Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Temná univerzita, zmiznuté dievčatá, tajomstvá zametené pod koberec a hlavná hrdinka, ktorá odmieta prijať oficiálnu verziu pravdy a je tak trocha iná.
Salem neprichádza študovať prichádza odhaliť lož.
A do toho vstupuje on. Caz.
Záhada + nebezpečná príťažlivosť = recept na chaos.
Salem Salazar
Nie je to klasická „poor little girl“.
Je tvrdohlavá, uzavretá, miestami až nepríjemná ale presne taká musí byť, keď sa hrabeš v smrti(ktorá ťa priťahuje) vlastnej sestry a v ďalších zmiznutiach.
Občas som si hovorila: „Dievča, spomaľ.“
O pár strán neskôr: „Nie. Pokračuj.“
Jedným z najsilnejších momentov knihy je pre mňa zmena Salem kým sa počas semestra stala. Keď sa obzriem späť, vidím dievča, ktoré sa zmenilo, vyrástlo a konečne našlo samú seba nie náhle, nie ľahko, ale postupne. S pomocou priateľov, akademického sveta, a najmä Caza. Muža, ktorý sa jej nikdy nevzdal. Pozoroval ju, prenasledoval ju, lámal ju kúsok po kúsku až kým sa mu neotvorila. Až kým sa neotvorila sama sebe. Objavila v sebe emócie, ktoré predtým nepoznala, pocity, ktoré z nej niekto dokázal dostať von a práve vďaka tejto ceste na sebe dokázala pracovať natoľko, že sa konečne vedela s mamou rozprávať s väčšou empatiou a menšou nevôľou.
Cazimir van der Waal
Je presne ten typ postavy, pri ktorej:
• vieš, že niečo skrýva
• cítiš, že by si mu nemala veriť
• a aj tak by si šla za ním do tmy
Nie je to book boyfriend.
Je to „čo to sakra robím a prečo sa mi to páči“ typ.
Toto NIE JE: sladká romantika
slow burn s ružovými obláčikmi
Toto JE: napätie
pohľady, ktoré hovoria viac než dialógy
pocit, že sa niečo pokazí… a ty to chceš vidieť
Romantika je temná, nepríjemná a intenzívna.
Presne taká, aká má v dark academia byť.
Univerzita dýcha tajomstvom.
Knižnice, chodby, noc, ticho, šepoty minulosti.
Ak miluješ:
• dark academia vibe
• tajné spolky
• pocit, že niečo nie je v poriadku od prvej kapitoly
budeš doma.
Úprimne:
• dej sa rozbieha pomalšie
• viac atmosféra než akcia
• keď prišlo na akciu čakala som viac
Ak čakáš nonstop plot twisty nie.
Ak chceš napätie a temnotu pod kožou, sexy Caza áno.
Diablove hry sa začínajú.
VITAJ V ENCHANTRE.
Vyhráš… alebo zomrieš.
Vstupuješ na vlastné riziko a keď raz vstúpiš, niet cesty späť.
Phantasma bola skvelá, ale Enchantra?
Tá ma úplne pohltila.
Dej sa rozbieha rýchlejšie, postavy majú neodolateľnú chémiu
a tá nová hra… totálne šialenstvo, ktoré milujem.
Hlavné aj vedľajšie postavy sú napísané tak precízne,
že ich okamžite miluješ aj nenávidíš zároveň.
Tá majetnícka energia? Moja absolútna slabosť.
Svadba z donútenia, alebo z rozumu?
Boj o prežitie sa práve začína…
a je len jedna cesta, ako sa dostať von zvíťaziť.
Magia. Intrigy. Vášeň. Enemies to lovers.
A potom… prichádzajú Silverovci.
Jedna záhadná rodina.
Príliš veľa bolesti, krívd, obvinení a nenávisti.
A ja? Potrebujem si prečítať príbehy všetkých bratov a sestry.
Vládca kovu je strhujúci začiatok romantasy dilógie o tajomstvách, magických odhaleniach, nebezpečných bojoch a príťažlivosti, ktorá dokáže zmeniť osud celých národov.
Kniha ma úprimne prekvapila. Bola to moja prvotina od autorky, takže som presne nevedela, čo očakávať a nakoniec som zostala veľmi príjemne prekvapená. Dej ma vtiahol už od úplného začiatku a čítalo sa to ľahko, akoby ma príbeh sám niesol.
V strede prišlo malé spomalenie, ale potom to zasa vystrelilo a ja som hltala stranu za stranou. Absolútne som nečakala také zvraty, tajomstvá, odhalenia… a hlavne moment s mágiou ma úplne dostal. Bol to presne ten „aha“ okamih, keď zistíš, že autorka si len dovtedy zohrievala prsty a potom prepne na plný výkon.
Hlavné postavy sú veľmi sympatické; prirodzene sa k nim naviažeš, majú iskru, humor, charizmu aj slabé stránky, ktoré z nich robia skutočné postavy, nie len papierové figúrky.
A teraz ten koniec?
Ten koniec ma úplne rozložil.
Akože… čo to bolo?!
