Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Čitateľka od roku 1993, lovkyňa antikvariátnych pokladov a milovníčka ilustrácií
bookstagram @mrs.columbo.loves.reading
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2021
2022
2021
2019
2018
2017
2016
Moje aktivity
Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.
Brandon Mull v treťom pokračovaní Dragonwatch série opäť dokazuje, aký je majster vo vytváraní zaujímavých kulís pre svoj príbeh. V románe Pán Ostrova prízrakov nás vezme na ďalšie exotické miesta. Tentoraz to nie je len iná dračia svätyňa, ale aj dobre ukrytá ríša temnoty. Čakajú nás aj nové artefakty a mňa neprestáva udivovať, s akými novými nástrahami na ich získanie musia hrdinovia bojovať.
Okrem mnohých akčných scén dostáva dosť veľa priestoru aj vnútorné ropoloženie postáv. Seth, ktorý stratil pamäť, sa musí spoľahnúť na vlastný úsudok a rozhodnúť sa, ktorej strane uverí. Kendra je zase rozpoltená medzi záchranou sveta a záchranou brata a Brackena.
Knižka sa číta rovnako dobre ako jej predchodkyne, mám z nej však dojem, že tento diel je len akýsi medzistupeň medzi tým, čo bolo, a tým, čo príde. Také ticho pred búrkou, príprava na blížiace sa finále, ktoré autor určite v posledných dvoch dieloch naservíruje vo veľkom štýle.
Knižka má zaujala názvom, čo mnohokrát nie je vôbec zárukou kvality, no niečo mi hovorilo, že toto bude stáť za to.
Intuícia ma nesklamala.
Autorkine rozprávanie o živote v Severnej Karolíne medzi indiánmi z kmeňa Čerokí, do ktorého sa privydala, záujme prvými vetami a čitateľov záujem si udrží až do konca.
Próza autorky Danky Štoflovej sa číta veľmi príjemne, je pútavá, zábavná. Dokáže Vás rozosmiať aj dojať.
Jej príbehy majú srdce, hlavu aj pätu a ovplývajú magickosťou sebe vlastnou, nielen vďaka mystickým, ezoterickým zážitkom, ktoré autorka popisuje. Tie sú, mimochodom, nádherne živé a nakoľko sú dielom autorkinej fantázie nie je podstatné, pretože ako povedal Dumbledore Harrymu na otázku, či je to skutočné alebo či sa to odohráva všetko iba v jeho hlave: "Samozrejme, že sa to odohráva iba v tvojej hlave. Harry, ale prečo, prepána, by to malo znamenať, že to nie je skutočné?"
Jak jsem rodila indiánskeho syna z kmene Čerokí stojí za prečítanie. Je to svieže, úsmevné, plné životného optimizmu a nadhľadu.
Odporúčam.
Zdá sa mi, že TJ Klune si získava čoraz väčšiu popularitu v srdciach čitateľov a mnohí z Vás sa už určite tešia na okamih, kedy mu výjde ďalšia knižka.
Vlastne sa nedivím. Jeho štýl písania ovplýva svojským, hrejivým humorom a aj o náročných témach píše tak, aby nakoniec v čitateľovi zanechal dobrý pocit, vieru, nádej...
Vo svojich príbehoch oživuje zaujímavé postavy, dáva im do úst dojemné výroky a podnecuje čitateľa k zamysleniu sa.
To je aspoň môj dojem po prečítaní dvoch jeho kníh.
Aj román Pod šepkajúcimi dverami prináša zaujímavé charaktery a príbeh s pekným posolstvom.
Hlavný hrdina až po smrti zistí, čo to vlastne znamená žiť. Získa priateľov, zamiluje sa.
Jeho cesta za poznaním nie je obzvlášť dynamická, skôr plynie v pokojnejšom tempe zameranom na emócie, prežívanie a formovanie postáv. Tých tam stretneme niekoľko, všetky do jednej zaujímavé charaktery.
Je tam veľa úsmevných scén a pekných momentov.
.
Knižka sa označuje aj ako "cozy fantasy" - čítanie, ktoré Vás zabalí ako hrejivá deka a poteší na duši. Mne tento žáner, popravde, až tak nesedí. Niečo mi v tom chýba. Keďže som v poslednej dobe na temnejšie kusy, asi to bude tá temnota.
.
