Knihy
E-knihy
12

parvitas

Moje odznaky

2019
2018
2017
2016
2015
2014
2013
2012
2011
2010
2008
Zobraziť viac

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

parvitas

Michaela Töröková prečítala knihu

29.04.2019 07:56

parvitas

Michaela Töröková prečítala knihu

29.04.2019 07:56

parvitas

Michaela Töröková prečítala knihu

22.04.2019 14:14

parvitas

Michaela Töröková napísala recenziu

22.04.2019 14:12

Jedna z knižiek, ktoré si vybrali prváčky ako samostatné čítanie. Prvýkrát len preslabikované, ale smiali sa riadne nahlas a pri ďalšom čítaní som už len som počula chichotanie, keď sa dostali ku vtipným pasážam. Teda, odporúčam, ale zároveň aj varujem, je tam aj hovienková téma (jedno z detí nadšené, druhé trochu ohŕňalo nos). Pekné ilustrácie, málo textu, čiže sa to deťom páčilo, že ju mali za chvíľku prečítanú.

parvitas

Michaela Töröková napísala recenziu

27.03.2019 20:28

ilný príbeh o vojne, o tom, ako sa ľudia menia pod vplyvom okolností a nátlaku, až sa zlomia a stanú sa súčasťou mašinérie. Dvaja bratia žijúci v Hamburgu, jeden je profesor matematiky a druhý majiteľ továrne, sú donútení proti svojej vôli stať sa členmi SS. Pomlelo ich to a vypľulo odľuštených a neschopných sa vrátiť späť ku starému životu. Karl si prešiel peklom a zimou až do Ruska a späť do Francúzska (ako veliteľ zásobovacieho oddielu), je svedkom masakrov, dokonca ich aj sám nariaďuje. Gerhard miluje čísla a myslí si, že na doprave sa vyhne vojne. Omyl, práve on je tým, vďaka ktorému Židov odvážajú vlaky do táborov. Až kým on sám v jednom neskončí a to ho zmení. Kniha je sugestívna, pretože strieda rôzne pohľady, raz je to jeden z bratov, potom jeho najstarší syn, druhý brat... Približne prvá polovica knihy má trošku pomalší rozbeh, zobrazuje ich život na začiatku vojny, všetko sa dialo postupne, až prišiel prvý hnusný šok, potom ďalší a ďalší, až len prežívali... Vojna je hnusná. Stále nedokážem zabudnúť na niekoľko scén (to len tak mimochodom spomemuli, ale o to viac ma to zasiahlo, lebo súviseli s deťmi). Preto som jej nedala plný počet hviezd, lebo to už nechcem znovu čítať.

parvitas

Michaela Töröková napísala recenziu

27.03.2019 20:27

Švédska autorka, ktorú som našla medzi odporúčanými sci-fi novinkami na konci minulého roku. Pripomína mi LeGuinovej svet, kde pomenovaním veci zhmotníte, ak poznáte pôvodné meno, máte nad ním kontrolu. No tu, na inej planéte, kde je len päť kolónií (Amatka je jednou z nich), sa veci, ktoré nikto nenazve a prestanú sa pomenúvať, tak sa rozpadnú, zhnijú, zmenia na sliz... Ich zriadenie pochádza z myšlienok komúny, deti sa vychovávajú v detskom dome a treba stále hľadieť vpred a byť organizovaní, no niekedy je toho priveľa. Ak mám mať nejaký pocit z kníh, tak tu to bola šedivá a jednotvárna pustatina, kde sa nedá vybočiť z radu. Príliš to pripomínalo bývalý socialistický režim, a tak miestni pokračujú v tom, čo poznali.

parvitas

Michaela Töröková prečítala knihu

27.03.2019 20:26

parvitas

Michaela Töröková napísala recenziu

27.03.2019 20:26

YA ako vyšité. Decká na strednej sú občas hnusnejšie ako tie na základnej. A preto ich treba občas predbehnúť a nenechať sa ponížiť. Chalan, čo nevie rozoznávať tváre a baba, ktorá bola veľmi tučná, teraz je len 159 kíl. Každý má svoje trápenie. Niekto mŕtvu mamu, ďalší neverného otca. Napriek pozitívnemu vyzneniu mám pocit, že v skutočnosti by to bolo asi úplne inak a skončila by možno ako Mŕtve dievča neklame. Takto je to plné silných osobností, ktoré sú žiaduce a potrebné a hlavne o tom vedia a presvedčia aj okolie, nielen seba. A to je na tejto knihe to pekné.

