Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2021
2022
2021
2020
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Zo začiatku mi ich príbeh prišiel ako klasické fantasy príbehy. Dve postavy s rozdielnymi osudmi pochádzajúce z odlišných pomerov. Náhodou sa stretnú, nútene strávia spolu čas, poprípade putujú za spoločným cieľom cez celú krajinu. A skončí to láskou.
Toto je hrubá kostra knihy. Obsahuje ale všímavé a jemné detaily, ktoré ma bavili viac. Občas sa v príbehu vyskytne klišé, no prevláda odvaha, dobrodružstvo.
Ak už máte v zásobe nejaké fantasy, tak ohúrenie veľmi nečakajte. Naopak ak by ste s týmto žánrom začínali, tak veľmi odporúčam. Bude to nezvyčajné a nezabudnuteľné čítanie
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Charlie píše listy. Nevie komu (no v skutočnosti nám všetkým) a nevie prečo. Ale opisuje svet. Ako ho vidí, čo si myslí, ako uvažuje a čo prežíva. Nejde však o denník. Jeho listy sú oveľa intímnejšie než denné zápisky a ja ako čitateľ mám pocit, že sa Charlie so mnou rozpráva ( v mojom prípade občas až moc ). Opisuje ako sa mu darí v škole. Ako sa má jeho rodina a slovami približuje svoje vzťahy, strachy, trápne zážitky... Dopodrobna píše o svojej prvej láske, z ktorej sa snaží odmilovať. O tom ako píše eseje na knihy, ktoré číta. O tom ako smrť jeho tety v ňom vyvoláva úzkosť. O tom ako sa človek mení a vyvíja. A hlavne o tom ako zisťuje kým je a ako znáša celý proces svojej cesty.
Charlie má 15 a je prvákom na strednej. Je jeden z tých, ktorý skúma myšlienky, ktoré mu skrsnú v hlave a nedá si pokoja kým nepríde na ich riešenie. Popísala by som ho ako introvertného extroverta, ktorý sa snaží zapadnúť svojím skutočným ja. Nesnaží sa nikoho ohúriť, nikoho nepresviedča, že je tá správna spoločnosť. Je síce v kúte ale je mu otočený chrbtom tak, aby mal výhľad na to, čo sa okolo neho deje. Pozoruje. Skúma. Načúva. Učí sa.
Náhodou a s odvahou sa spriatelí sú súrodencami Sam a Patrickom. Sú od neho starší, no všetci zistia, že spoločne strávený čas je ten, z ktorého majú najväčšiu radosť. Sam a Patrick dostanú Charlieho do svojej partie, kde sa síce začlení a zakúsi párty život plný cigariet a alkoholu, no napriek tomu večer spomína na pocit nekonečnosti, ktorý cítil pri dlhej jazde autom s hudbou na maxime po boku jeho dvoch obľúbených ľudí. Pocit večnosti (a dopamínu) ho ženie vpred a vrhá sa do hereckej role v školskej šou, kde doslova zahviezdi. Odvaha ho posunie vpred a povie Sam, že je do nej zaľúbený. Sklamanie ho zavedie na cintorín , kde strávi čas so svojou tetou a obviňovaním sa z jej smrti. S panikou navštevuje psychológa a snaží sa o lepšiu verziu samého seba.
A potom o 15 rokov neskôr zistí komu tie listy písal. Písal ich svojmu budúcemu ja, aby nezabudol na cestu, ktorou prešiel. Aby si počas zlého dňa spomenul na svoje predošlé zlé dni a uvedomil si, že ich zvládol. Že zvládne aj tie nasledujúce.
Svoje prečítané knihy sa snažím hodnotiť objektívne, no tu som si už na prvej strane (nežartujem) pomyslela, či Charlie náhodou neopisuje môj život. Odvtedy som čítala jeho myšlienky, čítala som ich niekoľkokrát dokola a rozmýšľala som. Autor otázky v mojej hlave vysvetlil na troch riadkoch, úplne jednoducho a zrozumiteľne. Zároveň má dar opísať situáciu, ktorá sa ma netýka, no dokážem ju aplikovať do svojej reality a vtedy som mala slzy v očiach a na lícach. Občas mi bolo Charlieho ľúto. Inokedy som mu v duchu nadávala. Na iných stránkach som mu fandila a tešila sa s ním.
