Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Knižky sú mojou celoživotnou záľubou, sledujem, čo vychádza a čítanie je mojim najobľúbenejším spôsobom trávenia voľného času.
A pokiaľ budem v budúcnosti ešte riešiť výmenu zamestnania, snívam o takej práci, v rámci ktorej sa budem môcť venovať knižkám a čítaniu, ich úpravám, opravám preklepov, aby sa medzi čitateľov dostávali v čo najlepšej forme a čitateľskej kvalite.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
zaoberá sa niečím oveľa hlbším.
Záhadou ľudského vedomia, prahom smrti a existenciou oddeleného vedomia po nej.
Táto knižka asi nie je pre každého. Verím však, že môže pritiahnuť aj ne/čitateľov, ktorí sa zaujímajú o tajomstvá a existenciu možnosti života po živote, resp. po smrti. Fakty v tejto knihe nie sú vymyslené, ale podložené výskumom a poznatkami posledných rokov.
Zrejme nezaujme tých, ktorí sa o tieto poznatky vôbec nezaujímajú a výrazy ako paradigma, fraktály, cykly duší, jednota a ilúzia oddelenosti, kvantová fyzika či lucídne snenie sú pre nich neznáme pojmy.
Naopak, môže byť veľmi zaujímavým a prínosným čítaním pre tých, ktorých táto téma už oslovila...
Túto knižku som, podobne ako niekoľko ďalších, objavila vďaka jednej relácii Českej televízie a v žiadnom prípade neľutujem.
Príbeh deja je písaný striedavo v dvoch líniách:
Prvotne je to 130 rokov starý príbeh Panoptika pána Perkinsa, ktoré kočuje Európou a predvádza vystúpenia s fúzatou ženou, trpaslíkmi, siamskými dvojčatami či obrom. Hoci netradičné postavičky nežijú vždy v dostatku, nevedia si predstaviť, ako inak by mohli žiť a vedú pomerne spokojný život. Až do chvíle, kedy pána Perkinsa navštívi jeho dávny známy a prehovorí ho, aby sa stal súčasťou jeho zábavného parku. Pán Perkins súhlasí a tým spečatí osud všetkých obyvateľov panoptika, aj svoj vlastný osud.
Druhou líniou je príbeh zo súčasnosti, ktorý sa začína tým, že doktor histórie je privolaný k nálezu 130-ročnej kostry, nájdenej v priestoroch bývalého zábavného parku. Ten, spolu so svojou praktikantkou, odhaľuje nielen tajomstvá, ktoré boli v zábavnom parku pochované, ale najmä príbeh svojských postavičiek panoptika pána Perkinsa.
Knižka je veľmi dobre napísaná a najmä je plná napätia aj nečakaných zvratov.
Možno nie úplne strhujúca a náročná knižka, no neuveriteľný príbeh o arogancii a nadutosti niektorých ľudí, ktorí si myslia, že pre nich neplatia žiadne hranice a zákony a absolútne nevedia, čo je empatia či citlivosť voči iným. A v tomto prípade bez mihnutia oka ide manipulácia až k labilnejšiemu partnerovi, ktorý o nelegálnom čine mlčí len preto, že nemá úplne čisté svedomie v súvislosti so svojou prácou ... a tak sa radšej stiahne do ulity a tvári sa, že je to všetko v poriadku.
V tomto vyrastá aj ich syn, ktorý si možno nie je istý, že to, čo sa deje u nich, je normálne a bežné, no k dievčatku aspoň prechováva súrodenecké city a pomáha jej v rámci svojich možností uľahčovať a lepšie znášať jej situáciu.
A potom je tu aj príbeh plnoletého dievčaťa, ktoré si prešlo útrapami detského domova a pestúnskych rodín a ktoré sa dokázalo na vlastné nohy postaviť vďaka svojej priateľke právničke a jej mame, ktoré si ju vzali pod svoju ochranu.
