Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
Moje aktivity
Prvých 200 strán bolo super, potom sa to ťahalo a viem si predstaviť, že text by sa mohol osekať aj o 100 strán a neuškodilo by mu to. Posledných cca 100 strán bolo znovu úžasných tak ako vždy a zvraty vo finále aj koniec ma dokonale navnadili na záverečný diel ??
Avšak nemastny-neslany stred spôsobil, že som knihu čítala omnoho dlhšie, než tie predošlé.
Kde som videla problém? Opakujúce sa myšlienky hlavných hrdinov, neustále rozoberanie toho, čo by mali robiť alebo nemali, čo môžu a čo urobia, same plány a točenie sa v kruhu. Tu dej a dynamika príbehu úplne stagnovala a naozaj ma viac ako dvesto strán už začínalo nudiť (prvýkrát v tejto sérii!).
Záver to zachránil a napriek negatívam som vlastne spokojná. Určite sa vrhnem aj na poslednú časť a snáď to bude veľkolepé finále.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knižku som čítala v rámci výzvy, kedy som si mala vybrať žáner, ktorý bežne nečítam. Áno, obávala som sa toho, ale občas nie je na škodu vyjsť z komfortnej zóny a musím povedať, že to dopadlo veľmi dobre.
Príbeh ponúka množstvo postáv, ktoré sa navzájom viac či menej ovplyvňujú, ich osudy sa prepletajú a s tým ruka v ruke prichádza veľa akcie a pokiaľ po sebe hrdinovia práve nestrieľajú, aj tak nie je o napätie núdza. Nájdete ho aj v kvázi „pokojných“ častiach v kanceláriách, kde sa kujú pikle.
Hlavná myšlienka príbehu je pomerne jasná a jednoduchá, ale kým sa všetko rozmotá, potrvá to. Na scénu prichádza veľa postáv, ktoré sa autor neštíti poslať na onen svet, takže sa z mnohými v príbehu rozlúčime.
Podanie je viacej technické, niektoré postavy som si ani nevedela predstaviť, rozsiahlejšie opisy absentujú (ak to aj bolo spomenuté, v záplave iných postáv sa mi to zlialo), ale úprimne, nechýbalo mi to. Zaujímala ma úloha postavy, akou mierou ovplyvní samotný príbeh.
Bolo tu množstvo zbraní, ich detailné opisy, rôzne špionážne úlohy (často na vlastnú päsť) a to všetko v prostredí Slovenska, čo bolo osviežujúce. Aspoň pre mňa. Napriek týmto detailom (zbraň popísaná na dva riadky) dej ubiehal rýchlo, nezažili sme veľa odbočiek, aj keď niektoré postavy mi prišli zbytočné (napr. Adriana, ktorá keby tam nie je, nič sa nedeje).
Príbeh bol naozaj dobre vymyslený a našla som neskutočné kvantum paralel s našou politickou scénou na Slovensku. Asi nie náhoda.
Odporúčam všetkým, ktorí daný žáner obľubujú, no a pokiaľ ste ako ja, ktorá toto bežne nečíta, skúste. Možno tomu prídete na chuť :)
Akože... čo nové na Majkinu tvorbu napísať? Budem trochu otrepaná, ale úprimná.
Jej postavy sa mi vryli pod kožu (aj tí "záporáci"), neuveriteľne dobre narába s psychológiou postáv, ich motívmi, reakciami na udalosti. Sú autentické, vôbec nie prehnané, skrátka uveriteľné a to dodáva celému príbehu taký ten pocit skutočného. Violet si toho prežila až-až, zamotala sa do vlastných plánov, lží a túžob, ktoré si vzájomne jedno s druhým neraz odporuje. Ako to celé skĺbi, uvidíme, ale už záver druhej knihy skončil poriadnym cliffhangerom.
Bolo to jednoducho vynikajúce...