Bol to kolotoč mojich aj Charlieho emócií. Určite ide o viacgeneračnú knihu. Ja som mala možnosť stotožniť sa s Charliem, ako s mojím rovesníkom. Keď ju budem čítať o 15 rokov budem sa stotožňovať s verziou Charlieho v epilógu. Už teraz viem, že to budem vidieť inak, že prečítam iné myšlienky, ktoré mnou budú rezonovať. A že síce budem čítať ten istý príbeh, ale nič z neho nebude rovnaké.
Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.
Toto je teda premyslená kniha! Veľmi ma bavil jej vizuál, jednotlivé úryvky z newslettrov, štatistík alebo sociálnych sietí... Je to malý detail, ktorý má svoje opodstatnenie.
Takisto si myslím, že sa v Pasažieroch odráža dnešný život vedený na sociálnych sieťach. Odráža aj ľudské správanie, komu prejavíme vyššie sympatie, kto je na sociálnom rebríčku vyššie, čo si kto zaslúži. Akú ma človek hodnotu. Ako sme ľahko ovplyvniteľní. Ako máme v sebe zakorenené určité názory.
Vlastne je to príbeh o nás, ako rozmýšľame a reagujeme na rôzne podnety z rôznych zdrojov.
Vedela by som z tejto knihy čerpať ešte veľké množstvo otázok, ktoré by hodné debaty, ale choďte si Pasažierov prečítať a vaše názory sa budú formovať zo stránky na stránku
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Sedím obklopená otvorenými všetkými troma knižkami a rozmýšľam, čo o nich napísať, aby som čo najvernejšie vysvetlila môj vzťah k nim. Určite najviac mnou rezonovala tretia kniha, pretože síce Kiva prechádzala inými vecami ako ja, našla som sa v jej myšlienkach. To ma na jednu stranu desí a teší zároveň. Pripadá mi až neskutočné ako veľmi mi chýba opis Caldonových objatí a úsmevov. Crestino povzbudenie. Tippova dobrá nálada. Jarenova nežnosť, trpezlivosť a rozvážnosť. Mám pocit, že ma autorka vtiahla do tejto knižnej partie a ja z nej nechcem odísť, čo sa môže niekomu zdať zvláštne. Ale to čítanie s ľuďmi robí. Vtiahne vás, zarezonuje vami a potom predá čitateľskú štafetu iným postavám.
Na záver by som chcela citovať ale bez kontextu by to nedávalo zmysel. Tak sa to pokúsim zhrnúť. Jaren neviní Kivu z ničoho. Mohol by, dokonca by mal. Zbavila ho mágie, trónu a naštrbila jeho dôveru. No on nenávidí seba, že jej natoľko veril a že sa do nej zamiloval. Toto zistenie bolí Kivu viac ako to, keby jej povedal, že ju už nikdy nechce vidieť. Bol nahnevaný na seba pretože mu Kiva neverila natoľko aby mu povedala pravdu. A tieto vety si budem pamätať ešte dlho po prečítaní knihy.
Viac ako samotný dej ma bavil štýl, akým autorka píše. Jej rozprávanie sa stáva poetickejším a všetok opis získava takú tajomnú až čarovnú atmosféru.
Bavilo, že som nečítala klasické dialógy medzi postavami ale doslova som čítala myšlenky hlavnej hrdinky.
Námet bol zaujímavý ale čakala som ešte viac akcie. Možno sa tam mohlo stať ešte niečo s čím by musela Olivia bojovať, aj keď za svoj život bojovala niekoľkokrát či už sama so sebou alebo a ostatnými ľuďmi a vecami okolo nej
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dočítala som. A som zmätená. Z hlavných hrdinov zomrel iba jeden – zatiaľ fyzicky. Názov teda spočiatku klame.
Dvaja chalani - Mateo a Rufus. Obidvaja dostanú upozornenie na telefón od spoločnosti Death-Cast, ktorá rozosiela správy o tom, že do 24 hodín daná osoba zomrie, nevie však kedy ani akým spôsobom. Okrem toho existuje aplikácia Last Friend, cez ktorú sa chalani skontaktujú a prežijú spolu posledných 24 hodín.
Rufus bol posledné mesiace v detskom domove po tom, čo mu Death Cast zobral rodičov a sestru. Niekedy sa pobije a robí problémy, ale stále snaží sa získať svoju bývalú frajerku Aimee. Keď si potrebuje vyvetrať hlavu ide sa bicyklovať alebo sa rozpráva s kamošmi, ktorí sa ako skupina volajú Plutos.