Príjemné čítanie nielen o priateľstve dvoch detí, kde dospievajúca Klára vie, že svojho priateľa ľúbi a chce s ním prežiť celý život. Na druhej strane jej rovesník Janko váha, pretože svoju detskú priateľku má rád, no jeho srdiečko ho predsa len ťahá na inú cestu - na cestu Boha a viery. A ako sa môže všetko zvrtnúť, keď do života zasiahne politika a tzv. vyššia moc vládnych úradníkov. Ale aj vtedy, keď jeden z priateľov nepočúva, že skutočné túžby toho druhého sú iné a ich nerešpektovaním zadupe do zeme aj zvyšok priateľstva, ktoré mohlo zotrvať naďalej ... a v tomto prípade skutočne mohlo dopadnúť všetko ešte úplne inak.
Veľmi sa mi páčilo aj používanie dedinského jazyka z tej doby ... keďže ako dieťa som ho ešte zažívala pri pobytoch na dedine u babky a jej súrodencov, neraz ma krásne zahrialo pri srdci.
Neuveriteľne napínavá a strhujúca kniha od prvej po poslednú stranu.
Kedysi honosné sídlo rodiny Hopeovcov je na pokraji skazy a zatratenia a vďaka svojim obyvateľom a opatrovateľkám nevládnej Lenory postupne začína vydávať pravdivé svedectvo krvavých udalostí spred niekoľkých desiatok rokov.
Knižka je plná tajomstiev a nepredvídateľných odhalení až do samého konca.
A tým myslím aj doslov, v ktorom sa uvádza, že hlavná hrdinka zomrela vo veku 101 rokov a spísala memoáre Nehybný život ... ale na googli som k tomu nič nenašla.
Viem, že niekde nižšie v recenziách sa spomína, že námetom boli udalosti okolo Lizzie Bordenovej, ale nesedí mi to na ten doslov ... nuž, pre mňa ešte kúsok tajomstva, ktorý zostáva neobjasnený.
Knižka si ma pritiahla svojím názvom aj obálkou, no obsah minimálne prvých dvoch tretín ma dosť sklamal. Knižka postavená na zle, závisti, chamtivosti, hnisajúcich ranách a chorobách ... podobný obsah mala zrejme ukrývať aj Pandorina skrinka.
Hlavná hrdinka - Pandora, resp. Dora, bojujúca proti osudu a za právo, či možnosť presadiť sa vo svojom vlastnom živote tým, v čom je dobrá, čo ju baví a zaujíma. No aby sa mohla presadiť, musí sa popasovať s tajomstvami, ukrytými v zatuchnutej pivnici starožitníctva, ktoré kedysi patrilo jej rodičom. Ich smrťou sa z prestížneho obchodu stala vďaka novému majiteľovi zbierka "harabúrd", do ktorého len občas zavítal skutočný záujemca o starožitnosti.
Pravdupovediac, očakávala som od tejto knižky hlbší príbeh o tajomstvách pandorinej skrinky a možno aj viac mystiky, ktorá podľa mňa k takýmto príbehom patrí.
Každopádne, knižka ma lákala a napriek tomu, že som ňou nebola úplne ohúrená, som rada, že som si ju prečítala.
... ktorý ma vtiahol do seba hneď od prvých stránok. Čitateľ v ňom nájde všetko - čarovný svet, ktorý uchováva všetky dôležité texty a knihy naprieč dejinami a stretneme v ňom aj ich úžasných tvorcov. No aj ľudí, ktorým na knihách záleží tak, že za nájdenie tých stratených neváhajú nasadiť vlastný život. Knižku zaujímavým spôsobom oživuje aj mágia a celým príbehom prepletená láska.
A v neposlednom rade veľa-veľa knižnej pohody, ktorá na mňa z knižky dýchla vždy, keď som si k nej (či ona ku mne?), po dni plnom povinností našla cestu.
