Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2019
2018
2016
2015
2011
Moje aktivity
Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Páčia sa mi knihy na tento štýl. Písanie formou denníka, kde dokážeme lepšie pochopiť vnímanie sveta muža s IQ 70. Jeho nevedomosť a následne príliš bystré chápanie odhalia skutočnú tvár bežných ľudí a predovšetkým ľudskú krutosť.
Z vlastných skúseností viem, že to tak naozaj chodí. Ľudia, ktorí netrpia žiadnou poruchou, no zato majú nízke IQ (a rozhodne sa nemajú čím chváliť v živote) ubližujú najviac tým jedincom, ktorí nejakou poruchou trpia. Preto sa mi aj páči citát z knižky:
"Všetko bolo v poriadku, kým sa mi mohli posmievať a na môj úkor sa tváriť múdro, ale teraz sa cítili hlúpi v porovnaní s debilom." Niet k tomu čo dodať.
P.S. Obľúbila som si aj malú myšku Algernona a po celý čas som bola Charliemu vďačná za to, že mu nosil kvetinky.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Celkovo je to skôr 3 a pol hviezdičiek, ale knihu som zhltla, lebo som bola zvedavá, kto bol ten psychoš, takže románu dávam nakoniec štyri hviezdičky.
Priznám sa, po prvej knihe "Cestujem sama" sa mi táto páčila viac. Zaujímavý, priam strašidelný prípad, ktorý vám takmer až do posledných strán nedá tušiť, kto bol páchateľom (alebo nie som dostatočne dôvtipná - aspoň som si vytvorila väčší zážitok, haha).
Ale.
Samozrejme, je tu zopár vecí, ktoré mi nesadli. A podelím sa o ne, veď prečo nie:
1. Hlavné postavy. Munch a Mia. Munch si aspoň v tejto druhej časti už trochu pospal (na rozdiel od predošlej), ale tá Mia... trošku mám pocit, ako keby sa ňou autor snažil vytvoriť ďalšiu geniálnu Lisbeth Salander, ale mu to veľmi nevyšlo. Nepripadá mi natoľko múdra a výnimočná, ako sa v knihe všetci okolo nej tvária, a tá jej ustavičná sebaľútosť a chľastanie/dávkovanie sa liekmi... Nie som v tomto smere žiadna odborníčka, ale pochybujem, že by to na nej nemalo väčšiu ujmu. A že sa jej lepšie rozmýšľa v podnapitom stave, pričom vieme, že alkohol otupuje zmysly? Hm, zaujímavé.
2. Vedľajšie postavy. Autor sa dopustil tej istej chyby, ako pri predošlej knihe. Spomenul mnoho postáv, niektoré naozaj zaujímavé a potom... ich jednoducho nechal tak.
3. Jacob. Motív zaujímavý (strašný, ale zaujímavý), trošku sme nahliadli do jeho detstva, trošku nám vysvetlili, čo ako... Ale... prečo sa rozhodol premeniť ženy na škrečkov/vtáčikov a ponúknuť ich ako chorú reality show zvrhlým boháčom, keď mu v podstate išlo o to, aby prostredníctvom voodoo techniky vzkriesil svoju mŕtvu matku? Tiež som bola zvedavá na príbeh jeho matky, ten sa tam tiež nevyriešil. V podstate sme o ňom nezistili takmer nič a to je predsa pri týchto knihách to najlepšie - vidieť situáciu očami vraha.
A, samozrejme, tie "nechápačkové" dialógy. Ale to sa tu už spomenulo viackrát. Bolo to trošku iritujúce.
Aj napriek tomu, že som v tom našla chyby, príbeh sa mi celkovo páčil a som zvedavá na ďalšie pokračovanie (aj keď ma život Mie vôbec, ale vôbec nezaujíma, nadarmo sa tam okolo jej domu obšmieta pani v červenom kabáte).
P.S. Ale pevne dúfam, že Skunka ešte v ďalších častiach uvidíme. Bol zrejme mojou najobľúbenejšou postavou. A ktovie, možno Miu trochu preberie k životu (som beznádejný romantik, čo už so mnou).
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Keďže mám za sebou poslednú časť z trilógie, môžem rozhodne skonštatovať, že prvá kniha bola z nich najlepšia a túto by som postavila na druhé miesto.
Samotná pointa aj cieľ knižky boli dobré. Poukázať aj na tie najmenšie prejavy sexizmu a teória o tom, že by sa nemali ignorovať ani maličkosti, pretože predstavujú základ tých väčších, závažných problémov vo svete.
Ale.
