Lásku Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje čitateľské kolekcie
Lásku 
Môj wishlist Moje aktivity
3,8/5
Prvý diel sa mi páčil viac, nakoľko mi to prišlo viac premyslené. Tento druhý diel začal ako skvelá detektívka, no nachádzali sa tam medzery, ktoré viem, že by Sarah dokázala vyplniť. Čo mi prišlo trošku otravné, tak fakt, že sme sa stále náhodne dozvedeli ďalšie a ďalšie novinky o živote Daniky. Prvý i druhýkrát to bolo fajn, no keď znovu ďalšia zaujímavá informácia na vás vyskočí už 10tykrát, tak je to akurát otravné. Na to, že Danika a Bryce mali byť najlepšie kamarátky, tak mi to v tomto diely tak vôbec neprišlo.
Koniec bol mega zaujímavý, skvelý zvrat pre fanúšikov Maasovej a teším sa ako sa popasuje s nápadom, ktorý nám hodila pod nohy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Elle Kennedy má dar písať štýlom, že sa to číta samé, no táto časť bola jedna veľká katastrofa.
Nerozumiem, prečo Ray bol až tak nechutne slizky vyobrazený, pri čom mi bolo fakt nepríjemne, keď som čítala s ním pasáže. Prečo sa to vyhrotilo až do takého... ani to pomenovať neviem. Normálne som mala chuť si savom vyčistiť pokožku zakaždým, ako sa ocitol v nejakej kapitole.
Tá prehnaná nechuť Tuckerov matky k Sabrine? Detto. Nerozumiem prečo sa správala ako posledná pani s veľkým P a samozrejme v posledných dvoch mini kapitolách sa všetko vyriešilo a stali sa najlepšími kamarátkami.
Podtrhnuté... z pôrodu mám ešte väčšiu traumu, no Rayove slizké slová to veľmi kvalitne dobiehajú.
Kulti(ho) som zhltla v priebehu krátkej doby. S Lukovovom som miestami bojovala. Chýbal mi v celej knižke akýsi zaujímavý príbeh. Nejaká vyhrotená zápletka. Počiatočný vzťah Lukova a Jasmine vyzeral veľmi nádejne, no neskôr sa zasekol na jednom bode a nijako ma už vlastne nezaujímalo, ako to dopadne, keďže bol koniec veľmi predvídateľný.
Na časti, ktoré som sa najviac tešila, boli vždy rodinné smsky, večere, návštevy. To boli časti, kedy sa človek pobavil, naozaj sa zasmial a vďaka tomu som dala i vyššie hodnotenie, ako by som dala nebyť nich. Malychin bol taktiež pomerne slabý, Lukov bola Zapatina druhá kniha. Kulti je tretia a tá bola fajn. Je cítiť, že sa autorka ešte len začala rozpisovať. Uvidíme, ako si poradí s Aaronom.
3,5/5
V tejto zbierke sa nachádza 6 poviedok, ktoré by som nazvala ako retellingom kultových rozprávok - Ariel, Luskáčik, Janko a Marienka...
Všetky poviedky sa viedli v temnom, pochmúrnom ošate ako písavali Bratia Grimmovci. V každej poviedke bolo veľmi jednoduché vyčítať, ktorou rozprávkou sa autorka inšpirovala.
Čítanie bolo ľahké, rýchle, z každej poviedky sa dala vyčítať hlúposť ľudí, ich sebectvo a to, ako na konci za svoje hlúpe rozhodnutia zaplatili.
Keď som siahla po tejto zbierke, predstavovala som si, že sa poviedky budú naozaj niesť v doplnení sveta Ravky, Novej Zeme, Kerchu a Fjerdy. Myslela som si, že si vymyslí svoje nové príbehy. Žiaľ, nestalo sa tak a úprimne ma to sklamalo, pretože autorka vie veľmi krásne písať, vymýšľať si originálne príbehy a tak tieto "retellingy" boli podľa mňa krok vedľa.
Dlho som premýšľala či siahnuť po tejto knihe. Počula som na ňu dosť zlých recenzií, ktoré ma odrádzali. No znovu sa mi potvrdilo pravidlo – 100 ľudí, 100 chutí.
Sarah vie perfektne vykresliť svet, človek si dokáže tie miesta, domy, lesy predstaviť, akoby boli naozaj reálne. Znovu som si vytvoril vzťah s postavami, ktoré si vymyslela a neviem sa dočkať, až začnem čítať druhú časť.
Čo ma na začiatku zarazilo bol fakt, že jej fantasy svet sa posunul o niekoľko desiatok rokov vpred voči Dvorom alebo Trónom. Dlho som si nevedela zvyknúť, že hlavná hrdinka má telefón, v meste jazdia autá a chodia na manikúru... Čakala som, že bude pokračovať v jej vlne „kráľovstiev a princezien,“ z doby x, kedy tieto veci ešte nepoznali... no ono to všetko tak dávalo zmysel nakoniec!
Posledných cca 250 strán som prečítala takmer jedným dychom, bol to kolotoč, ktorý mi dal zabrať. Tak ako som sa zasmiala, tak som si aj poplakala a na stránky takmer nevidela.
Ak sa na to pozrieme z nejakého tvrdého recenzijného pohľadu tak áno... príbeh bol obyčajný. Stalo sa niečo, hrdinka to zachránila, všetci žili šťastne až do smrti. Ale Maas má ten dar písania, kedy aj obyčajnú zápletku vie kvetnato opísať a donútiť čitateľa, aby pokračoval ďalšími a ďalšími stranami. Už sa veľmi teším na to, čo si pre nás pripravila v druhej časti.
