


Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilmilovník príbehov zo života, psychológie, sci-fi a tajomna
Príbeh Viktórie Spring, sestry Charlieho so Srdcerváčov. Príbeh o jej spolužiakoch, o tajomnom spolku Solitaire, o jej blízkych priateľoch a o tom čo sa stalo na škole začiatkom roka.
Knihu som čítal až po knihe "Bez lásky" takže môžem porovnávať. "Solitaire" je jej prvotina a je to ozaj poznať. Je to také neučesané, kostrbaté, nahádzané myšlienky na kopu a zviazané pospolu. Nie je to úplne zlé, ale na "Bez lásky" sa to ani náhodou nechytá. Ten progres je tam neskutočne viditeľný. Oplatí sa prečítať len vtedy, ak si chce človek doplniť svet Srdcerváčov.
Príbeh dievčaťa, ktoré poznáva svoju sexualitu a rieši každodenné problémy čerstvého vysokoškoláka. Je to príbeh partie kamarátov a sebapoznávania. Príbeh o sebapoznaní a odhalení asexuálnej stránky v sebe, o zmierení a láske. Taká malá / veľká love story o kamarátstve.
Kniha je určená hlavne pre hľadajúcich sa tínejdžrov, ale vie osloviť v podstate každého. Je prudko čitateľne napísaná a chytí za srdce každú romantickú dušu. Budete hltať jednu stránku za druhou. A možno sa v nej aj nájdete.
Drsný príbeh dievčaťa, ktorej sa podarilo dostať z KĽDR je miestami až hrozným rozprávaním o pomeroch tam, za železnou oponou, na druhej strane z jej podania je to príbeh bezstarostný až pohodový, lebo patrila do vyššej kasty. Nakoniec príde konfrontácia z tvrdou realitou tam.
Kniha ako ma chytila, tak ma tiahla až do konca. Silné.
Mala to byť kniha o depresii, avšak to čo mi najviac rezonuje v mysli po jej dočítaní, je boj s úzkosťou a strach z liekov. Naozaj, strach z liekov a odmietanie liečby liekmi je tu od začiatku knihy a ako prvá je zmienená aj taká odporúčaná literatúra na konci knihy. Autor sa v knihe vyznáva so svojich skúseností s úzkosťou a depresiou, ale z knihy to nejako moc necítiť. Je to celé akési plytké a viac knihu cítiť pachom motivačnej literatúry. Čo je škoda a premárnená šanca predať ďalej ľuďom ozajstný zážitok z týchto trápení.
Čo je lepšie? Jedna skutočná krásna ruža, ktorá už síce povädla, ale na ktorú sa nikdy nezabudne, alebo vábivá náhrada, ktorá sľubuje, že vydrží naveky?