Prečítané 2021

Príbej je o 15 ročnej Emílii, ktorá sa nemá komu zdôveriť a tak hľadá útočisko vo svojich plyšových hračkách. Emíliina matka rada trávi čas na kávičkach, alebo je pohltená do počítača. Otec na tom nie je zdravotne najlepšie a sám sa s tým tažko vyrovnáva. Má jedinú kamarátku Lilu, ktorá má často nového nápadníka a vtedy na Emíliu nemá čas. Keď Lila v meste stretne chlapca, bez slova odíde. Emílií to však neprekáža, pretože si neváži samú seba a pokladá to za normálne. Hlavná hrdinka podľahla temnej stránke internetu. Začne rozprávať o tom ako dostávala zaplatené od mužov za svoj čas. So svojimi zážitkami sa zdôveruje svojím plyšákom, čo všetko mužom dovolila a čo všetko bola ochotná spraviť. Mala som chuť ju prefackať za to, ako sa správa a tiež aj jej rodičov ako na ňu a jej brata kašlú. Emília nevedela čo vlastne chce, bolo jej jedno čo jej ostatní robia a ako ju využívajú. Chcela len pozornosť svojich rodičov, ktorí pozerali skôr na seba ako na svoje deti, ktorým sa treba venovať. Toto ma veľmi hnevalo. Každé dieťa chce pozornosť a lásku svojich rodičov a je jedno či majú 15 alebo 30 rokov. Koniec knihy bol z môjho pohľadu neukončený, pretože keď rodičia zistili, čo všetko robila, utiekla, zavrela sa do svojej izby a ľahla si k svojim kamošom plyšákom. V tom niekto zaklopal na dvere jej izby, podišiel k posteli a sadol si k Emílii. Kto to bol sa možno dozvieme v ďalšom diely. Chýbalo mi vysvetlenie, či to bola jej mama alebo otec a či si uvodomili svoje zlyhanie. Na knihu som sa veľmi těšila a mala som veľké očakávania. Myslela som si, že to bude taká jednohubka. Žial, táto kniha pre mňa taká nebola ale ako sa povie, sto ľudí sto chutí. Mladšia veková skupina v knihe môže nájsť ponaučenie. Keď sme mladí, buďme a cíťme sa tínedžermi, nie dospelými. V živote to však býva presne naopak. Knihe dávám 2 hviezdičky.