Rijan ako druhé pokračovanie série nesklamal, naopak, myslím, že ďaleko predbehol jednotku. Napätie, veľa akcie, temná atmosféra a nevtieravá a o čosi viac rozvinutá romantická linka nemenovaných hrdinov... Toto a oveľa viac nájdete v úžasnom príbehu, ktorý som prečítala za dva dni (na moje pomery dosť rýchlo????). Shadeova linka sa mi najviac páčila, myslím, že má čo ponúknuť aj náročnejším čitateľom sci-fi a trošku sa vymyká na pomery YA. Bola napínavá ako trenky a zároveň je aj veľmi krásna (nebudem spoilerovať). Vanilku sme si tiež užili o čosi viac a kým v prvej knihe som si k nej nevedela nájsť cestu (nie, že by mi vyslovene vadila), tu som s ňou aj dosť súcitila. V závere knihy sa dozvedáme viaceré fakty, ktoré s celým príbehom dosť zamávajú. Poviem iba toľko, je sa na čo tešiť a autorke veľmi fandím a držím palce pri písaní poslednej časti.
Čítať viac
Máte radi sci-fi? A čítali ste už túto knižku? Ak nie, tak to choďte hneď napraviť. Myslím, že neoľutujete :)
Mne sa príbeh veľmi páčil. V knihe sú tri dejové línie, každá je v niečom iná a svojská (pochopiteľne, sú to tri rôzne postavy), ja som si najviac užívala kapitoly so Shadeom. Priznám sa, že Vanille mi prišla skôr do počtu, vnímala som ju skôr ako vedľajšiu postavu. Kto vie, možno v pokračovaní dostane viacej priestoru.
Svet, ktorý autorka vytvorila, bol uveriteľný, naozaj rozsiahly a komplexný. Viem si predstaviť, že sa v ňom v ďalších knihách bude vedieť poriadne realizovať a vyšantiť.
V knihe sa striedali pasáže, kde sme sa zoznamovali so svetom, s časťami, kde bolo napätie, ale aj konflikty medzi postavami (tu bolo cítiť, že ide o YA žáner, čo však iba konštatujem, nemyslím to negatívne, YA mám osobne rada).
Príbeh som si fakt užila, nebudem hovoriť konkrétnosti a zbytočne spoilerovať. Aj keď začiatok bol mierne pomalší, od cca 80 strany sa to už rozbehlo a ja som knihu prečítala len taký fukot.
Jediné, čo ma trošku zarazilo, bol záver. Nedozvedela som sa vlastne nič, žiadne vysvetlenie sa nedostavilo, akoby tam chýbali ešte aspoň dve kapitoly (epilóg to nezachránil, iba predstavil ďalšiu z postáv). Aj keď ide o sériu, aspoň nejaká kostička nám mohla byť predhodená, nech sa máme do čoho zahryznúť.
V každom prípade príbeh odporúčam a fakt sa teším na pokračovanie :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Moja prvá kniha od Majky a musím povedať, že ma dostala. Od začiatku až po koniec si ma naozaj uchmatla a keby mám len trošku viacej času, zlupla by som ju behom pár večerov.
Čítala sa ľahko, rýchlo, Majkin štýl mi neskutočne sadol a to, ako píše vnútorné monológy postáv, mi veľmi ulahodilo. Aj psychológia postáv bola uveriteľná.
S hlavnou postavou som si počas čítania vytvorila dobrý vzťah, a síce to nebolo hneď, napokon si ma Violet získala. Chápala som jej správanie, reakcie, názory... čo mi však prišlo trošku zavádzajúce, bolo tvrdenie, že je to temná hrdinka. Áno, bila sa, narobila nejaké tie prúsery počas svojho života, ale vzhľadom na to, v akom prostredí žila (myslím jej švihnutú tetu, ktorá mi bola celý čas nepríjemná, o tom ešte neskôr), som v nej skôr videla zranené dievča s veľkými mindrákmi, ktorej sa nedostalo lásky v čase, keď to ako dieťa potrebovala ako soľ. Bolo mi jej aj v určitom zmysle ľúto, no držala som jej palce a som fakt napätá, ako to s ňou bude pokračovať.
Čo sa týka jej tety Idy, tak Violet jednoznačne zneužívala, prekrúcala pravdu a jednoducho si na vlastné sebecké ciele vybrala malé dievča, len aby dosiahla, čo chcela. Za akúkoľvek cenu (nie, tých pár slzičiek a jedno pohladenie po pleci ma nepresvedčilo o opaku). Violet síce dala nový život, ale plný pravidiel a tvrdého tréningu, pričom láska a empatia išli bokom. Pri pasážach s Idou som škrípala zubami, najmä keď neustále Violet pláchala žalúdok o tom, že sa „nejako predsa dohodli a že v tom idú spolu“. Manipulácia ako hrom. Čiže... pokiaľ sa Ida nespamätá, nebudem ju mať v láske ani počas druhej knihy.