parvitas

Michaela Töröková napísala recenziu

27.03.2019 20:04

Pri poviedkach mi nevadí, že autor necháva otvorený koniec, občas sa to aj hodí, no pri románoch ani nie. Napr. ako keď sa autor nevie rozhodnúť a napíše rovno dva konce (Magický průvodce městem pod pahorkem), alebo aspoň naznačí, ako to môže skončiť, ale nepovie to presne (Pokánie). Asi najlepšie je nedúfať, že to autor dotiahne do konca, že? Veď pokračovanie nevyšlo a od roku vydania (2013) prešlo už dosť rokov. Ale tu mi to vadí. Vrtuľník na záver je fakt len zbytočný a nedokonalý cliffhanger. WTF? Tretia skupina? :) Načo, súdruhovia, načo? Je jasné, že bitku autor opísať vie, ale možno tým, že aj tá o Las Vegas bola pomerne nudná. Chcem viac krviiiiii, chcem záporáka, čo má mega víziu. Však dobre, aj tento nejakú mal, ale v podstate len tak prežíval a dobíjal, neužíval si. Asi aj záverečná bitka by bola v bledomodrom. A teda hlavný záporák nie je Negan. Je Marcus. O všetkých vieme aké-také pozadie, no o ňom nie. Proste je to plochá negatívna postava. A teda ľahko nahraditeľná. Asi si predstavím Walking Dead a Guvernérov tank a jeho útok na väznicu a budem dúfať, že pár ľudí aj tu nejak prežije. Obranná línia je nič moc, ale čo by sa dalo čakať, keď sa tam nikto schopný neujal vedenia, až kým neprišla "rodinka úžasných". Aj to s opravou čističky vôd? Prepáčte, už len MacGyver tu chýbal. Vlastne sorry, bol ním Richard, ale tak mi ho bolo ľúto (ani si nevrzol, ani nemal nijaký zlozvyk, totálne som ho neznášala). Úprimne, asi by som to ani ja nedopísala, prípadne ich nechala všetkých pochcípať a indiánov utiecť. :) V podstate sa nič nevyriešilo a tento moment sklamaného očakávania a klišé, kde sa z opísaných hrdinov stávajú aj vodcovia, som mala čakať. Začiatok bol ako Kingovo Svedectvo - veľa postáv, striedajú sa pohľady, oni sa postupne predstavujú/putujú/zomierajú (nežiadúce škrtnite). Táto časť ma podstatne bavila - dokonca aj ten detail o topánkach, či ich nechať na kľučke, keď sa prespáva v cudzom dome, alebo nie. A nebolo to v Kingovej knihe Mobil? Zvyšok šiel do stratena. Ale v podstate sa mi to páčilo.

parvitas

Michaela Töröková napísala recenziu

27.03.2019 19:59

Obálka trochu zavádza, je tam odfotený kus látky pripomínajúci väzenské oblečenie Židov, ale nie je to o koncentračných táboroch. Ak sú, tak len veľmi okrajovo spomenuté. A vlak s deťmi je tiež len na začiatku. Cirkusové prostredie bolo mimoriadne zaujímavé a páčila sa mi atmosféra, ale aby som si to šla prečítať znovu, to nie. V románe sa striedajú dve rozprávačky, Astrid a Noa, ktoré sú nútené spolupracovať a dôverovať si. Príbeh je v podstate podávaný z ich dvoch pohľadov. Na začiatku nie sú úprimné, každá má svoje tajomstvo, no postupne sa zbližujú a spriatelia. Jedna je Židovka z cirkusantskej rodiny, no po rozvode s Nemcom nemá kam ísť, jej rodina zmizla... Zamestná ju konkurentský cirkus ako akrobatku a zmenia jej meno. Druhá je Holanďanka, čo vyzerá árijsky a čakala nemanželské dieťa s Nemcom, ale z domu ju preto vyhodili. A o dieťatko prišla v dievčenskom domove, lebo len tam ju prichýlili... a keď neskôr zbadá vlak plný bábätiek, jedno, ktoré sa javí živé, zoberie a schová, no na úteku v snehu takmer zamrznú. Nájdu ich a postarajú sa o nich v cirkuse, no musí im to splatiť prácou. A aj keď nikdy nerobila akrobaciu na hrazde, podarí sa jej zosilnieť a naučiť sa cviky, aby mohla vystupovať, kým sa cirkus pohne na turné. Vzťahové veci sú v rozumných medziach, viac som si všímala cirkusové prostredie a charaktery ostatných postáv, ale aj láska a priateľstvo k tomu patrí. Inak, je to síce len štvrá kniha, čo som čítala o cirkuse (Voda pre slony, Nočný cirkus, Muzeum prazvláštních věcí a teraz táto, Vlak sirôt), kde sa to končí podobne. Akože to je nejaký spoločný znak cirkusu, či čo?

„Nemiluj knihy, aby si si nimi ozdobil svoj príbytok, ale preto, aby si nimi vyzdobil srdce i ducha.“

Jan Patočka