V budúcnosti asi teda prenechám ďalšie jeho knihy iným, minimálne aspoň kým môj čitateľský vkus nezaberie iný smer. To však nemení nič na mojom presvedčení, že sa jedná o autora so sympatickou tvorbou, ktorú rada odporučím čitateľom, čo si chcú prečítať niečo pozitívne, hrejivé a láskavé.
Odmalička ma to lákalo na sever, Island nevynímajúc. Neviem, či sa mi tam niekedy podarí dostať, ale Yrsa Sigurdardóttir ma tam vzala už v druhej knihe a bola taká presvedčivá, že ju musím zaradiť medzi svojich obľúbených autorov.
Korisť je skvelá kniha. Atmosferická, napínavá, pútavo napísaná. Odohráva sa v drsnej islandskej zime kdesi v divočine a zo stránok na Vás dýcha chlad, štípe mráz a do kože sa Vám zatína zimomriavkovité napätie.
Niekoľko rôznych postáv a časových rovín posúva román rýchlo vpred.
Mne osobne sa kniha čítala výborne, autorkin štýl mi sadol a užila som si aj samotný príbeh. Jeho mysteriózny charakter a záver, ktorý mňa osobne celkom prekvapil, boli príjemným bonusom.
Ak by som mala túto knihu opísať jedným slovom, povedala by som o nej, že je hrejivá. Aj napriek tomu, že postavy majú za sebou nejednu traumu, ťažkosti či vyslovene tragickú minulosť. Žena, ktorá prišla o syna za nevyjasnených okolností. Nezaradený mladý muž, ktorého v detstve opustila mama. Starnúci majiteľ obchodu, čo túžil po veľkej rodine, no žije sám.
Vďaka sérii náhod a jednej extrémne inteligentnej chobotnici si k sebe nájde cestu stratená rodina a odhalí sa i nevyriešiená nehoda spred tridsiatich rokov. Život sa dá do poriadku.
Je v tom srdečnosť, je v tom veľa nádeje a viery, že na nový začiatok nikdy nie je neskoro.
Okrem toho je to chytľavo napísané a postava chobotnice je príjemne osviežujúca.
Ľudské postavy - konkrétne Cameron - sú menej sympatické (alebo teda tento chalan je rovno osina v zadku), no na čítavosti to knižke neuberá.
Bol by z toho pekný film a je to ideálna voľba, ak si chcete prečítať niečo ľahšie, neťaživé, nádejné. Prostredie prímorského mestečka, kde každý každého pozná, a scény z akvária len umocňujú tieto pocity.
Skrinku času som si chcela prečítať, keď som ju pred nejakým časom zahliadla na goodreads v hlasovaní za najlepšie scifi knihy roka 2022, ale keď vyšla v slovenskom preklade, vôbec mi nedoklaplo, že to je tá istá kniha, a takmer som si ju nechala újsť.
Obálka slovenského vydania totiž klame telom a na prvý pohľad na človeka vôbec nepôsobí ako science fiction či dystopický román, ktorým je.
Keďže dystopie ja ľúbim, som rada, že sme si k sebe našli cestu. Teší ma to o to viac, že táto knižka sa mi naozaj páčila.
Pritom scifi prvok, ani dystopickosť nie sú v knihe až tak výrazne zastúpené. Skôr by som knihu opísala ako spoločenský román s dobrou psychológiou postáv a ľudstva ako celku.
Autorka nám vo svojom debutovom románe predstavila svet, v ktorom každý človek na svete dostane krabičku a v nej povrázok, ktorý mu prezradí, ako dlho bude žiť. Niekto dostane krátky, niekto dlhý, niekto sa do svojej kabičky radšej nepozrie.
Od začiatku sledujeme skupinku postáv a spôsob, akým sa každá vyrovnáva s novou životnou situáciou, pričom cez ich osobné príbehy nazriema aj na "väčší obraz" - svet, ktorý začne takmer automaticky diskriminovať ľudí s krátkymi povrázkami...
Čítanie tejto knihy ma pohltilo a príbeh na mňa osobne silne zapôsobil. Pútavo napísaný, plný emócií, s postavami, s ktorými som dokázala sympatizovať a stotožniť sa. Ich osudy a prepletené zápletky ma miestami dojali až k slzám.
Autorka presne vystihla aj netolerantný a zbabelý spôsob, akým mnohí ľudia reagujú na náročné situácie, ale podarilo sa jej zachytiť aj protipól - tých, čo neostanú ticho a sklonení, ale bojujú za rovnaké práva pre všetkých z nás. Či sa ich vec priamo dotýka alebo nie.