Lottie ako hlavná hrdinka mi až tak nesadla, keďže pôsobí príliš arogantne a miestami sa zdá, akoby túžila len po vlastnom uznaní a nie po zmene sveta k lepšiemu. Okrem toho jej spôsob riešenia situácie bol miestami postavený na hlavu (neviem či by ste niekoho presvedčili o feminizme tým, že po ňom hučíte, ho urážate a dokonca po ňom hodíte tanier plný šľahačky) a občas hľadala sexizmus aj tam, kde ho nebolo (napríklad ten pohovor - ak majú byť muži aj ženy rovnocenným pohlavím, prečo by mala byť pri každom pohovore aj žena - nepopiera sa práve tým rovnocennosť pohlaví? Ak áno, v tom prípade nie je nutné všade dávať aj jedno aj druhé pohlavie, aby sa dodržalo equilibrium, no nie? Napríklad mohli byť práve vtedy najvhodnejšími kandidátmi práve tí dvaja muži - nemusí byť za všetkým sexizmus... Prepáčte, trochu som sa nechala uniesť.)
Osobitne sa mi aj páčila záležitosť týkajúca sa "ľahkých dievčat". Táto téma je totiž dosť zamlčovaná a v mnohých knihách aj ženské spisovateľky uvádzajú ženy takmer ako panny, aj keď sú vo svojej tridsiatke. Dokonca aj v erotických románoch pred tým "vyvoleným" držia mladé ženy celibát. Konečne kniha, ktorá nepodlieha tomu stereotypu!
Celkovo však súhlasím s tým, že by sa o istých veciach malo hovoriť otvorene - čo vidím je aj hlavným cieľom všetkých troch kníh a veľmi sa mi to páči.
Trochu mi chýbali detaily k Meganinmu prípadu - napríklad, prečo sa neobrátila na políciu a ako sa s tým nakoniec vyrovnala.
Všetky tri knižky sa ľahko čítajú, zasmejete sa a možno aj prelejete aspoň jednu slzičku, ale hlavne sa zamyslíte. Odporúčam. Je to YA literatúra, ale aj oveľa viac.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po prvej knihe hodnotím Amberin príbeh ako ten "nudnejší". Nechápte ma zle - štýl autorky je rovnako záživný ako aj v predchádzajúcom príbehu a rozhodne ma zaujal vzťah medzi matkou a dcérou.
Páči sa mi, že sa spisovateľka zaoberá témami ako sú mentálne poruchy, závislosti, feminizmus. Často sa o nich nehovorí veľmi otvorene a cítim, že práve tieto knižky môžu aspoň trochu prispieť k tomu, aby sa situácia zmenila.
Na druhej strane mi nesadlo to ustavičné porovnávanie: Ty si Angličan - Ja som Američan. Po niekoľkých stranách mi to už vyslovene vadilo.
Samotná zápletka, aj Kyle (a jeho naozaj kuriózna existenčná kríza - som príliš dokonalý, až nudne dokonalý, nedokážem rozhodnúť o vlastnom osude, blablabla) ma až natoľko nezaujali.
Keďže sa však Holly-ne knihy čítajú ľahko, prelúskala som si aj túto za dva dni a celkovo ju nehodnotím negatívne, len zrejme nebude patriť medzi moje knižky, ktoré si prečítam aj viackrát.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pekný príbeh, ktorý poukazuje na OCD bez akéhokoľvek prikrášľovania. Zároveň otvára mnohé otázky, ktoré sú na zamyslenie. Predovšetkým o tom, ako sa spoločnosť stavia voči mentálnym poruchám.
Zároveň je táto zložitá téma vyrozprávaná aj s dávkou humoru v štýle YA, so štipkou romantiky (no aj sklamaní z lásky) a triezvou dávkou feminizmu.
Knižka patrí medzi moje obľúbené. Holly Bourne si ma rozhodne získala.
P. S. Ešte stále mám chuť vyobjímať Oli-ho po tom fiasku v kine. Chudáčik môj!
Vydať sa na Knižnú odyseu po literárnych svetoch chce poriadnu dávku odvahy! Vy ju máte, a preto vám hviezdy ležia pri nohách a tento odznak zdobí hruď (alebo aspoň vašu zbierku).
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Je mi ľúto, že mňa príbeh nenadchol a to som sa na neho tak tešila!
Ide o to, že aj keď som tušila, že tam bude romantika, očakávala som od tejto knihy čosi iné. Myslela som si, že bude dominovať napätie, nie bežné romantické (a dosť nezáživné) lovestory.
Saška a Lukáš, obe postavy s jedinou povahou "tí dobrí", prežívali po celý čas idylické chvíľky bez okamihu napätia, skrátka nudná dokonalosť.
Okrem toho sa prvých dvesto strán sa poriadne nič nedialo. Autorka používa dlhé dialógy, nerealistické, plné rád do života a melodramatických výlevov. Okrem toho k nim pridáva zbytočné komentáre typu: "Naozaj ma to zaujíma," prejavila úprimný záujem Jana.
Posledné strany knihu zachránili, preto jej dávam tri hviezdičky. A tiež sa román ľahko čítal.
SPOILER:
Záhadu a aj následného vraha som odhadla už na začiatku, hneď ako sa spomenulo, že sa Magda v stane s niekým pohádala (a vedeli sme, že to nebol Martin). Aj napriek tomu však autorka dokázala na konci vyvolať napätie, takže za to ju chválim.
Je to len môj názor, tak ma prosím nezhltnite. :)