Čo všetko sa dá stihnúť za jeden život? V nádhernom príbehu autorka knižky pútavo popisuje svoj bohatý život aj s jeho bolesťami či radosťami. Bola to najmä bolesť a vnútorný inštinkt, ktoré autorku poháňali a nútili objavovať rôzne miesta pre život a vyskúšať zamestnania, ktoré boli tak rôznorodé, že som neraz žasla nad odvahou a sebaistotou, s ktorou sa vrhala do života.
A v závere som jej tak trochu závidela ... skupinku niekoľkých malých kníhkupectiev, ktoré jej aj po dosiahnutí pomerne vysokého veku naďalej napĺňajú jej bohatý život prácou s knižkami a s ľuďmi, pre ktorých je čítanie kníh viac, než len obyčajnou záľubou.
... čím ale nechcem knižku nijako dehonestovať. Naopak, prečítala som ju takmer naraz, za jeden víkend. Knižka si ma pritiahla svojou témou, pretože neterka miluje kone aj jazdenie, hoci zatiaľ nesúťaží. A ja som túžila nahliadnuť tak trochu pod povrch.
Príbeh je založený na rozprávaní troch žien, starej mamy, jej dcéry a vnučky. Každá z nich je skúsenou jazdkyňou, hoci každá v inej etape života. Príbeh dokresľujú ďalšie dôležité
postavy, bez ktorých by svet koní a jazdectva nemohol fungovať, žiť a dýchať napätím i chvíľkami uvoľnenia.
Každá z postáv má svoju predstavu o živote aj o tom, akým smerom chcú, či nechcú uberať svoje životy ... a hoci to chvíľkami vyzerá na odlúčenie, vždy nachádzajú cestu späť, k sebe aj k priblíženiu sa a naplneniu svojho veľkého sna...
Určite knižku odporúčam, aj ako príjemný oddych, aj ako nahliadnutie do sveta jazdenia a vrcholového športu pre tých, ktorým je tento svet neznámy.
... a to doslova. Príbeh dvoch pruských/nemeckých rodín, farmára a truhlára, ktorých hrdý a relatívne komfortný život premenila vojna na život biednych uprchlíkov, putujúcich v ukrutnej zime s minimom jedla a chvíľami úplne bez neho. Bezstarostné deti, ktorých detstvo skončilo zo dňa na deň a museli prispieť svojim dielom k biednemu životu a boju o prežitie medzi padajúcimi bombami a streľbou.
Ale aj príbeh poľského chlapca, zajatca, ktorý bol privedený na nemeckú farmu, aby na nej pracoval do úmoru. On však v rodine nemeckého farmára spozná spolupatričnosť a blízkosť, ktorú nemal šancu spoznať ako dieťa vo vlastnej rodine. Od vlastnej matky si odniesol krásne príbehy, no vďaka nej zažil aj neskutočný pocit samoty. Na začiatku vojny ho trápi poznanie, že ako Poliak je považovaný za menejcenného ... a zvádza vlastný boj s dilemou, či sa nemal namiesto života a oddanosti k nemeckej rodine radšej vzoprieť, pokúsiť sa utiecť, bojovať a zomrieť so cťou spolu s ostatnými Poliakmi.
Knihu pretkávajú zlomky nádeje, keď sa opis prežívaných vojnových situácií detí objavujú ako budúce spomienky v dospelosti.
Tak trochu netypický vojnový príbeh z pohľadu obyčajných nemeckých ľudí.
Zaujal ma aj doslov, resp. poznámky autorky, z ktorých vyplýva, že hoci je príbeh fikciou, je podložený aj skutočným príbehom.
A stotožňujem sa s úvahou, že keby sa história učila vo forme príbehov, nikdy by sa na ňu nezabudlo.
Ďakujem za krásnu knihu, určite sa k nej ešte vrátim ... pretože každá veta, opisy aj súvislosti stoja za to, aby sme na minulosť nezabudli a neopakovali jej chyby.