Veľmi dobrá knižka. Pripomína nám, aké dôležité je žiť svoj život tak, aby sme s ním boli spokojní, nerozmýšľať nad tým "čo ak", veriť v seba a nenechať sa zlomiť okolnosťami.
4,5/5
Pikareskný príbeh o sirote z newyorského divadla napísaný láskovo-humorným spôsobom Vás prenesie do prvej polovice dvadsiateho storočia.
August March je zábavný hrdina, mladý muž, ktorý vyrastal v divadle medzi umelcami. Matka ho hneď po narodení opustila, a tak sa ho ujala stará práčka, ktorá ho našla v koši na bielizeň. Neskôr ho pod ochranné krídla vzal starnúci britský herec, ale zhodou okolností sa už v mladom veku musel August postaviť na vlastné nohy.
Román sa sám neberie vážne, do istej miery možno tak trochu paroduje Olivera Twista, je tam štipka z Arséna Lupina a tým, ako Augusta postretávajú v živote rôzne šialené situácie a náhody, pričom šťastie v nešťastí si podáva ruku s tragikomickými udalosťami, mi jeho príbeh typovo pripomenul filmového Forresta Gumpa.
Knižka aj vďaka tomu balansuje na hrane frašky a reality a postavy miestami čitateľ miluje, miestami neznáša.
Celý príbeh pôsobí sčasti starodávne, sčasti moderne, a zároveň sa ním celým nesie taká svojská atmosféra, takže aj keď je časový rámec stanovený, pri čítaní som stále mala pocit, že sa odohráva niekedy v 19.storočí.
Veľmi osobitá, ťažko definovateľná knižka. Ak máte náladu na niečo netypické, tak toto je možno to pravé orechové.
Určite každý z nás aspoň raz v živote fantazíroval o tom, ako by sa zmenil jeho život, keby vyhral v lotérii.
Britská autorka Adele Parksová si vo svojej knižke Jen moje štestí vzala na mušku práve tento motív a svojim hrdinom - štvorčlennej rodine Greenwoodovcov dopriala výhru v podobe osemnástich miliónov libier. Zmenia peniaze ich život na sen alebo naopak na nočnú moru? A čo ich priatelia - ostanú im verní, alebo sa z nich stanú dravce, ktoré si chcú tiež utrhnúť svoj kúsok?
Hrdinovia tejto knižky a ich okolie potvrdzujú staré známe úslovie, že peniaze kazia charakter. Z niektorých postáv už od začiatku vyžaruje aura "ja nie som ten dobrý", ale až plynúce strany ukážu, ako veľmi.
Autorka nastavuje zrkadlo ľuďom, ktorí sú ochotní zájsť za všetky hranice etických noriem, aby dosiahli svojho, ale v jej knžke nájdete aj tému dysfunkčných partnerských vzťahov, nevery, sociálne problémy, či školskú šikanu.
Román má spád, pretkáva ho niekoľko (šokujúcich) odhalení a zvratov, ktoré udržia čitateľa v napätí. Niektoré prirodzene vyplývajú z načrtnutých situácií, niektoré autorka nečakane vytiahne z rukáva, takže aj keď možno miestami nedávajú dokonalý zmysel, minimálne Vás prekvapia.
Knižka mi (ne)náročnosťou trochu pripomenula Pomocníčku od Freidy McFadden. Ak sa máte všeobecne v obľube ľahšie thrillery, čo tak siahnuť po tomto?
Autorka vo svojej prvotine kombinuje prvky tajomna, histórie a vzťahovej drámy a nechýba ani štipka paranormálna.
Omnoho viac než nejaký gotický román či horor je to však príbeh o jednej mladej žene, ktorá si potrebuje sama v sebe vysporiadať traumy z detstva a nájsť životnú rovnováhu.
Knižka je napísaná pomerne minimalistickým štýlom, tempo je rýchle, neprešľapuje na mieste.
S rozhodnutiami a myšlienkovými pochodmi hlavnej hrdinky sa niekedy ťažko stotožuňuje, ale nakoľko je to hrdinka s bolestivou minulosťou, ktorú prenasledujú vlastní duchovia, myslím, že duševná rozháranosť a nezrelé reakcie sú na mieste.
Hoci som od knihy očakávala skôr niečo viac strašidelné a napínavé, ani tak to nebolo zlé. Je síce trošku cítiť, že sa jedná o prvotinu a miestami pôsobí trochu youngdadultoidne, ale je to skôr NA rozvíjajúca aj niekoľko vážnych tém.
3,5*
