


Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPríjemná kniha na víkendové čítanie, keď potrebujete na chvíľu vypnúť a máte radi love story. Pre mňa to nebola úplne moja šálka kávy, čakala som od knihy viac, ale dielo neurazí, ani výrazne neprekvapí. Podľa mňa priemer ;)
Musím sa priznať, že motivačná literatúra nepatrí medzi žánre, ktoré by som vyhľadávala a táto kniha sa ku mne dostala, svojím spôsobom, náhodne, no bola veľmi milým prekvapením a mnohé myšlienky a názory v nej obsiahnuté ma podnietili zamyslieť sa a prehodnotiť isté názory, prístupy či ciele. Čo by som možno zmenila/vynechala, boli študijné časti po každej kapitole, ktoré boli z veľkej časti len zhrnutím predchádzajúcich strán a človek mal pocit, že kapitolu číta ešte raz, ale zároveň si uvedomujem, že to bola asi autorov cieľ upevniť a zdôrazniť uvádzané informácie v čitateľovej mysli. V celkovom sumáre, mne osobne sa kniha veľmi páčila a rada by som si prečítala aj ďalšie autorove diela.
Nádherná kniha, ktorú by si mal prečítať každý. Ja som na ňu musela dozrieť až do dospelosti, čo je ale krásne, práve teraz ju viem pochopiť a nájsť sa v nej. Odporúčam všetkými desiatimi a nezabudnite: "Oči sú slepé. Musí sa hľadať srdcom." Skúste aj túto knižôčku čítať srdcom a srdiečko dávať do každého svojho dňa ;)
Budete plakať. Možno nie hneď zo začiatku, ale na konci tejto knihy určite. Veľmi silný príbeh o lásky, podpore a plnení snov, viere, nádeji a smrti. Áno, poviete si, ale veď je to len fikcia, nie skutočný príbeh. Žiaľ, život píše mnohokrát ešte smutnejšie kapitoly. Pri čítaní riadkov knihy 99 dní s Tebou som si pospomínala na všetkých blízkych, ktorí odišli príliš skoro, bez rozlúčky, ale aj na ľudí, ktorým do života zasiahla rakovina a trápili sa dlho. Na príbehu, ktorý napísala Catherine Miller, sa mi však páčila myšlienka, na ktorú si spomenieme zväčša až v najťažších chvíľach a málokedy sa ňou riadime žime tak, ako keby toto bol náš posledný deň, žime naplno, s láskou a pochopením, buďme pre druhých oporou, povedzme im, ako ich milujeme a nečakajme, ale plňme si svoje sny už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro.
„Když prišel čas seskočiť, Nathan o otevŕených dvěří zaváhal, tak jako vždycky. V tom prudkém závanu vzduchu by si připomněl každý, jaké je být naživu. Kvůli té chvilce dělal tuhle práci, potřeboval si to potvrdit....a on si pro sebe počítal do tři a jako vždycky skočil na dvě. Tuhle drobnou krutost si neodpouštěl u žádného z klientů přimět je ke skoku tesně předtím, než byli připravení. Podle jeho teorie by při čekání na to, až budou připravení, lidé pŕišli o půlku životných příležitostí.“
Sme dokonca prvým druhom, ktorý vyletel zo Zeme a pristál nohami na Mesiaci. Ale prečo práve my? Prečo nebol banán prvým astronautom? Môže to znieť ako hlúpa otázka, geneticky sme však na 60 percent identickí s banánmi.