Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Simona Votyová vytvorila týmto dielom príkladnu ukážku ako my, ľudia, v dnešnej uponáhľanej dobe žijeme. Ako sa navzájom,, nevidíme '', nevieme alebo nechceme vedieť nič o susedoch. Vytvoríme si mylné predstavy o druhých. Míňame sa navzájom a netušíme, či niekto nepotrebuje pomoc. Každý z nás si chráni svoju,, bublinu '', kde nepustí nikoho, ale... všetci vedia prekročiť svoj prah , keď sa treba na druhého ponosovať, hoci prioritou by malo byť upratať si pred vlastným prahom...
V tomto príbehu sa ocitneme na jednom sídlisku, v jednom paneláku. Ľudia tu žijú rôzni, ale navzájom o sebe nič nevedia, ledva sa pozdravia. Toto ich prežívanie naruší nečakaná udalosť. Dokážu v sebe vydolovať štipku ľudskosti? Stále budú pod dohľadom svedka, ktorý je rozprávačom celého diania, ale žiaden Big Brother, pretože toto nie je reality show. Skôr nám jeho zobrazenie môže pripomínať rozprávku.
Kniha ma upútala na prvý pohľad svojou obálkou, keď som ju zbadala u @velka.knihomolka. Po prečítaní anotácie som na ňu nedokázala prestať myslieť a musela som si ju zadovážiť. Počas čítania sa vo mne miešali rôzne pocity, veru bolo to riadne okorenené emóciami. Charaktery jednotlivých postáv vystihujú rôzne tipy obyvateľov. Chýbala mi tu, ale taká tipycká paneláková,, drbna ''. Na druhej strane veľké plus je, že autorka strany neprepchala zbytočnou vatou a aj keď je kniha útla, je v nej všetko
Po Mary Kubica som poškuľovala riadne dlho. Teda nie priamo po nej, ale po jej tvorbe. Tak som siahla po,, dobrom dievčati '' a úplne som sa v tom stratila. Ale nestratila preto, že by ma to tak upútalo a nevedela som knihu pustiť z ruky. Ja som sa reálne stratila. Na začiatku bolo všetko jasné, dozvedela som sa, že uniesli mladú ženu Miu. Nikto však nechce výkupné, Proste dievča zmizlo a ostalo ticho. Ticho, ktoré vyvolávalo väčšie napätie ako akákoľvek trillerová scéna. A teraz prichádza moja strata orientácie. Nie sexuálnej
Veľmi chaoticky to bolo písané. Kapitoly sa s striedajú z pohľadu viacerých postáv a časových období. Pred únosom a potom. Ten(meno) pred tým. Ona (meno) potom. Onen (meno) predtým. Hentá (meno) predtým. Ona potom. Ten potom, atď... Často som sa musela obracať strany späť, aby som si ujasnila, kto je kto. Autorka by mala k svojim knihám pribaliť ako darček buzolu, kompas alebo napísať upozornenie typu :,, Pre ľudí, ktorí z časovej tiesne neprečítajú tento príbeh na jeden nádych, odporúčam robiť si poznámky!"
Všetko sa točilo okolo zmiznutia, takže nejaké charakterové vlastnosti postáv nemali priestor vyniknúť. Rodičia mladej ženy mali na celú situáciu rozdielny názor. Otec tvrdil, že utiekla ako sa to už párkrát stalo. Mama cítila, že jej dcéra zmizla, ale nie sama od seba. Svoje schopnosti nestihol ukázať ani hlavný vyšetrovateľ. Radšej išiel za hlasom svojho srdca, ale srdce nebilo pre prípad. Teda ako sa to vezme
Najviac som si lámala hlavu, prečo mala unesená traumu, keď ju našla polícia? Pochopila som to v závere, keď mi proste uje**lo dekel. To ako to autorka celé ukončila. Úplne zabila, takže ak by ste sa náhodou pri čítaní nudili, neodkladajte knihu, ale dočítajte dokonca, budete prekvapení, šokovaní...
Blíži sa zima, to čarovné obdobie, ale mne začína chýbať leto, preto si ho chcem pripomenúť touto milou vtipnou rodinnou (tragi) komédiou, ktorú som stihla prečítať počas letnej dovolenky, ktorá bôle viac komická ako tragická
Ak poznáte francúzsku komédiu Čo sme komu urobili a páčila sa Vám, bude sa vám páčiť aj tento príbeh, plný bežných aj ojedinelých situácii medzi svokrovcami, ich nevestami a synmi. Občas si rozumiete, občas to škrípe a tak je to aj v skutočnom živote. Všetci sme ľudia, so svojimi rozmarmi, požiadavkami, snami a nie vždy sa vieme zhodnúť. Ak vieme nájsť kompromisy, aby bol aj vlk sýty aj baran celý, sme ne správnej ceste k perfektnému fungovaniu. Rodinné stretnutia nám dávajú niekedy zabrať, ale ako sa vraví 100 ľudí, 100 chutí
Väčšinou bývajú démonizované svokry. V tejto knihe prischla táto charakterová črtá svokrovi. Pánko so svojskou povahou, ktorý skúša trpezlivosť svojich neviest. Ony mu na oplátku neostávajú nič dlžné.
