Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Moja vášeň, knihy a turistika, ma sprevádzajú celý život. Teraz sa viac orientujem na čítanie kníh.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak si niekto potrebuje poplakať, prekryť vlastný smútok iným príbehom, doporučujem mu tento Remarque-ov román. Tiež je vhodný pre tých, ktorí majú chuť čítať o skutočnom kamarátstve a pravej láske. Po viac ako tridsiatich rokoch som sa opäť vnorila do tohto príbehu a prežívala s hlavným hrdinom Robertom všetky jeho pocity. Keďže som poznala záver, plakala som už od samého začiatku čítania. Keď som sa po čítaní uvoľnená vrátila do reality, uvedomila som si, že nielen dej ale aj spisovateľov štýl a kompozícia sú podľa mňa nadčasové.
Tento román patrí k obľúbeným knihám majiteľa firmy Martinus. To ma tak zaujalo, že som sa rozhodla si ju prečítať aj ja.
Dievča z močiara - Kyu život donúti sa už od detstva postarať samú o seba. Kým jej rovesníci sú formovaní rodičmi, inými dospelými a rovesníkmi, Kya má vzor v prírode, zvieratách, hmyze, spoločnosť jej robí jastrab a čajky. K ľuďom ju to samozrejme láka a tak ju vychovávajú aj pumpár či predavačky.
Na knihe ma najviac oslovil neustály vnútorný boj Kye medzi túžbou byť s ľuďmi z mestečka, byť aspoň trochu ako oni, spoznať lásku alebo radšej žiť osamote v prostredí močiara. Možno preto, že Kya mala, podobne ako ja, po rôznych sklamaniach už chaos v tom, komu dôverovať. A taktiež, rovnako ako Kyi, mi častokrát stačí spoločnosť kníh a prírody. Od srdca som si pri čítaní poplakala...
Autorka je odborníčka aj v oblasti ochrany ohrozených zvierat v Afrike a mne sa páči ako svoje vedomosti z ich života zakomponovala do tohto pútavého príbehu.
Motivačný román o Baťovi je životopis geniálneho človeka a ja som po ňom siahla kôli názvu. Tiež sa občas povzbudzujem slovami „Dokážem to!“. Tomáš Baťa sa nebál hovoriť už ako malý chlapec o svojom nereálne znejúcom sne, že raz bude obúvať ľudí na celom svete. A „čo na srdci, to na jazyku“ mu zostalo po celý život. Aj keď niekedy pôsobil tvrdo a nekompromisne. V skutočnosti všetko robil vlastne pre ľudí, zdrvujúco na neho pôsobil pohľad na biedu a utrpenie. A tak okrem výroby topánok budoval domy, byty, infraštruktúru, nemocnice, kultúrne inštitúcie. Vždy vedel svojim entuziazmom nakaziť spolupracovníkov, bol pre nich príkladom, chválil deti, dôveroval mladým. Vedel sa poučiť z vlastných chýb. Zostal zdravo skromný a nebál sa žiadnej práce, či už šil topánky, opravoval stroj, alebo riadil firmu, rokoval s vládnymi úradníkmi. A ako žil, tak i odišiel, naplnený snami a plánmi.
Spisovateľ Jozef Banáš je podľa mňa novodobý Pavol Dobšinský, moderný slovenský rozprávkar. V jeho románoch pravda, láska a dobro vždy zvíťazia.
A na živote Baťu ešte poukazuje na význam poctivej práce. Čítať si tento príbeh Tomáša Baťu vrelo doporučujem, jeho príklad nahradí množstvo motivačnej teórie z iných kníh.