Strany sa mi míňali rýchlejšie než kyslík pod vodou a posledné kapitoly boli čisté „are you kidding me right now?!“. Doslova som zatvárala knihu so slovami:
„Toto nie. Toto takto neskončí! Robíte si zo mňa srandu?!“
Emócie, chaos, adrenalín, šok presne ten typ konca, ktorý spôsobí, že okamžite hľadáte informáciu o druhom diele.
Nechcem veľa prezrádzať musíte si to prečítať
Svetový fenomén dorazil aj ku mne a jeho čítanie som dlho odkladala. Neľutujem prišiel naň ten správny čas. A áno… som nadšená! Na môj milovaný ACOTAR to síce nemá (ani na Rhysa ), no latka je nastavená poriadne vysoko. Aj keď som postrehla pár podobností, vôbec mi to neprekážalo práve naopak, čítanie som si užila ešte viac.
Hlavná hrdinka je fantastická. Silná, perfektne vykreslená, drzá zlodejka a podvodníčka, ktorá má ostrý jazyk, ešte ostrejšie čepele a jej vnútorné monológy sú jednoducho top. So Saeris sa určite nudiť nebudete.
A potom je tu Fisher… sexy mrzút, ktorý je neustále nespokojný, ufrflaný, tajomný a nádherný fae, čo žije už tisícky rokov. Pri nikom inom si Saeris nechce vytrhať vlasy tak veľmi ako pri ňom. Ten ich náboj, iskrenie, provokácie, spochybňovanie… milujem ich chémiu!
„Ty úbohý krehký človek.“ áno, prosím, viac!
Koniec knihy? Absolútna bomba. Odhalenia, zvraty, otázky, ľadová sprcha aj ohnivá lavína naraz. Pri viac než 800 stranách by človek čakal pomalé tempo, ale nie stránky sa pretáčajú samé. Autorkin štýl mi neskutočne sadol.
Milujem hlavných hrdinov, vedľajšie postavy celé fantasy prostredie plné fae, upírov a ďalších príšer. Záhada okolo Kingfishera ma úplne pohltila a mala som milión teórií o tom, kto je a čo všetko skrýva.
Po dočítaní sme šli do kina a ja som si počas celej cesty v hlave prehrávala jednotlivé scény. Kniha vo mne stále rezonuje a ja sa len potmehútsky usmievam…
Enemies to lovers ako z učebnice
Portály, magické predmety, skryté miesta, tajomstvá minulosti, intrigy, krvavé dohody aaaach… tá láska!
Možno som prezradila priveľa, ale jedno viem určite dúfam, že film to nepokazí.
5/5 môžem snáď inak? ANI NÁHODOU!!!
Druhá časť bola jedna báseň. Prvá ma až tak nechytila, ale táto? WAU!!! Od prvých strán ma vtiahla späť do deja a nádherne nadviazala na Lightlark. Normálne mám chuť okamžite si znova prečítať jednotku, lebo ten koniec ma položil na kolená a potrebujem zistiť, čo všetko som prehliadla . Úprimne si všetko nepamätám.
Zamilovaný trojuholník je tu veľmi zaujimavý k jednému pociťuje nenávisť a s druhým sa začína zbližovať.
Isla zisťuje, že ovláda moc divodinky, hviezdodinky a dokonca aj temnotu. Sama netuší prečo. Nerozumie tomu, ako je to vôbec možné. Nevie si veriť… a už vôbec nerozumie tomu, prečo chce kráľ Oro práve ju. V jej očiach je slabá, nezvláda mágiu a navyše uverila Grimovi zradil ju, využil.
Dej je plný zvratov, tajomstiev, pátrania a hlavne spomienok, ktoré prepisujú všetko, čo si myslela o sebe, o svete a najmä o Grimovi. Z jej strany je voči nemu čistá nenávisť… lenže presne tie spomienky odhaľujú realitu, ktorú nečakala. A ja? Čím viac som zisťovala spolu s ňou, tým viac som Grima milovala a aj ju. Ako sa mu nepoddala. Ako ho ignorovala. Ako ho skúšala.
Do toho všetkého Isla musí viesť ľud, ucit sa ovládať svoju mágiu. Netuší, ako viesť svoj ľud nie je panovníčka. Ako mu má pomôcť ?A zo všetkých strán sa valí temnota vojna. Kráľovstvá začínajú spisovať plány, taktiky, spojenectvá… a tlak na Islu rastie s každou stranou.
A úprimne? Nechcem prezrádzať nič konkrétne. Chcem, aby ste si ten zážitok užili naplno.
Lebo tento diel vám dá presne ten pocit, keď knihu dočítate, zatvoríte… a ešte pár minút len sedíte, dýchate, usmievate sa a po poslednej vete si poviete:
„Čože?! Čo jej to povedal? Ako ju práve oslovil?! Pomoooooooc.“
Trietia časť prosím kde si? ..
Ak váhate s čítaním už nemuste......
„Srdcia nie sú v hre.“
Je to len svadba z rozumu. Čisto politická. Iba mier, stabilita a zachránené kráľovstvá.
