Gabriela Slabá

2

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Obľúbené literárne žánre

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Obľúbené literárne žánre
Zobraziť viac

Moje aktivity

2
2

Gabriela Slabá napísala recenziu

06.10.2021 20:21

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Veľmi ma teší, že sa autorka rozhodla napísať voľné pokračovanie k trilógii, pretože som sa dlho nedokázala zmieriť s odchodom elfov a s tým, čo to prinieslo.
Do popredia sa tentokrát dostáva Sniežik – Veraginov mačkoroh – ktorého jedného dňa unesú. Sniežik sa ocitne v klietke v spoločnosti mačkoroha Samahu a na voze napredujú do Mesačných hôr k trpaslíkom.
Mesačné hory ma zaujali už počas putovania družiny do Etelwenu, ale žiaľ vtedy boli oba okrajovo spomenuté. Ale teraz som konečne spoznala aj toto zákutie Lilandgarie.
Veľmi sa mi páčil námet príbehu a jeho podanie. Sniežik bol tentoraz odkázaný iba na svoje schopnosti a nemohol sa spoliehať na to, že ho Veragin zachráni ako stále. Prešiel si veľkou zmenou, zo začiatku sa neustále chválil, že to bol práve on, kto zachránil kráľovstvo pred Valgarom, ale nakoniec si uvedomil skutočnosť. K jeho zmene prispeli okolnosti i Samahu, z ktorého sa stal veľmi dobrý priateľ. Jeho povaha bola zvláštna, bál sa myší a bol aj vegetariánom čo mi príde absurdné u mačiek – i keď on bol mačkorohom – ale obľúbila som si ho.
Čo sa týka Veragina a Aranis, dostali dostatok priestoru v príbehu a ich prvé stretnutie po 3 rokoch bolo vymyslené úžasne a tak isto aj Aranisin nápad s portálom, aby sa mohli stretávať.
Všetky hlavnejšie postavy z trilógie sa zmenili a pre mňa to bolo potešenie opäť sa s nimi „stretnúť“.
Najviac ma pobavilo správanie Nelil. Chudák Veragin si toho na návštevách musel dosť vytrpieť spolu so Sniežikom.
Nádherňák a Yrasil ako záporáci boli skvelí. Tiež sa mi páčilo spoznanie celého národa mačkorohov a aj legenda o mačkorohovi so zlatým rohom.
Len stretnutie v boji v závere mi prišlo príliš rýchlo ukončené.
Knihe dávam síce o niečo nižšie hodnotenie ako trilógii, ale napriek tomu som si i tento príbeh zamilovala, len to už bolo trošku slabšie v porovnaní s trilógiou.
Hodnotenie: 4,8*/5

Čítať viac

2
2

Gabriela Slabá napísala recenziu

06.10.2021 20:07

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Šiesty diel série Trón zo skla sa odohráva v rovnakom čase ako piaty diel – Búrka v impériu – na čo sa mi podarilo úspešne zabudnúť. A práve z tohto dôvodu ma niektoré udalosti z Erilea úplne prekvapili aj napriek tomu, že som o nich už dávno vedela.
Veľká časť príbehu v tomto diely je podaná z pohľadu Chaola Westfalla a vďaka tomu som mohla oveľa lepšie spoznať moju najobľúbenejšiu postavu.
Veľmi častokrát som buď počula alebo čítala, že tento diel je zo všetkých najslabší, a tak som sa na čítanie tešila a zároveň som sa aj obávala sklamania. Uznávam, že prvú polovicu knihy sa dej vliekol slimačím tempom v porovnaní s predošlými, ktoré boli preplnené akciou, ale v druhej polovici sa to už rozbehlo a ku koncu došlo k odhaleniam, ktorých spracovanie mi trvalo dlhšie.
Južný kontinent bol príjemnou zmenou prostredia, i keď niektoré časti fungovania kaganátu pre mňa boli zvláštne.
Z nových postáv mi k srdcu prirástli viaceré. V prvom rade to bola Yrene Towers i keď som ju už trochu poznala z novely, ale odvtedy si prešla veľkou zmenou. Potešilo ma, že ten lístok od Celaeny stále mala so sebou. Najviac sa mi u nej páčilo jej odhodlanie odísť čo najskôr do svojej domoviny a bojovať vo vojne za svoj ľud. Ako ďalšieho som si obľúbila Sartaqa a spolu s ním aj Kadaru – jeho ruka. Sartaq mi v paláci vôbec nebol sympatický, ale akonáhle odišiel k rukhinom, začal sa správať úplne inak. Bol sám sebou. A rozhodnutím, ktoré spravil v závere si ma úplne získal. Medzi ďalšie postavy, ktoré mi prirástli k srdcu patria Borte a Falkan. A taktiež som si viac obľúbila aj Nesryn zo starých postáv.
Uzavretie manželstva v závery ma neskutočne potešilo keďže obe tie postavy mám veľmi rada.

