Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2015
2014
2013
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Presne takéto vzťahové romány ma bavia. Také, čo majú podmanivú atmosféru, také čo dokážu ľahko preniesť do prostredia, také, čo dovolia nacítiť sa do jeho postáv. Také čo sa príjemne čítajú, hoci riešia rodinné bolesti a staré krivdy.
Jeřabinový dům je o Lucii, mladej žene, ktorá po svojej osobnej tragédii uteká z veľkomesta domov do Jesenicka. Je o Sofii, ktorá obýva éterický kamenný dom s melancholickou atmosférou okolitých hôr. Je o Lukášovi, mladom mužovi, ktorý precestoval svet a teraz hľadá svoje miesto v ňom. Je o Janine, mladej matke, ktorá nie je príliš spokojná s tým ako sa uberá jej život. Je o Vojtovi, krorý sa nevie vysporiadať s minulosťou. Každý z nich má svoje radosti, svoje bolesti a svoje tajomstvá. A všetci sú navzájom poprepájaní spočiatku málo viditeľnými nitkami. Ako sa postupne derú na povrh, kniha stále viac a viac vťahuje do seba. Ozaj veľmi dobre vystavaná kniha, ani sa mi nechce veriť, že ide o autorkin prozaický debut.
Moja prvá tohtoročná kniha bola od pre mňa doposiaľ neznámej českej reportérky moderátorky Lenky Pastorčákovej. Okrem televíznej kariéry bola v predchádzajúcich českých prezidentských voľbách aj hovorkyňou Jiřího Drahoša. Svoje skúsenosti sa teraz rozhodla zúročiť ako spisovateľka. A urobila dobre. Kniha Kandidát je rozhodne zaujímavou sondou do zákulisia médií a politickej kampane. Dokonale vykresľuje atmosféru a prezrádza "ťahy", o ktorých sa ako bežní diváci a voliči dozvieme len málokedy. Načrtáva, do akej miery môže byť budúca hlava štátu len marketingovým produktom. Čo ma naviac zaujalo je aj to, že popisuje chorobu, o ktorej som ešte nepočula, ale teraz by som mohla odprisahať, že pár ľudí ktorých poznám ňou trpí. Volá sa mizofónia.
Hlavnú hrdinku Dominiku zastihneme ako reportérku známej televíznej stanice, zároveň sa dozvedáme o jej dlhoročnom, krásne fungujúcom vzťahu s priateľom. Po zhruba osemdesiatich stránkach opúšta mediálnu kariéru a stáva sa hovorkyňou kandidáta na post prezidenta.
Ďalšou vecou, ktorú oceňujem je, že autorka zvolila Ich formu rozprávania. Dominika dokonca miestami oslovuje priamo čitateľov, čím ich núti kriticky myslieť a spolu s ňou riešiť situácie, ktoré ju trápia. Počas čítania ma tak ovládala ľahká nervozita a stres. Tak, ako je príbeh vystavaný, ma doslovne nútil neprestávať s čítaním, takže som ho mala prečítaný raz-dva. A ako som si "googlila" autorku, zistila som, že má na konte ešte jednu knihu. Je mi jasné, že si ju nedám ujsť.
Tak ako je u Soukupovej dobrým zvykom, znovu nás zavedie do rodinného prostredia, kde sú malé drámy na dennom poriadku. Tentokrát je to rodina riaditeľky knižnice Veroniky, jej manžela Michala a dvoch pubertálnych detí. Ako rozprávači sa striedajú len Veronika a deti, Michal s nami svoje videnie vecí zdieľa len prostredníctvom rozhovorov. Asi preto som celý čas čakala, že skrýva nejaké temné tajomstvo, od istej chvíle som ho podozrievala, že má milenku. Značnú časť knihy potom zaberá aj pôvodná Veronikina rodina v ktorej boli a sú vzťahy o poznanie depresívnejšie. Román je vystavaný tak, že sa so žiadnou postavou úplne nestotožníte, ale v istom zmysle máte pre každú pochopenie. Soukupová opäť napísala príbeh, ktorý nielen čítate, ale rovno intenzívne žijete. A to ma na nej strašne baví. Nikdo není sám ide u mňa do poličky, z ktorej si knižky vyberám aj na opakované čítanie.
Čítať viac
Zase raz som sa nechala nalákať krásnou obálkou a skvelým marketingom. Nehovorím, že sa krásni ľudia nedali prečítať, kniha sa číta ľahko, lenže až príliš. Téma, akou je vyhorenie, závislosti, ničivá moc korporátneho sveta, poskytuje nedozierne možnosti spracovania. Príbeh mladej ženy, ktorá sa z výslnia kariérneho úspechu vo veľkej nadnárodnej firme prepadne do psychiatrickej liečebne, je istotne skvelým námetom. Zuzana Šimeková však tento potenciál nevyužila. Celú dobu ide akosi po povrchu, mdlo, nedáva šancu priblížiť sa k hlavnej hrdinke, vyvolať k nej hlbšiu emóciu, precítiť ju. Toto by som si znova už určite neprečítala.
Čítať viac
Dvojvrstvová novela má príznačný názov Úzkosť. Jednou vrstvou je príbeh Arlety, ženy po päťdesiatke, ktorá v krátkych epizódach rekapituluje svoj život. Druhú tvoria úvahy samotnej spisovateľky. Úzkosť z dospievania, úzkosť z role matky a manželky, úzkosť zo starnutia rodičov, úzkosť z covidu, úzkosť z odcudzenia, úzkosť zo smrti blízkych aj tej vlastnej. Úzkosť, úzkosť, úzkosť, ale nie, nemusíte sa báť, kniha vám ju neprivodí. Je to príjemné, miestami aj vtipné čítanie, akurát tak na jeden pekný večer.
Čítať viac