Láska? Prosím vás. V tomto svete nemá šancu.
(Spoiler: mala.)
Kniha ma vtiahla od prvej strany a ja som sa s nadšením znovu ponorila do sveta hmly, kde si všetci myslia, že city sa dajú vypnúť ako svetlo. Neviem, kto im to povedal, ale evidentne to bol klamár.
Zlodejka hmly je príbeh, kde sa postavy dušujú, že ide len o povinnosť, mier a politiku… zatiaľ čo si navzájom kradnú pohľady, nervy a nakoniec aj srdcia.
Ale hej rozum.
Atmosféra je temná, hmla hustá a napätie by sa dalo krájať. Hmla tu skrýva tajomstvá, emócie a posledné zvyšky sebaovládania. Dej ide rýchlo, lebo keď niekto povie „nič necítim“ príliš často, vesmír má tendenciu sa smiať.
Byť opäť bližšie k Jonasovi a jeho kráľovstvu bolo radosťou. Už v minulých častiach sa mi zdal zaujímavý a tu sa len potvrdilo, že temný muž s traumami, povinnosťami a morálnym kompasom je môj osobný literárny problém.
A neľutujem ani sekundu.
A teraz jeho rodičia…
Bohovia, ochráňte ich. Oddaní, úprimní, chránia sa, hovoria si pravdu do očí a nehrajú politické divadlo doma. V tomto svete? Prakticky fantasy žáner vo fantasy žánri. Milujem ich.
Romantická linka je slow burn, ktorá tvrdohlavo predstiera, že neexistuje. „Srdcia nie sú v hre,“ hovoria…
A o tri kapitoly neskôr by si bez váhania zničili svet jeden pre druhého.
Ale áno. Mier.
Myslela som si, že viem, čo sa stane.
Myslela som si zle. Veľmi zle.
Kniha ma pohltila, prekvapila a áno emocionálne rozložila, ako to robia len príbehy, kde sa ľudia berú bez lásky a skončia s citmi silnejšími než zdravý rozum.
A teraz?
Ja sa neviem dočkať príbehu Miri a Srdcochodca. Určite to bude opäť pokojné, rozumné a úplne bez emócií.
Veď srdcia predsa nikdy nie sú v hre
Videla som krásnu knihu s oriezkou, niekde som zachytila, že je to pre fanúšikov ACOTARu… a nemala som nad čím rozmýšľať.
A potom…
4,7/5
Od prvej kapitoly až po úplný koniec ma Spriadačka vetra úplne pohltila. Tento príbeh má atmosféru, ktorá sa ti dostane pod kožu a nepustí. Mágia tu nie je len efekt, ale živá, nebezpečná sila. Vietor nie je dekorácia. Je to moc, ktorá chráni aj ničí, má svoje pravidlá, svoju cenu a svoje následky.
Čím ďalej ideš, tým viac sa tajomstvá vrstvia. O postavách, o svete, o minulosti. Autorka ti nič nedá zadarmo odpovede prichádzajú pomaly, po kúskoch, a ty máš neustále pocit, že niečo ešte nie je vyslovené. A presne to robí príbeh tak návykovým.
Hlavná hrdinka Rhya nie je dokonalá ani sebavedomá od prvej stránky. Je zraniteľná, pochybuje o sebe, bojí sa, robí chyby. Jej mágia nie je dar zabalený mašľou, ale bremeno, ktoré ju ťaží a zároveň formuje. Páčilo sa mi, že jej rast je prirodzený učí sa svoju silu ovládať, ale najmä prijať samu seba. Jej vnútorný boj je rovnako silný ako ten vonkajší.
Pendefyre
Záhadný. Temný. Nečitateľný.
Postava, ktorá v sebe skrýva viac tajomstiev než polovica sveta dokopy. Každá jeho scéna má váhu, každé slovo znie ako polovičná pravda a každý pohľad vyvoláva viac otázok než odpovedí. Milujem ho presne preto, že mu úplne neveríš… a napriek tomu ho chceš chápať, spoznať, rozlúštiť.
Penn je ten typ postavy, pri ktorej si povieš:
„Toto je problém… a ja ho chcem.“
Spolu so Sorenom vytvárajú dynamiku plnú napätia, mlčania a nevypovedaných vecí. Vzťahy tu nie sú rýchle ani lacné. Chémia sa buduje pomaly, potichu, ale o to intenzívnejšie. Cítiš ju medzi riadkami, v pohľadoch, v rozhodnutiach, ktoré majú následky.
A tie posledné kapitoly?
Hltala som ich.
Ten záver ma nechal presne tam, kde nechceš byť v stave:
„Ďalšiu časť chcem hneď. Teraz. Okamžite.“
Ak máš ráda romantasy, kde mágia má váhu, tajomstvá sú podstatné a postavy majú tiene aj minulosť, Spriadačka vetra je presne tá kniha.
Ale hlavne pre čitateľov, ktorí chcú cítiť napätie, emócie a ten nepríjemne dobrý pocit, keď vieš, že si sa do príbehu zamilovala.
