strany 240 nastáva zvrat v myslení hlavných hrdinov, avšak je nelogický. Dovtedy sa držali určitých pravidiel, no odrazu (**spoiler* keď Fable hlasovaním príjmu medzi seba ako oficiálneho člena posádky, čo by ale nemalo mať vplyv na ich zákony *koniec spoileru**) je všetko inak a popierajú zákony, ktoré ich vlastne držia pri živote. Zverujú sa jeden druhému s tajomstvami a pritom sa tvária, že je to ok. Alebo som to zle pochopila?
Ale... Opisy mora, cestovanie, prímorské mestá a ich atmosféra... Nosom som nasávala slanosť mora, ktorá z knihy sála každou stranou?? aj z tohto dôvodu sa na pokračovanie teším.
Čarovné, podmanivé, originálne... ohromné množstvo rôznych druhov čarovných bytostí v jednej knihe, záhada, napätie a dobrodružstvo. Vystupujú tu hlavní detskí hrdinovia Kendra a Seth, ktorých som si veľmi obľúbila. Ide o súrodencov, avšak každý z nich je iný. Kým Kendra je opatrná, poctivá a riadi sa heslom „trikrát meraj, raz strihaj“, Seth rieši všetko rýchlo, najskôr koná, potom premýšľa (aj keď sa tvári, že je to naopak :D), no má iba jedenásť rokov, takže mu to musíme odpustiť. Avšak vďaka tomu sa obaja dostávajú do rôznych zamotaných situácií a o akciu nie je núdza.
Kniha je naozaj rozprávková a tak počas čítania nečakáte, či niekto umrie. Veríte, že to dobre dopadne a s napätím listujete, čo sa bude diať na ďalšej strane, aj keď niektoré opisy mi prišli mierne strašidelné. Viackrát som si počas čítania povedala, že keď môj syn dosiahne patričný vek, knihu si spoločne prečítame.
Ja som ju zhltla na pár posedení, je písaná pútavo a jednoducho. Autor sa zbytočne nepiple vo veciach, ktoré by dej zdržovali, postupne sa zoznamujeme s hlavnými postavami, aj tými vedľajšími, a dostávajú sa nám pod kožu. Sú časti, kde je veľa opisov, ale bez nich by Čaroles bol iba Lesom. Nie sú to omáčky navyše. Dialógov je tu veľa a sú neraz aj vtipné. Bolo tu mnoho tajomstiev, na ktoré som ešte nedostala odpoveď, aj preto sa na druhú knihu veľmi teším no a nedá mi nespomenúť krásne ilustrácie vo vnútri knihy, ktoré ma očarili a neraz som na ne dlhšie zostala civieť.
Myslím, že je určená mladším čitateľom, ale u mňa sa zaradila medzi TOP knihy, keďže rozprávky milujem.
V podstate nemám voči knihe absolútne žiadne výhrady. Jej čítanie som si veľmi užila.