Ideálna jednohubka vhodná do každého počasia a pre všetky vekové kategórie.
PS: prajem vám dobré svokry a ešte lepších svokrov
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Vysoko v horách, kde už ani Yeti, nevystrčí z domu päty, lebo by mu z končiara dzigol za golier riadny kus snehu, je v lone prírody hotel ukrytý . Kedysi slúžil ako sanatorium na liečbu tuberkulózy, no keďže vynašli antibiotika, celý biznis šiel do kytek...
Na tomto mieste je strašlivé tajomstvo pochované , ale ak máš rád záhadu ako zo ScoobyDoo, toto je príbeh ako stvorený pre Teba.
Šokujúce pozadie celého príbehu by bolo ťažkým orieškom aj pre Horatia Caina z C.S.I :Miami a jeho forenzný tím. Prízrak v dýchacej maske sa rozhodol, že tu rozohrá svoju vražednú hru. Mŕtvola sem, mŕtvola tam. Ale spadla lavína a hotel ostal odrezaný od sveta. Kto to teraz vyšetrí? Zhodou náhod sa v hoteli nachádza Elin, dektívka mimo služby, ktorú do hotela pozval brat na zásnubný večierok. A hoci chcela kariéru detektívky zavesiť na klinec, na tomto mieste našla stratenú energiu.
Ani neviem ako a zrazu som bola na poslednej strane, napätie v príbehu sa stupňovalo. Keď som si predstavila, že by som ostala mimo civilizácie s vrahom za chrbtom, naskočili mi zimomriavky. Záver príbehu sa vôbec nedal predvídať a môj tip na podozrivého sa každú chvíľu menil. Autorka sa s vašimi nervami riadne pohrá
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Sloboda je krehká stonka narcisu po najdlhšej z dlhých zím. Je to zvuk vášho hlasu, keď vás nikto neprekrikuje. Je to možnosť povedať áno, ale - čo je ešte dôležitejšie - aj nie. V srdci slobody bije nádej ako tep možností. (úryvok z tejto knihy)
Aká je to sloboda, keď ľudia na teba pozerajú cez prsty. A ty cítiš ich pichľavé pohľady na zátylku. Lebo si iný, čierny, žltý alebo snáď gay...
Táto kniha Ti ukáže, že aj v Tebe drieme v kútiku duše rasista. Spomínam si na básničku z detstva,, Černoško bubu má čiernu hubu... '' Vtedy som to brala ako nevinnú riekanku. Teraz to vidím úplne ináč. A snáď by otvorila oči aj tým, čo sa pýtajú,, a nám kto dá? '', keď sa hovorí o pomoci Ukrajincom, hoci v ich prípade nejde o rasovú nenávisť. Iba čistú závisť. Žijeme v hroznom svete, kde si ľudia závidia choroby, ba aj to, že im do záhrady nepadajú granáty. Ľudskosť, morálka a etika u mnohých ľudí upadajú do zabudnutia.
Ako len môže skončiť príbeh, kde proti sebe stoja černošská sestrička a rodičia - rasisti? Rodičia ktorí nechcú, aby sa ich o ich dieťa staral afroamerický personál . A keď bude ich syn potrebovať pomoc, ale nik iný nebude nablízku? Skôr ako vyslovíš, čo si nepraješ, pomysli na dôsledky.
Ruth je zdravotná sestra, medzi bielymi vytŕča z davu, pretože je čierna. No nezapadá ani medzi svojich. Od mala bola veľmi snaživá. Chcela to niekam dotiahnuť. Má syna Edisona, pre ktorého chcela lepší život, aby nikdy nepocítil to, čo ona. No stačilo jedno nesprávne stretnutie a celý svet sa jej obrátil na ruby. Ona chcela robiť iba svoju prácu.
Kennedy je verejná obhájkyňa, je biela. Náhodou sa jej do rúk dostane prípad Ruth. Mnohý by nad takou ako je ona, hneď zlomili palicu. Však na čo sa snažiť, veď je to len ďalšia,, briketa ''. Kennedy vie, že tento prípad zrejme nevyhrá , ale pustí sa doň s o to väčšou vervou.
Jodi Picoult mi ukázala kus černošského sveta, avšak z tej horšej strany. Svet, kde farební ľudia sú stále niečo menej a biely sa nad nimi vyvyšuje...nie to nie je fikcia. Toto sa reálne stále vo svete deje.
Tento príbeh končí ,, obyčajným '' ĎAKUJEM, ale budete veľmi prekvapení, kto nakoniec komu poďakoval.
Nielen kniha, ale aj táto moja slovná spoveď ku knihe končí slovkom ďakujem @knihomolka_z_mesta za tento morálny zážitok. Aj som si poplakala, aj sa zasmiala, no najmä si veľa uvedomila.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na posratého aj záchod spadne!!! Pomyslela som si. A to som si iba napísala ospravedlnenku do školy len čo keď na sobotu
Ale dosť bolo o mne Niečo také si však musela pomyslieť aj Libby, hlavná protagonistka tejto knihy. Potom ako jej lekár oznámil, že má rakovinu a ostáva jej maximálne 6 mesiacov života. 6 mesiacov? Ako by ste strávili posledný polrok svojho života vy?
