


Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Ako to Sarah robí, že dokáže vždy tak neskutočne napísať príbeh a vymyslieť tak prepracovaný dej, že keď už si myslím, že ma v ďalšej knihe nič neprekvapí, tak spraví pravý opak?
Ako inak, 5. pokračovanie Trónu zo skla bola znovu poriadna jazda, zhltla som ju celú za pár dní. a hoci musím povedať, že mám Aelin s Rowanom rada, v tomto diely si ma úplne získali Elide s Lorcanom. Myslím, že títo dvaja by si zaslúžili mať vlastnú knihu pretože už som sa mi dlho nestalo, že by som sa takto zasmiala pri vedľajších postavách s tak rozdielnymi povahami. Milujem ich spolu.
"Vzťah" Doriana s Manon mi prišiel trošku sílený ale obe postavy ma neskutočne bavia čiže sa neviem dočkať ako sa ich príbehy ešte viac zamotajú do seba.
A hoci mi trošku príde, že 7 kníh na túto sériu je veľa a dej je trochu zbytočne natiahnutý, už teraz viem, že po dočítaní poslednej knihy budem chcieť ďalšie pokračovanie :D
Prvé kapitoly som si nebola istá autorkiným štýlom písania (alebo prekladom, neviem presne pretože v texte bolo aj niekoľko prekladových chýb) a jej štýl písania mi prišiel trochu detský aj keď viem, že píše aj detské knihy ale zozačiatku mi to trochu vadilo.
Avšak, ako príbeh pokračoval a začal sa viac rozvíjať a zároveň zamotávať, štýl písania ma už tak "nevyrušoval" a zvykla som si naň. Samotné postavy sa mi najprv moc nepozdávali, ale nakoniec som si ich nejako obľúbila a obzvlášť vražednú chémiu Jude a Cardana, ktorá sa (verím v to) bude ešte viac rozrastať v ďalších pokračovaniach.
Dej a celý príbeh sa mi dosť páčili a aj keď niektoré veci mi prišli predvídateľné, samotný príbeh plný zvratov sa mi naozaj páčil a aj to ako si Jude so všetkým vedela poradiť a nevzdať sa napriek strachu, ktorý pociťovala na každom kroku.
Ale v skutočnosti minulosť hodnotíme očami prítomnosti. Dívame sa na ňu cez to, čo vieme teraz, takže ju nevnímame ako ľudia, akými sme boli, ale ako ľudia, akými sme, a to znamená, že ju od základov meníme.