Klasiky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Veľmi dôležitá kniha. Miestami som si hovorila: ako dobre napísaný román. Pripomínalo mi to 1984 od Orwella. A potom mi došlo, že to nie je román, ale realita.
Čítať viac
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Viem, že knihy od rovnakého autora by sa nemali porovnávať, ale Eugenie sa na Podbrdské ženy veľmi nedoťahuje.
Neviem, prečo je anotácia taká, aká je, no po jej prečítaní vám v podstate stačí prečítať si len posledných desať strán knihy. Na nečakané dejové zvraty radšej zabudnite. (A už vôbec si negooglite čokoľvek, čo sa týka Hotelu Continental, potom knihu nemusíte čítať vôbec).
A čo povedať na záver? Chápem, že príbeh je založený na skutočných udalostiach, ale tomu koncu vážne nerozumiem... Prečo sa vydala za niekoho, koho poznala tri týždne?
Keď som pred šiestimi rokmi prvýkrát čítala túto knihu, zo začiatku som mala zmätok v postavách, no asi po dvadsiatich stranách som sa zorientovala a príbeh ma začal baviť. Po jeho prečítaní mi bolo jasné, že Emily Brontëová vytvorila nezvyčajné dielo, ktoré mi prirastie k srdcu.
Fascinuje ma jeho pochmúrna atmosféra, vykreslenie ľudských charakterov (ktoré nie sú čiernobiele) a ich schopnosti milovať aj nenávidieť a samozrejme staré rodinné krivdy, ktoré majú dosah až do súčasnosti.
O pár rokov som čítala Výšiny druhýkrát, teraz to bolo tretí raz a dúfam, že ma nikdy neomrzia. A na záver podpichnem priaznivcov Jany Eyrovej, pretože Výšiny sú podľa mňa lepšie.
Kniha sa veľmi rýchlo číta, pretože chcete čo najskôr vedieť, čo sa stane ďalej. Mám rada knihy, ktoré mapujú celý život postavy, aj keď mi po nich býva smutno... Na druhej strane, vytkla by som až príliš rýchly dejový spád. Kniha mohla byť pokojne dlhšia a mohla ísť viac do hĺbky, ale ako celok zaujala.
Čítať viac
Príjemná oddychovka, rýchlo sa číta, vhodná, keď chcete vypnúť a na nič nemyslieť. Kladne hodnotím najmä vykreslenú atmosféru, už menej sa mi pozdával celkom predvídateľný dej a až príliš dokonalý Alex.
Čítať viac
Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Materstvo, neplodnosť, bolesť zo straty dieťaťa – tak by sa dal v skratke charakterizovať debut nigérijskej spisovateľky Ayobami Adebayo. Román otvára dvere do sveta, v ktorom sa hodnota človeka meria počtom jeho detí.
V úvode sa čitateľ zoznámi s manželským párom Yejide a Akinom. Postupne sa dozvedá, kde sa spoznali a narazí na podstatnú informáciu – obaja si sľúbili monogamiu, čo v miestnej spoločnosti nie je samozrejmé. Ich predstavy ale naruší neplodnosť, ktorá znamená problém. Všetku vinu na pleciach nesie Yejide. Vyskúšala už čokoľvek, ale stále sa jej nedarí otehotnieť.
Do príbehu vstupuje Akinova matka, ktorá pre svojho syna našla druhú manželku Funmi. Yejide je z manželovej zrady otrasená, pokúša sa počať skôr ako jej sokyňa, aby úloha druhej manželky (ktorou je porodiť deti) stratila opodstatnenie. Yejide si najskôr tehotenstvo iba namýšľa, no onedlho sa jej skutočne podarí otehotnieť. Raz, druhý raz, tretí. No jej vzťah s manželom sa rúca, nič už nie je ako predtým, je to dokonca ešte horšie. Yejide neverí, že sa život vráti do starých koľají.
V patriarchálnej spoločnosti žena často plní len úlohu matky a gazdinej, ktorá sa stará o domácnosť. Jej život sa odohráva medzi štyrmi stenami. Ak nedokáže počať deti, nájdu si za ňu schopnejšiu náhradu. Vždy je to ona, ktorá je neplodná, muž to nesmie priznať. Tak je to aj v tomto románe. Na Yejide je neustále vyvíjaný tlak, svokra jej hovorí, že žena, ktorá nie je matka, nie je žena. Nie je nikto.
Zostaň so mnou vyvoláva hnev, ľútosť, ale aj neporozumenie. Hoci som spočiatku s hlavnou hrdinkou súcitila, postupne som jej prestáva rozumieť, až mi bola nesympatická. Je však ťažké predstaviť si samu seba v jej postavení.
Knihu odporúčam čitateľom, ktorí majú radi silné príbehy, náročné témy a takisto tým, ktorí si obľúbili knihy z vydavateľstva Inaque.
Talianska spisovateľka vyrástla v Neapole, ktorý označuje za násilné, drsné a špinavé mesto. Práve Neapol ju ovplyvnil vo svojich názoroch a pohľade na svet.
V knihe opisuje, ako sa v mladosti snažila, aby sa jej literatúra podobala mužskej. Myslela si, že len mužská literatúra je dobrá a správna. Neskôr však prijala, že ženy sú schopné rovnako dobrých diel ako muži. „Kedy sa všeobecne prijme fakt, že dokážeme myslieť, rozprávať, písať ako a aj lepšie ako muži?”
Spomína aj na to, ako sa kedysi snažila vyšperkovať všetko, čo napísala. Neskôr od toho upustila. Pochopila, že dôležitá nie je novota, ale pravda. A práve takými sú jej knihy. Nič neskrývajú a prinášajú úprimnosť.
Kniha obsahuje aj množstvo rozhovorov, ktoré boli realizované písomnou formou. Ferrante je v nich často unavená z otázok týkajúcich sa jej identity. Opakovane zdôrazňuje, že anonymita pre ňu znamená voľnosť. Svoje knihy necháva žiť vlastným životom. Myslí si, že ak sú skutočne dobré, cestu k čitateľom si nájdu aj bez jej pomoci. Ich celosvetová obľúbenosť dokazuje, že si tú cestu našli.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Autor pracuje s obrovským množstvom faktov, v ktorých som mala spočiatku zmätok a bolo zložité zorientovať sa v tom, kto je kto, no postupne do seba všetko začalo zapadať.
Nič nehovor mapuje konflikt v Severnom Írsku, tzv. The Troubles od jeho začiatku až do konca a zachádza aj do súčasnosti, pretože minulosť je v Severnom Írsku stále živá (trochu ma zarážal postoj Gerryho Adamsa, ktorý „nikdy nebol členom IRA.“)
Bomby v autách, vojaci v uliciach, protestanti proti katolíkom, unionisti proti republikánom, atmosféra strachu, popieranie minulosti alebo radšej úplné mlčanie. Doteraz som mala o tomto konflikte len útržkovité informácie, no vďaka tejto knihe som si o ňom spravila celistvý obraz, hoci, ako autor sám uvádza, množstvo udalostí v nej nie je spracovaných.
Na dokreslenie obrazu skvele poslúžia napr. knihy Mliekar od Anny Burns alebo Neviditeľné besy srdca od Johna Boyna. A taktiež odporúčam seriál Derry Girls!
Pokiaľ váhate, či sa do knihy pustiť, pretože vás odrádza počet strán, posledných 150 strán sú len zdroje. :)
Wishlist plný kníh je znakom cieľavedomého knihomoľa! Alebo pomaly píšucich autorov (pozdravujeme Georgea R.R. Martina) :-)
