Michaela Hajdukova Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Príbeh v tejto knihe je v celku zaujímavý, nakoľko sa nerieši prítomnosť, ale minulosť "NEZVESTNEJ". Po tom, ako hlavnú postavu osloví neznámy muž s tým, že ona je tá osoba, ktorá je nezvestná už okolo dvadsať rokov, začne sa návrat do minulosti a odhaľovanie príbehu a priebehu života "NEZVESTNEJ".
Čakala som síce niečo iné, no páčil sa mi námet aj to, ako celé odhaľovanie minulosti prebiehalo.
Ale...miestami som mala už pocit, že autor nevie kudy kam, čo ešte vymyslieť, aby bol dej zaujímavý. Bolo to na mňa dosť prekombinované rôznymi zápletkami a udalosťami, ktoré kľudne mohli byť vynechané. Ale aspoň som sa pobavila.
Zaujala ma téma sekty, na tom sa vždy celkom bavím, hlavne na rôznych praktikách, ktoré tieto spoločenstvá praktizujú. Priznajme si, väčšinou nie sú v súlade so zdravím rozumom. A v tomto prípade som sa tiež chytala za hlavu. Hady, jedy, klamstvo, vyháňanie diabla z detí, otras.
Čo sa mne páčilo, že ani jedna postava nebola nudná, každú jednu som si buď obľúbila, alebo ju nenávidela.
Ďaľšou kontroverznou témou bola homosexualita, ktorá sa tam riešila tiež vo veľkej miere. Spojené so sektou s pravidlami to dalo celkom zaujímavý nádych príbehu.
Oko čarodejnice ma zaujalo svojím obsahom a príbehom. Od začiatku do konca to bolo veľmi napínavé a bez hluchých miest. Na tých pár stránok má kniha silný náboj. Príbeh je prepletený aj novinovými úrykami, čo mu dodá trochu šťavy a "peknej grafiky", okorenený je históriou, ktorá súvisí s rozuzlením príbehu, tu však autorka zabudla na preklad nemeckých viet.
Celé sa to točí okolo zmiznutých mladých dievčatiek a tajomného zrkadla. Hlavná postava je mladá Sofi, ktorá je podľa môjho názoru, nie veľmi spokojná so životom, vytŕča z normy, no je veľmi inteligetná a zapálená pre veci, ktoré ju zaujmú, vďaka tomu aj príde celej veci na koreň....Malá kniha, silný príbeh.
Ufff...tak tu som sa trochu zapotila. Námet veľmi zaujímavý.
Klasická rodinka, mama, dcéra a nevlastný otec...na pohľad nič extra..niekto však ukrýva tajomstvo...také, ktoré zničí všetko.
Tu som sa miestami strácala, zo začiatku to bolo celkom fajn, napínavé, náznaky autora, kam by príbeh mohol smerovať, hlavný aktér psycho, ale..mám pocit, že práve toho psycha bolo príliž. Prekombinované, nepochopiteľné, vytvárané nasilu. Z jednej strany chápem, že išlo o "vzácny druh" na strane druhej mi to prišlo niektorými pasážami smiešne. Na mňa už to bolo ako staré AktyX. Ale cením nápad s novým druhom človeka.
Prvá tohtoročná štafeta, dozvuky Vianoc, posledné vianočné príbehy....
Poznáte Grincha? A čo Pyšnú princeznú? Popolušku? Pretože práve tieto tri filmy sa mi počas čítania pripomenuli.
Najviac teda Grinch, ktorému bola kniha najviac podobna. Hlavne svojou štylizáciou.
Rozprávač, rýmované texty na začiatku kapitol. Musím povedať, že tento štýl ma prekvapil, v knihe som ho ešte nezažila. Ale neprišlo mi to originálne zo strany autorky. Aj keď básne boli vtipné, rozprávači tiež, nemám rada napodobňovanie.
Celý príbeh sa niesol v duchu Vianočnej súťaže, samozrejme nechýbala romantická zápletka medzi hlavnými postavami, intrigy, nedorozumenia, erotika, vtipné scény, čo dodalo knihe v celku dobrú čitatelnosť.
Ale! Celý čas rozmýšľam nad tým, prečo nesie kniha názov "Zlodej Vianoc". Má to len obrazný význam na základe hlavnej postavy, muža, ktorý nemá rád Vianoce a neoslavuje ich dlhé roky, kvôli tragédii, ktorú prežil? Pretože iný význam v tom nevidím. Podľa názvu som čakala iné správanie a konanie postavy.
Druhá vec - erotické scény - boli naozaj nutné práve v tejto knihe? Vtipný Vianočný príbeh, s farebnou krásnou kreslenou obálkou a v tom scéna s privezovaním a scénami typu "vyf... ma" hltanie a pod....prišlo mi to extrémne vtipné a zároveň mi bolo trapne aj za autorku. Takže som scé preskakovala. Toto tam proste vôbec nesadlo.
Inak vcelu sa mi kniha páčila, vtipné narážky hlavnej hrdinky, "Grinch" aj s jeho pomocníkom boli skvelí, bavila som sa a keby niet tých zbytočných scén, je to skvelý oddychový román práve počas sviatkov.
Ja knihu odporúčam prečítať si
pridávam ďalšiu recenziu na prečítanú knižku, možno bude kratšia ako ostatné, ale knižka bola tenučá.
Od Liny som už knihu čítala, preto som od tejto očákavala niečo, čo ma chytí za srdiečko.
Príbeh bol celkom fajn, páčil sa mi námet aj idea o živote detí s downovým syndrómom. Život matky samoživiteľky obzvlášt s takýmto dieťaťom nie je vôbec ľahký. Veľmi dobre sa mi čítalo o živote Sandry a Sáry, ktoré zostali samé.
Sandra to, podľa môjho pohľadu, zvládala bravúrne a mohla by ísť príkladom každej mame.
V knihe sa nestretneme len s pozitívnym prístupom ale aj odmietaním okolia práve diaťaťa s Downovým syndrómom. Je smutné, že v dnešnej dobe sa ešte na týchto ľudí pozerá cez prsty, hoci majú v sebe oveľa viac lásky a empatie, ako "zdraví" ľudia.
Bolo zaujímavé sledovať, ako Sandra odopiera šťastie sama sebe, len aby bola vždy v sekunde pri svojej dcére. Pre každú matku bude vždy na prvom mieste dieťa, no niekedy je to na úkor jej vlastného šťastia.
Priebeh príbehu bol v celku taký light. Za mňa je to dobrá oddychovečka.
Odporúčam ju prečítať si, je to predsa len obsahom o trocha inakšie ako iné romány o láske.