Čítať viac

2
2

Gabriela Slabá napísala recenziu

26.09.2021 18:14

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Do tretej knihy od autorky McManus som sa pustila bez akýchkoľvek očakávaní. Vo svojich predošlých knihách ma už na úplnom začiatku vtiahla do deja svojim štýlom písania a inak to nebolo ani tentokrát.
Námet s hrou na pravdu a odvahu ma ihneď zaujal a tak isto ako aj študenti Bayview High, i ja som s napätím čakala ako sa hra vyvinie ďalej a kto bude ďalším hráčom. Trochu ma preto mrzí, že trvala iba krátko. Ale na druhej strane sa aspoň dej zbytočne nenaťahoval.
Hlavnými postavami voľného pokračovania Jeden z nás klame, sú Maeve, Knox a Phoebe. Túto trojicu, ktorú spojila hra na pravdu a odvahu, som si veľmi obľúbila.
Prítomnosť Štvorky z Bayview bola príjemným spestrením deja a bola to pre mňa radosť opäť sa s nimi stretnúť. Nata, ktorý už doteraz bol jednou z mojich obľúbených postáv, som si ešte viac obľúbila po tom, ako bol oporou pre Maeve keď prežívala ťažké obdobie a Bronwyn s ňou nebola.
Musím priznať, že zo začiatku som vôbec nerozumela správam napísaným na fóre Mne patrí pomsta a vôbec mi ani nenapadlo, ako to všetko zapadá do deja. Znovu som sa nechala autorkou vodiť za nos po falošných stopách. A práve z toho dôvodu mi všetky dôležité časti tejto skladačky začali zapadať na správne miesta až postupne počas odhaľovania v závery. Identitu Bayview2020 sa mi podarilo uhádnuť až tesne pred odhalením. Zvrat na konci týkajúci sa tretej osoby zapletenej do prípadu ma veľmi prekvapil.
Záver knihy ostal otvorený čo ma trochu hnevá, ale dúfam, že sa autorka ešte rozhodne niekedy vrátiť k tomuto príbehu a napísať jej ďalšie pokračovanie.

Čítať viac

2
2

Gabriela Slabá napísala recenziu

26.09.2021 18:11

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Nemala som žiadne očakávanie, ale aj tak som bola prekvapená príbehom.
Jednoduchosť akou je príbeh Elizy a jej komiksu napísaný ma celý časť nabádal čítať ďalej a samotný dej k tomu iba prispieval.
Útržky z komiksu Mora príšer sa mi neskutočne páčili. Zo začiatku som v nich bola síce stratená a trvalo mi nejaký čas kým som porozumela aspoň približne o čom to je, ale každú jednu kresbu som obdivovala a musela som sa pri nej zastaviť a dôkladne ju preskúmať. Taktiež sa mi páčili aj správy medzi Elizou, Emmy a Maxom. A neskôr aj medzi Elizou a Wallacom. Boli ďalším spestrením deja.
Postavy mi sadli. Niektoré som mala rada viac, iné menej, ale žiadna mi neprekážala. S Elizou som sa v niektorých situáciách stotožnila. Pri Wallacovi sa mi veľmi páčilo, že písal fanfiction. Z ďalších postáv som si ku koncu obľúbila Eliziných bratov keď sa rodičom pokúsili vysvetliť čo je v skutočnosti More príšer a čo pre ich sestru znamená.
Samotný dej a jeho vývin sa mi páčili tiež. Zatiaľ som sa ešte nestretla s príbehom, v ktorom by hlavná hrdinka tvorila komiks a ďalšia hlavnejšia postava by písala k tomu fanfiction. Vzťah Elizy a Wallaca bol nezvyčajný pre mňa najmä tým, že sa začal konverzáciou písaním na papier.
Na záver ešte uznávam za vhodné spomenúť jednu problematiku, ktorá bola poukázaná v živote Elizy. Ak budeme príliš lipnúť na živote online, veľmi ľahko stratíme prehľad o ľuďoch v našom okolí. Eliza až počas času stráveného s rodinou v prírode kde nemohla mať so sebou mobil zistila, že v skutočnosti svojich bratov ani nepozná tak dobre ako si myslela.

Čítať viac

„Napokon, ak sa sústredenie meria minútami a disciplína hodinami, jednotkou nezlomnosti musí byť rok.“

Džentlmen v Moskve - Amor Towles, 2018
Džentlmen v Moskve
  • Amor Towles