Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Pahltné je slovenská dedinka ako každá iná. Má svojho starostu, kňaza, tetku a.k.a kamerový systém obce ktorá všetko vie, mladú krásavicu, krčmára ktorý pozná tajomstvá dedinčanov, zeleninára, šikovného chlapca, opilca či bezdomovca. Blížia sa oslavy výročia obce a dedina je v plnom prúde príprav na slávnosť. Avšak niečo sa jedného dňa po krádeži v kostole riadne pokazí a ľudia v obci sa začnú správať zvláštne.
Ich chute sa od základov zmenia a občanom robia pôžitok tie nadivnejšie veci. Pahltčanom začnú chutiť ich domáci miláčikovia, kôra stromov, zhnité ovocie či dokonca dostanú chuť na časti vlastného tela. Jediný, kto je voči tejto zmene imúnny, je otec Karol a teda sa stáva aj človekom, ktorý je schopný týmto hrozivým udalostiam čeliť. Dokáže však prísť nepochopiteľným udalostiam na koreň a nájsť riešenie, alebo sa dedina zrúti do zatratenia?
Doslova pozvánku do dediny Pahltné som dostala priamo od autora, ktorý ma s jeho príbehom oslovil. Po krátkom obsahu som si povedala, tak toto môže byť naozaj dobré! A veru že aj bolo! Nechutné opisy ma nútili tváriť sa ako dieťa z "chloe meme" väčšinu času a napriek tomu som knihu hltala. Bola akčná, dej mal niekoľko zvratov a skvelé opisy. Každá postava dostala dostatočný priestor na to, aby si o nej čitateľ spravil obraz a aby zapadla do príbehu. Ja som si žiaľ vzťah k nim nevytvorila a boli mi celkom lahostajné ich osudy, ale možno Vám sa to podarí. Koniec prišiel presne taký, aký som ho čakala, čo nehodnotím ani ako plus ani ako mínus diela, skôr taký neutrál. Lukáš Polák má rozhodne skvele podchytené opisy a popisy v knihe. Originálny nápad a prevedenie vytvorili skvelé dielo, ktoré však odporúčam len tým, ktorí majú silný žalúdok.
Úplne ma očarilo, ako bol popísaný vývoj anatómie v minulosti a prinútilo ma to zamyslieť sa nad tým, čím všetkým sme si vo vede museli prejsť, kým sa zdravotníctvo vyvinulo do dnešnej podoby. Hazel na mňa pôsobila veľmi inšpiratívne i keď musím priznať, že by som ju definovala ako riadnu karieristku. Jacka som si predstavovala ako "mlandravého" chudobného chlapca a celú knihu som zabúdala, že je to veľmi atraktívny mladík, ale milovala som ho celú knihu stále rovnako. V príbehu nechýbala perfektná zápletka, ktorú sme pomaly odkrývali celú knihu a koniec knihy skončil cliffhangerom. Trochu ma tiež sklamalo, že dej knihy bol vždy podložený faktami a až koniec prišiel s niečím, čo sa podľa mňa nedá nijako vedecky vysvetliť. Dúfam, že druhý diel v tejto veci prinesie aspoň nejaké vysvetlenie, barličku, o ktorú sa budem môcť oprieť. Inak príbeh hodnotím veľmi kladne, aj keď som si predstavovala oveľa viac romantiky, ak sa odrážame od názvu knihy. Každopádne sa neviem dočkať druhého dielu a odporúčam milovníkom emancipovaných, cieľavedomých žien, anatómie a romantiky.
Čítať viac
Veľmi sa mi páčilo, že napriek tomu, že v tejto knihe sa skôr za hlavnú hrdinku považuje Scarlet a Cinder je akoby len okrajová postava (napriek tomu, že bola hlavnou hrdinkou prvého dielu), ich svety sa krásne prelínajú. Marissa Meyer píše veľmi zaujímavo a pútavo. Mesačné kroniky je jedna zo scifi sérií, ktorá krásne využíva retellingy, alebo respektívne je inšpirovaná známymi rozprávkami ako napríklad Popoluška alebo Červená Čiapočka. Koncept hodnotím veľmi kladne a som zvedavá na zvyšné diely, ktorých preklad nás stále čaká.
Čítať viac
Nepokladám sa za veľmi zbehlú čitateľku krimi a trilerov, keďže mám za sebou len zopár kníh tohto žánru, ale napriek tomu viem usúdiť zopár vecí. Autor Jakub Mišči mi nie je známy, preto predpokladám, že jeho pero je ešte nerozpísané. To sa odzrkadlilo aj v knihe. Cítila som v diele autorovu nesmiernu potrebu vyrovnať sa severskému krimi, čo však vypálilo ako prílišne prehnaná snaha napasovať do knihy všetko typické a zvrhlé cez nechutné vraždy, znásilnenia, psychotického pacháteľa s temnou minulosťou až po zneužívanie malých detí. Niektoré frázy postáv mi v dialógoch dosť vadili a mnohé scény sa podľa mňa nepodobali možnej realite. Chýbali mi tam detaily prostredia a aj keď neustála akcia držala napätie, dej sa dal vďaka typickým prvkom krimi ľahko predpokladať a celé to kazilo atmosféru pri čítaní. Nehovoriac o tom, že vyšetrovateľ vlastne ani nebol ten, kto vyriešil prípad.
V skratke: Nápad super, ale spracovanie autorom tuctové a mne nevyhovujúce.
Neuveriteľný psychotriler presne podľa môjho gusta, ktorý ma nechával v neistote a zmätenú po každej ďalšej kapitole. Každé ďalšie odhalenie bolo mätúcejšie a viac psycho ako to predtým a nútilo ma doslova spracovávať nadobudnuté fakty.
Námesačný bola druhá kniha, ktorú som od Fitzeka čítala a je mi už teraz jasné, že jeho rukopisy zaplnia moju knižnicu a budú mať vyhradenú špeciálnu policu. Zamilovala som si jeho štýl a fantáziu a tak vám knihu Námesačný vrelo odporúčam!