Suma sumárum... výborná kniha, príbeh, aj dobrá dramatická linka (Brooks je úžasná postava a Logan, síce je to fakt deb*l, ale bavil ma). Občas mi v hlave preblysla Lara Croft, či Batman - malo to ten nádych, ale nevadilo mi to. V závere by som čakala trochu viacej informácií, nejaké aspoň čiastočné vysvetlenie, no nedostala som ho. Takže v pokračovaní sa to snáď všetko objasní.
Toto je moja prvá kniha od Viki a teda, spokojná som až-až.
Kniha rozpráva príbeh osemnásťročnej Emy, ktorá sa mení z hašterivej šikanátorky na dobrosrdečné, milé a inteligentné dievča. Neudeje sa to zo strany na strany, v podstate celá kniha je o jej prerode, čo je jadro príbehu. Počas jej zmeny sa zoznamujeme s ďalšími postavami – rodičia samotnej Emy a spolužiak Tomáš, ktorý je druhou hlavnou postavou.
Priznám sa, že mi občas bolo trochu smutno. Aj keď je príbeh fiktívny, viem si predstaviť, že ho zažíva mnoho ľudí. Tomáš namiesto toho, aby si užíval dospievanie a slušne doštudoval, borí sa existenčnými problémami a musí tak predčasne dospieť. Ema zase predstiera, že je mrcha, pretože sa bojí a je vydieraná. Emina maska má určitý význam a ten vám budem postupne odhaľovaný.
Príbeh mi prišiel celkom uveriteľný (dokonca aj megalomanské zmýšľanie jej „úžasného“ tatka, pána premiéra). Aj keď obsahoval prvky, ktoré sa dali predvídať (aspoň ja som si veľa vecí domyslela), napriek tomu to bol pekný a silný príbeh o premene k lepšiemu, o odvahe postaviť sa svojim démonom a vyjsť s pravdou von, aj keď nás to môže ohroziť. Jednoducho... zachovať sa správne.
Kniha si ma teda získala, o čom svedčí aj fakt, že som sa ňou prelúskala za 24hodín. Ak máte chuť na YA oddychovku, ktorá vás aj trošku prinúti sa zamyslieť nad pravou hodnotou života (a že trápenie a životné problémy môže mať rôzne podoby – kým pre niekoho je to možno zmeškaný autobus, u iného to môže byť strava, či možnosť sa osprchovať), neváhajte :)
Bola to vizuálna lahôdka, naozaj. Ako som si tak knihou listovala, mala som pocit, že som niekde na hodine dejepisu alebo že si čítam encyklopédiu. Každá strana plná naozaj dokonalých ilustrácií ma preniesla do Stredozeme a naštartovala moju nostalgiu. Pridanú hodnotu vidím aj v tom, že nejde iba o akéhosi fanúšika „tolkienoviek“, ale John Howe sa spolupodieľal na tvorbe filmov Pán Prsteňov a neskôr aj Hobitovi. Jeho ilustrácie tak boli v mnohom určujúce a zhmotnili to, čo Tolkien vložil do strán svojich kníh.
Naozaj krásna kniha.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Čítali ste už GWIND?
Ide o príbeh z pera slovenskej autorky Lívii Hlaváčkovej (3-dielna séria). To už možno mnohí viete, pokiaľ ste ale knihu nečítali, tak netušíte, o aký úžasný príbeh prichádzate.