Libby utečie z ordinácie rovno za manželom Tomom. Celú cestu si pripravuje monológ ako ho pripraví na najhoršiu správu, ktorá im zmení život. No skôr ako mu oznámi, že zomiera, ju on prevalcuje svojou novinkou. Je gay. Elizabeth, ty si si akože nevšimla že má radšej anál ako hľadať Tvoj bod G?
Je mi ľúto oboch...Jej pochopiteľne preto, že toľko negatívnych správ v jeden deň je aj na koňa veľa a 6 mesiacov je dofrasa veľmi málo. A Tom? Ktovie ako dlho sa trápil hľadaním samého seba? Ako dlho hľadal vhodné slová, aby sa jej priznal? Musel prežívať hrozné muky. Dokonca si našiel aj terapeuta. No homosexualita predsa nie je choroba. Keby sa k vysloveniu pravdy odhodlal skôr, mohlo byť všetko inak. Rakovina by síce nezmizla, ich životy však mohli byť iné. Ale čo ak ani sám nevedel, netušil, nechápal čo sa to s ním vlastne deje.
Musím povedať, že mali v podstate šťastie, veď doteraz prežívali svoj dokonalý život ako ukážkový pár. Dobre počúvate pre-ží-va-li. Po tomto odhalení minimálne Libby začala žiť. Škoda, že na to prišla v poslednom polroku svojho života. Avšak nikdy nie je neskoro začať žiť. A tým sa spustila vlna nevšedných zážitkov.
Príbeh je skvelý, na to že sa hneď na začiatku dozvedáme že hlavná hrdinka sa možno nedožije konca knihy a zrejme od polovice príbehu budeme na ňu len s láskou spomínať, je to napísané ľahko,nenútene. Dej je plný humoru. Niekoľkokrát som sa dokonca začala nahlas smiať, až manželos na mňa kukal, či mi šibe Veľmi príjemná oddychovka. Po ťažkom týždni v práci ju zhltneš ako malinu
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Premýšľam nad tým, či by všetko malo mať šťastný koniec? Či by malo byť všetko len,, ružové ''? Neexistuje dobro a zlo, aby bola vo svete rovnováha? Keď sa človeku stane niečo nepekné , potom si oveľa viac váži tie lepšie chvíle, či? Každý sme si strojcom svojho šťastia.
Tento príbeh je o Elle...Elle, ktorej vravia aj Popoluška. Niežeby mala zlú macochu a protivné nevlastné sestry. To nie, ale má svoj svet. Svet, v ktorom má všetko šťastný koniec. A keď to tak nie je, Ella ho proste vytvorí. Akýkoľvek film videla, akúkoľvek knihu čítala, ak mali nešťastný koniec,ona to pozmenila. Nie, v skutočnosti, nie je predsa čarovná víla, iba na svojom blogu,, Šťastné konce ''.
Keby som ja mala čarovnú moc a mohla by som meniť príbehy, milú Ellu by som z tohto príbehu vymazala. Mojím hlavným hrdinom by bol Oscar, muž, ktorý pri nešťastnom páde stratil pamäť. Mimochodom Oscar je ďalšia postava z knihy Počkajte si na HappyEnd, ktorej sa Popoluška snaží zmeniť život. Tým sa mi veľmi sprotivila. Je ušľachtilý čin pomôcť niekomu, najmä ak sa ocitol v situácii absolútnej amnézie, ba dokonca mu zmeniť život k lepšiemu. Ale klamať, zavádzať a vymýšľať si, je v takej situácii neodpustiteľné. Aj keď to bolo pre dobro danej osoby. Lož má krátke nohy a keď všetky klamstvá vyplávajú na povrch bude zle.
Ľahko zmeníš záver filmu, či knihy, ale obrátiť život iného človeka na ruby, aby jeho život skončil šťastne? Šťastne podľa Teba . To je nemysliteľné, veď pre každého je šťastím niečo iné? Čo je vlastne vlastné šťastie?
Potom však nastal zlom a keď v samotnom závere vysvitlo, prečo Ella potrebuje mať vždy a všade šťastný koniec, rozplakala som sa.
Pocítila som obrovský nával sympatie s touto ženou, s ktorou sa osud v živote nemaznal. A málinko som si aj vynadala, že som ju chcela z príbehu vymazať A pritom mala krásne životné motto :,, Všetko sa skončí dobre. Ak to tak nie je, potom to nie je koniec. " Dočká sa svojho HappyEndu?
Ľahký svieži príbeh s vtipnými pasážami, ktoré sa prelínali so smutnými úsekmi, ale aj zaujímavými flirtovacími časťami, ktorú raz dva zdoláte. Najprv sa mi kniha páčila, potom to bolo také precukrované a teda najmä som mala nervy na celú Ellu ale záver, ten bol impozantný.
Chápete a pritom ja sama sa snažím vidieť a nájsť vo všetkom to dobré.