Mateo bol posledné mesiace doma. Sám. Jeho otec je dlhodobo hospitalizovaný v nemocnici a o Matea sa starajú susedia. Veľmi von nevychádza, rád hrá hry, číta knihy, miluje východy slnka a sleduje blogy ľudí, ktorí zdieľajú svojich posledných 24 hodín online.
Prostredníctvom aplikácie sa začínajú spoznávať, rozprávajú sa o svojich osudoch a snoch. Spoznávajú seba navzájom a aj New York, ktorý prejdú na pešo aj na bicykli. Zastavia sa v nemocnici rozlúčiť sa s Mateovým otcom, dôjdu na cintorín, kde Mateo vidí svoj hrob, idú do Rufusovej obľúbenej reštaurácie, vozia sa na jeho bicykli. Stretnú sa nakoniec aj s Mateovou najlepšou priateľkou Lidiou a Rufusovými kamarátmi. Spoločne spievajú, tancujú, zbierajú zážitky a spomienky na svoje posledné hodiny. Nakoniec sa pobozkajú .
Posledné chvíle zažívajú u Matea doma, kde to aj všetko končí. Mateo chce urobiť pre nich dvoch čaj ale sporák to urobí za neho. Pokrytý popáleninami Mateo odíde do divadla (jeho predstava posmrtnom živote). Rufus sa prebúdza do štiplavého dymu a snaží sa Matea zachrániť. Zbytočne. Po všetkom sa Rufus vyberie k Mateovmu otcovi do nemocnice, kde mu vyrozpráva spoločne prežitý deň. Otcovi v komatóznom stave rozpráva ako sa Mateo stal tým človekom akým vždy chcel byť, o tom, že konečne navštívil matku na cintoríne o tom ako spolu skúšali skydiving, ako by bol naňho hrdý, nech sa nezľakne keď raz príde domov (najväčší Mateov strach bol, že ostane jeho otec sám). Nezabudol spomenúť ako Mateo rád spieva a tancuje.
Potom Rufus odchádza a pozerá posledné video s Mateom, prechádza ulicou, kde ho nemá kto zadržať.
Mateo zomrel fyzicky. Rufusa trápili myšlienky, výčitky a napokon to mohla byť aj na pohľad prázdna ulica. Nakoniec názov knihy neklame.
Zostala som v šoku už len z prvej strany. Asi to bolo tou Margotinou priamočiarosťou ohľadom troch vecí, ktoré najviac miluje. Postupne sa príbeh rozvil do neskutočne jemného a emocionálne vypätého čítania.
Veľmi som fandila Margot, to že si zakaždým vybrala ťažšiu cestu, za to že nabrala odvahu zmeniť sa a riskovať.
Boli zimomriavky, boli úsmevy aj slzy na kraji.
(mne by sa hodilo ešte vysvetlenie ako sa podarilo Dietrichovi a Margot spojiť, ako odišli do Austrálie a asi len trochu viac rozvinúť ten záver)
Toto je teda premyslená kniha! Veľmi ma bavil jej vizuál, jednotlivé úryvky z newslettrov, štatistík alebo sociálnych sietí... Je to malý detail, ktorý má svoje opodstatnenie.
Takisto si myslím, že sa v Pasažieroch odráža dnešný život vedený na sociálnych sieťach. Odráža aj ľudské správanie, komu prejavíme vyššie sympatie, kto je na sociálnom rebríčku vyššie, čo si kto zaslúži. Akú ma človek hodnotu. Ako sme ľahko ovplyvniteľní. Ako máme v sebe zakorenené určité názory.
Vlastne je to príbeh o nás, ako rozmýšľame a reagujeme na rôzne podnety z rôznych zdrojov.
Vedela by som z tejto knihy čerpať ešte veľké množstvo otázok, ktoré by hodné debaty, ale choďte si Pasažierov prečítať a vaše názory sa budú formovať zo stránky na stránku
Toto prečítanie ma stálo jedno popoludnie na pláži. Neodišla som z nej, pokiaľ som ju nedočítala.
Bolo to fantastické. Podľa anotácie som bola spočiatku zmätená, pretože som si nevedela predstaviť ako príbeh bude fungovať, no autor to veľmi jasne, občas s časovými rozostupmi vysvetlil. Práve časový rozostup a striedanie pohľadov a pásiem postáv dodávalo príbehu napätie a vzrušenie z otočenia stránky.
+ za mňa výborne fungoval princíp "split pages", ktorý autor využil.