Prvá kniha si ma získala hneď, jej príbeh, postavy... Anna alias Gwind mi bola už v prvej časti veľmi sympatická, ale teraz... akože naozaj sa zapísala do TOP 5 najobľúbenejších knižných postáv. Nepreháňam, nesrandujem.a
V druhej knihe vidíte jej prerod, ktorý je veľmi pomalý, postupný, ale napokon úplne očividný. Kým v prvej knihe nevedela, kde je vlastne sever, valcovaná strachom o svoj život a drvená „Voľbou“, v druhej sa z nej postupne stáva postava, ktorá má charizmu, oplýva múdrosťou a najmä chrbtovou kosťou. Často som pri jej vnútorných monológoch premýšľala, čo naozaj urobí na ďalších stránkach. Prežívala som s ňou každé jej rozhodnutie a každý krok. Mala svoj cieľ, ale keďže sa jej ho nedarilo hneď naplniť (nechcem prezrádzať), zúfalstvo ste zažívali spolu s ňou. A nie raz som sa pristihla pri tom, ako si hovorím, že by som sa na jej mieste možno zachovala rovnako. V tejto súvislosti sa mi dokonca vynorili koncentračné tábory, ktoré ľudí pripravili o posledný kúsok ľudskej dôstojnosti a viem, že sa to nedá porovnať s Gwindinou situáciou, napriek tomu sa ocitla v naozaj hnusnom svete plnom zabíjania a nedôvery a to sa na nej podpísalo. Musela sa prispôsobiť. Neustále otáčanie sa ponad plece, striehnutie, či ju niekto nechce okradnúť alebo zabiť...
Teraz trochu zaspoilerujem. Kapitola DOMOV a časť, kedy sa na malý okamih vrátila domov, bola pre mňa najkrajšou aj najsmutnejšou. Napriek tomu, že tam nebolo nič akčné, pri čítaní mi išli oči z hlavy vypadnúť. Veľmi som jej držala palce a aj budem v ďalšom pokračovaní, ktoré pred pár dňami vyšlo.
Čo mi však v príbehu chýbalo, bolo trochu viacej akčných scén a celkovo akcie na oživenie občas dlhých častí, kde sa zdanlivo nič nedialo. Verím, že tretia časť to vykompenzuje.
Príbeh naozaj odporúčam a teším sa na trojku :)
Pokračovanie Slepého života je menej akčné, aj keď nechcem napísať, že by to bolo „pokojné“, lebo to by nebol ten správny výraz. Dejové línie a osudy hlavných hrdinov z prvej knihy sa postupne rozpletajú, ale aj zamotávajú a tak sa niečo nové dozvieme, ale v závere knihy máme opäť tristopäť nevysvetlených otázok. Druhá kniha je rozdelená na dva zväzky, takže je logické, že dej je v podstate useknutý, aj preto s napätím očakávam pokračovanie.
Zaeon, Druon, Soran a Daria však nie sú jediné hlavné postavy – pribudli ďalšie a to Reynard s Flochanom (akože... toto čo je za výrastka? Iritoval ma už len tým, že dýchal, aj keď musím priznať, že som sa na ňom často smiala – pozor! Nie s ním, ale na ňom a jeho myšlienkových pochodoch). Kým v prvej knihe mi najmenej k srdcu prirástla Daria a veľmi sa mi páčila Soran, tu sa to rapídne otočilo. Máme možnosť nahliadnuť do Dariinej minulosti a možno práve tým si ma ako postava získala o čosi viacej. Jej pasáže sa mi tentoraz páčili najviac a mám v tomto asi najväčšie očakávania. Ako to s ňou napokon dopadne, sakra???
Celkovo je kniha vynikajúca. Príbeh je stále dosť temný a rozbehnuté plány, či už Druona alebo Maleona postupne naberajú na obrátkach. Čo ja osobne oceňujem, bolo tu menej krvi a nechutností (kto čítal prvú knihu, vie, o čom hovorím). Napriek úbytku krvi je však príbeh akýsi temnejší a ponurejší... alebo beznádejnejší? Osobne by som privítala aspoň malinký happyend (kohokoľvek). Áno, viem, že kniha je postavená na krutosti a nemilosrdnosti toho sveta a zrejme to aj mnohým čitateľom koniec-koncov vyhovuje, pretože je to temná fantasy. Sú tu surové príbehy, ktoré nekončia oslavou s dúhovými jednorožcami, ktoré tancujú makarenu. Ale ja budem veriť, že v ďalších knihách svitne aj malinká nádej a cez to mračno temna sa prederie malý lúč svetla.
Knihu samozrejme odporúčam všetkými dvadsiatimi a teším sa na pokračovanie.
